Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump verí, že USA získajú kontrolu nad Grónskom

Ambíciu získať územie Grónska Donald Trump deklaroval už počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2019 a odôvodnil to zabezpečením medzinárodnej bezpečnosti. 

"Myslím si, že ho získame," povedal Trump podľa BBC. "Myslím si, že ľudia chcú byť s nami," dodal narážajúc pritom na približne 56-ticí obyvateľov Grónska.

"Naozaj neviem, aký nárok naň má Dánsko, ale bol by to veľmi nepriateľský čin, keby to nedovolilo... Myslím si, že Grónsko dostaneme, pretože to súvisí so slobodou sveta... Nemá to nič spoločné so Spojenými štátmi okrem toho, že my sme tí, ktorí mu môžu poskytnúť slobodu. Oni to nedokážu," doplnil Trump, ktorý na tlačovej konferencii pred svojou inauguráciou nevylúčil použitie sily na získanie ostrova.

FT: Dánsko je údajne v stave krízy po Trumpovom telefonáte ohľadom Grónska

Mohlo by Vás zaujímať FT: Dánsko je údajne v stave krízy po Trumpovom telefonáte ohľadom Grónska

Grónsky premiér Múte Egede v utorok Trumpove tvrdenia odmietol a vyhlásil, že krajina nechce byť pod vplyvom Američanov ani Dánov. Rovnako tak nesúhlasili s Trumpovým plánom ani dánski vládni predstavitelia, podľa ktorých je osud ostrova len v rukách jeho obyvateľov.

Grónsko už dlhodobo ašpiruje na nezávislosť od Dánska. Najväčší ostrov sveta má dôležitý geostrategický význam a je taktiež významným ložiskom nerastných surovín. Spojené štáty tam majú vojenskú základňu ešte z čias studenej vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Z Pokrovska evakuovali všetky deti, oznámil šéf vojenskej správy

V meste v Doneckej oblasti, ku ktorému postupuje ruská armáda, zostáva približne 7-tisíc obyvateľov, spresnil veliteľ mesta.

Z mesta Pokrovsk blízko frontovej línie v rusko-ukrajinskej vojne evakuovali všetky deti, povedal náčelník mestskej vojenskej správy Serhij Dobriak. Upresnil, že v hromade [najmenšia administratívna jednotka Ukrajiny, pozn. red.] ostalo asi 10-tisíc ľudí.

Účet vojenskej správy zverejnil video z rozhovoru, ktoré citoval denník Ukrajinska pravda.

„(V Pokrovsku) zostáva približne 7-tisíc ľudí, v hromade 10-tisíc ľudí. V meste a okolí už vôbec nie sú deti, všetky odišli,“ povedal.

Dobriak poznamenal, že sa vyskytli prípady, keď sa vrátili rodiny s maloletými deťmi, ktoré boli opäť evakuované. Správy o postupe diverzných jednotiek odmietol s tým, že neboli overené.

Náčelník tiež povedal, že evakuácia sa v poslednom období spomalila, pričom denne odchádza nanajvýš päť až šesť ľudí denne. Vojenská správa tiež zrušila evakuačné zberné miesta a ľudí, ktorí o odchod prejavia záujem, zbierajú po domoch.

Pokrovsk mal pred začiatkom vojny na Ukrajine takmer 60-tisíc obyvateľov.

Rusi sú len tri kilometre od Pokrovska. Vraj v ňom neostalo miesto, kam by nestrieľali

Mohlo by Vás zaujímať Rusi sú len tri kilometre od Pokrovska. Vraj v ňom neostalo miesto, kam by nestrieľali

(sab)

Minúta  |  

Reuters: USA povolili dodávku bômb Izraelu, ktoré zastavila Bidenova vláda

Exprezident Spojených štátov zastavil dodávky ťažkotonážnych bômb v obavách z použitia Obrannými silami Izraela (IDF) na civilné zóny.

Biely dom dal americkej armáde pokyn, aby zrušila pozastavenie dodávky 907-kilogramových bômb Izraelu, o ktorom rozhodla vláda predošlého prezidenta Joea Bidena, napísala v sobotu agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj z administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Tento krok novej vlády sa všeobecne očakával. Biden dodávku týchto bômb pozastavil vzhľadom na obavy z dôsledkov ich použitia vo vojne Izraela s palestínskym militantnými hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Exprezident v tom čase vyjadril mimoriadne znepokojenie nad použitím takýchto veľkých bômb v meste Rafah na juhu Pásma Gazy, kam sa uchýlil viac ako milión Palestínčanov, ktorých konflikt vyhnal z iných častí palestínskej enklávy.

(tasr)

Minúta  |  

Ja som líder, zakázal som to ostatným. Zelenskyj vysvetlil zákaz rokovaní s Putinom

Ukrajinský prezident na spoločnej tlačovej konferencii s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou hovoril o uzákonení rozhodnutia Rady národnej bezpečnosti a obrany z roku 2022 o zákaze rokovaní s Ruskom.

Ruský prezident Vladimir Putin začal podľa ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského budovať veľké množstvo komunikačných kanálov s cieľom ovplyvňovania verejnej mienky, čo bolo dôvodom, prečo Kyjev prijal dekrét o zákaze rokovaní.

Žiadny predstaviteľ ukrajinskej vlády sa v súčasnosti nemôže zúčastniť na rozhovoroch s predstaviteľmi Kremľa s cieľom vyjednávania, pripomenul denník Ukrajinska pravda. Zelenskyj doplnil, že tieto komunikačné kanály Ukrajina v dôsledku ich množstva nedokázala kontrolovať.

„Pokiaľ ide o to, či môžeme rokovať alebo nie. Rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany, prečo som podpísal tento dekrét? Pretože Putin začal veľmi rýchlo budovať veľké množstvo rôznych kanálov spolu so separatistami, s predstaviteľmi iných štátov, aby ovplyvnil Ukrajinu, našu nezávislosť a mňa priamo. Bolo veľa rokovaní, veľa tieňových politických koridorov,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve.

„Rýchlo som to zastavil, jednoducho som zastavil separatizmus v našej krajine tým, že som zakázal komukoľvek, akýmkoľvek politickým predstaviteľom na Ukrajine, viesť akékoľvek rokovania s ruskou stranou, s Putinovými stúpencami počas vojny,“ vyhlásil s tým, že v tom čase boli ruské jednotky na území Kyjevskej oblasti.

„Snažili sa vyvíjať nátlak prostredníctvom mnohých rôznych koridorov, tak parlamentu a lokálnych predstaviteľov, ako aj parlamentov našich európskych kolegov a Spojených štátov,“ pokračoval s tým, že ukrajinské bezpečnostné a spravodajské zložky neboli schopné toto množstvo spojení kontrolovať.

„Urobil som teda absolútne spravodlivé rozhodnutie. Ja som prezident Ukrajiny, ja som líder určitých rokovaní a všetkým ostatným som to zakázal,“ dodal. Poznamenal tiež, že Putinovi sa to „nepáčilo, pretože mal veľa kanálov“.

Zelenskyj dekrétom prijal dokument bezpečnostnej rady ešte 4. októbra 2022, ruskí predstavitelia tento krok dlhodobo kritizovali. Putin na margo blížiaceho sa telefonátu s prezidentom USA Donaldom Trumpom vyzval západné štáty, aby „tlačili na Ukrajinu“ s cieľom odvolania tohto dekrétu.

(sab)

Minúta  |  

Ukrajinský rezort kultúry musí vrátiť kyjevský Kostol svätého Mikuláša rímskokatolíkom

Okresný správny súd v Dnipre nariadil ministerstvu odovzdať kostol, ktorý vláda spravuje od roku 1993, do rúk kyjevskej farnosti.

Súd v meste Dnipro vyhovel 24. januára žalobe mimovládnemu verejnoprávnemu združeniu Sloboda svedomia a rozhodol o vrátení budovy kostola do „plného užívania“ rímskokatolíckej náboženskej obce.

„Už dlhší čas sa katolícka komunita Ukrajiny opakovane obracia na štátne orgány s požiadavkou na vrátenie priestorov Kostola svätého Mikuláša, ktorý bol postavený katolíkmi pred viac ako sto rokmi,“ uviedla cirkev v sobotnom oznámení o vrátení.

V roku 2005 vydal prezident Viktor Juščenko dekrét, ktorým nariadil vláde a miestnym orgánom, aby podnikli potrebné kroky na vrátenie kostola rímskym katolíkom, napriek tomu sa tak doteraz nestalo, pripomenula farnosť.

Ešte v roku 2009 dnepropetrovský súd nariadil urýchlený proces vrátenia budovy, v ktorej počas komunizmu sídlilo múzeum hudby, ktorého presťahovanie by vládu stálo nemalé peniaze. Kabinet ešte v roku 2023 ohlásil výstavbu novej budovy pre Dom organovej hudby, a 20. decembra 2024 sa kostol stal vedľajším terčom ruského raketového útoku. V havarijnom stave však bol už predtým, pripomenula farnosť.

(sab)

Minúta  |  

EÚ umiestni vojakov do Grónska, avizoval šéf vojenského výboru

Autonómny ostrov, ktorý je súčasťou Dánskeho kráľovstva, chce získať prezident USA Donald Trump pre tamojšie ložiská minerálov vzácnych zemín, pripomenula agentúra DPA.

Predseda Vojenského výboru Európskej únie Robert Brieger podporuje umiestnenie vojakov EÚ v Grónsku. Takýto silný signál by podľa rakúskeho generála mohol prispieť k stabilite v regióne.

Grónsko, ktoré chce Trump získať pod kontrolu USA, má veľký význam z geopolitického a bezpečnostného hľadiska, poznamenal Brieger v rozhovore pre nemecké nedeľňajšie noviny Welt am Sonntag.

„Sú tam rozsiahle ložiská surovín a prechádzajú tadiaľ aj dôležité dopravné trasy pre medzinárodný obchod,“ vysvetlil Brieger. „S rastúcim roztápaním ľadu v dôsledku klimatickej zmeny to však tiež vytvára určitý potenciál pre napätie s Ruskom a možno Čínou,“ doplnil.

Preto by podľa neho „dávalo zmysel“ umiestniť v Grónsku vojakov EÚ, nielen americké jednotky ako doteraz. USA majú vojenskú prítomnosť v Grónsku so súhlasom Dánska od druhej svetovej vojny.

Grónsko je z veľkej časti autonómne, hoci je oficiálne súčasťou Dánskeho kráľovstva, a tým aj Európskej únie. Trump v posledných týždňoch opakovane vyhlasoval, že si želá, aby USA získali kontrolu nad Grónskom i Panamským prieplavom, pričom odmietol vylúčiť vojenský a ekonomický nátlak.

„Trump je prezidentom veľkej veľmoci, ktorá je tiež členom OSN,“ povedal Brieger. „Preto predpokladám, že rešpektuje nedotknuteľnosť hraníc, ako to stanovuje Charta OSN,“ dodal s tým, že Európania majú rovnako ako Američania záujem o Grónsko a vyslanie vojakov by bolo politickým rozhodnutím, ktoré by muselo zohľadniť rôzne záujmy.

Vojenský výbor Európskej únie je najvyšším vojenským orgánom zriadeným v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. Združuje náčelníkov generálnych štábov členských krajín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.