Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko prepustilo z väzenia Američanku, o ktorej nevedeli ani ľudskoprávne organizácie

Jej zatknutie podľa zdroja agentúry AP súvisí s protivládnymi protestmi po prezidentských voľbách v roku 2020.

Bieloruské úrady prepustili z väzenia americkú občianku Anastassiu Nuhferovú, oznámil v nedeľu americký minister zahraničných vecí Marco Rubio.

„Vďaka vedeniu prezidenta USA Bielorusko práve jednostranne prepustilo nevinnú Američanku Anastassiu Nuhferovú, ktorá bola vzatá do väzby počas prezidentovania Joea Bidena,“ napísal Rubio na sieti X. Dodal, že jej prepustenie je dôkazom úspešnosti politiky „mier prostredníctvom sily“, ktorú chce uplatňovať administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa.

Rubiovo vyhlásenie sa objavilo krátko po vlnách prepúšťania väzňov v Bielorusku. Najstaršia bieloruská organizácia pre ľudské práva Viasna však súčasne tvrdí, že pre odpor voči bieloruskému režimu zostáva vo väzbe viac ako 1 250 ľudí.

Podrobnosti o zadržaní Nuhferovej sú podľa Rádia Sloboda nejasné. Jej meno sa predtým verejne nespomínalo a nefigurovalo na zoznamoch politických väzňov. Pavel Sapelka z Viasny povedal, že on ani jeho kolegovia nevedeli o jej zadržaní ani o jeho okolnostiach.

„Minsk nikdy nezverejnil jej meno a Washington nezverejňuje mená Američanov zadržiavaných v zahraničí bez súhlasu ich rodín,“ uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie USA.

Americké ministerstvo však neskôr v nedeľu informovalo, že Nuhferová bola zadržaná začiatkom decembra 2024. Začiatkom januára bol konzulárnemu úradníkovi z Washingtonu umožnený prístup k americkej zadržanej, doplnila AP s tým, že takáto ústretovosť je v Bielorusku ojedinelá.

V súčasnosti nie je jasné, aké ústupky (ak vôbec nejaké) Minsk požadoval výmenou za prepustenie občianky USA.

Bývalý vysokopostavený bieloruský diplomat pre agentúru AP povedal, že zatknutie Nuhferovej súvisí s protestmi v Bielorusku v roku 2020.

Zdroj, ktorý pre obavy o bezpečnosť hovoril pod podmienkou anonymity, tvrdí, že prepustenie americkej občianky ponúkol samotný Lukašenko ako „ako gesto dobrej vôle“. Tento Západom neuznaný prezident však pritom odmieta z väzenia prepustiť zostávajúcich bieloruských opozičných a ľudskoprávnych aktivistov.

V Bielorusku sa v nedeľu 26. januára konali prezidentské voľby, za ktorých víťaza bol vyhlásený Alexandr Lukašenko a ktorý tak získal svoj v poradí už siedmy prezidentský mandát. Lukašenko je často označovaný za „posledného európskeho diktátora“, píše AP.

Lukašenkova podpora pre vojnu na Ukrajine viedla k pretrhnutiu vzťahov Bieloruska s USA a EÚ, čím sa skončila aj jeho „hra“ so Západom, ktorej cieľom bolo získanie ďalších dotácií od Kremľa.

(tasr)

Minúta  |  

Vysídlenie Palestínčanov by predstavovalo etnické čistky, varuje arabská liga

Jedna z najstarších politických aliancií reagovala na výzvu Bieleho domu, aby Jordánsko a Egypt prijímali vysídlencov z Pásma Gazy, píše agentúra AFP.

Liga arabských štátov v nedeľu varovala pred „pokusmi o vyhnanie palestínskeho ľudu z jeho územia“ po tom, čo americký prezident Donald Trump navrhol presídlenie obyvateľov z Pásma Gazy do Egypta a Jordánska a „vypratať“ tak toto vojnou zdevastované palestínske územie.

„Násilné vysídlenie a vysťahovanie ľudí z ich pôdy možno nazvať len etnickými čistkami,“ uviedla vo vyhlásení liga.

Trump necelý týždeň po nástupe do funkcie v sobotu vyhlásil, že si želá, aby Jordánsko a Egypt prijali Palestínčanov z Pásma Gazy, ktorí sú teraz prevažne bez domova. Pásmo Gazy sa podľa neho stalo po 15 mesiacoch vojny medzi Izraelom a militantnými hnutím Hamas „zrúcaniskom“.

Presídlenie väčšiny z 2,3 milióna obyvateľov palestínskej enklávy by podľa Trumpa mohlo byť dočasné alebo dlhodobé, píše agentúra AP.

Takúto myšlienku rýchlo odmietlo Jordánsko, pričom Egypt už predtým varoval pred „núteným presídľovaním“ Gazanov do neďalekej Sinajskej púšte. Podľa Káhiry by to mohlo ohroziť mierovú zmluvu Egypta s Izraelom z roku 1979.

Rovnako to odmietol aj palestínsky prezident Mahmúd Abbás, ktorý podľa oznámenia svojho úradu „dôrazne odmietol a odsúdil akékoľvek projekty“ zamerané na vysťahovanie Palestínčanov z Gazy. Trumpa vo vyhlásení nespomenul, zdôraznil však, že Palestínčania „neopustia svoju zem a sväté miesta“. Odmietavý postoj vyjadrilo aj hnutie Hamas.

Väčšinu obyvateľov Pásma Gazy tvoria palestínski utečenci alebo ich potomkovia. Palestínčanom by akýkoľvek pokus o ich presťahovanie z oblasti mohol pripomenúť masové vysídlenie palestínskeho obyvateľstva počas vzniku Izraela v roku 1948, pripomenula AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko údajne zablokovalo rezolúciu EÚ o bieloruských voľbách

Bez jednomyseľne schváleného mandátu členských štátov v Rade EÚ vydala šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vlastné vyhlásenie.

Maďarskí predstavitelia zablokovali spoločné vyhlásenie členských štátov Únie o odmietnutí prezidentských volieb v Bielorusku, uviedli zdroje Rádia Sloboda (RFE/RL) v Bruseli.

Bez jednomyseľnej podpory všetkých 27 štátov EÚ vydala Kallasová vlastné vyhlásenie, v ktorom oznámila, že voľby z 26. januára „neboli ani slobodné, ani spravodlivé“. Zároveň vyzvala bieloruské úrady, aby prepustili všetkých politických väzňov, „z ktorých je viac ako tisíc svojvoľne zadržiavaných, vrátane zamestnanca delegácie Európskej únie“.

Estónska expremiérka kritizovala neskoré pozvanie nezávislých volebných pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zo strany vlády prezidenta Alexandra Lukašenka len desať dní pred hlasovaním, čo podľa nej znemožnilo prístup ku kritickým fázam volebného procesu.

„Je to ďalší dôkaz úplnej nedôveryhodnosti týchto volieb,“ vyhlásila.

Zdôraznila tiež, že úloha Bieloruska vo vojne Ruska proti Ukrajine a jeho hybridné útoky na susedné krajiny ospravedlňujú pokračujúce sankcie a obmedzenia EÚ voči „tomuto režimu“.

„EÚ bude pokračovať v zavádzaní reštriktívnych a cielených opatrení voči režimu, pričom bude finančne podporovať občiansku spoločnosť, bieloruské demokratické sily v exile a bieloruskú kultúru,“ pokračovala Kallasová.

Uviedla tiež, že EÚ je pripravená pomôcť Bielorusku so stabilizáciou jeho hospodárstva a reformou inštitúcií, keď krajina začne demokratickú transformáciu.

Maďarsko odmietlo podpísať návrh vyhlásenia, ktoré sa odvolávalo na „nedemokratické prezidentské voľby“ v Bielorusku, pôvodne sa k nemu pridalo aj Slovensko, pripomenula RFE/RL.

Slovensko však neskôr súhlasilo s podporou textu, v ktorom sa voľby označujú za nedostatočne legitímne v dôsledku „neúprosného a bezprecedentného potláčania ľudských práv“ a prísnych obmedzení opozície a nezávislých médií.

Budapešť trvala na svojom odmietavom postoji. Maďarsko sa dôsledne bráni sprísneniu sankcií voči Rusku a zvýšeniu európskej podpory pre Ukrajinu, tvrdí Rádio Sloboda.

Lukašenko si zabezpečil siedme funkčné obdobie, pričom podľa volebnej komisie získal 86,8 percenta hlasov.

(sab)

Minúta  |  

Rusko oznámilo dobytie Velykej Novoselivky

Strategicky dôležitá dedina v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny podľa Kyjeva nepadla, nasadení vojaci sa len premiestnili, píše agentúra AP.

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo obsadenie Velykej Novosilky. Kyjev medzitým tvrdil, že ukrajinskí vojaci sa stiahli iba z niektorých oblastí mesta, aby sa vyhli obkľúčeniu.

Velyka Novosilka mala pred vojnou približne päťtisíc obyvateľov. Ak by sa potvrdilo jej obsadenie ruskými silami po mesiacoch bojov, stala by sa tak prvým významnejším mestom v Doneckej oblasti, ktoré v tomto roku získali Rusi.

Analytici podľa AP dlhodobo predpovedali, že pád tejto väčšej dediny ležiacej približne 15 kilometrov od susednej Dnepropetrovskej oblasti v prospech Ruska je iba otázkou času.

Vo vyhlásení 110. samostatnej mechanizovanej brigády ukrajinských pozemných síl sa uvádza, že hoci majú približne rovnakú silu ako ruské jednotky, pokiaľ ide o delostrelectvo a bezpilotné lietadlá, Rusi majú obrovskú výhodu v počte ľudí.

„Naše jednotky sa s využitím poveternostných podmienok obratne stiahli z oblastí, kde hrozilo obkľúčenie. To však neznamená, že sme mesto úplne opustili, boje vo Velykej Novosilke pokračujú,“ oznámila ukrajinská brigáda s tým, že stiahnutie sa za rieku znemožní Rusom ďalej postupovať.

Rusko minulý rok po dlhých bojoch obsadilo mestá Avdijivka a Vuhledar v Doneckej oblasti. Tie boli podľa AP pred svojím pádom z veľkej časti zrovnané so zemou ruským delostrelectvom, kĺzavými bombami a bezpilotnými lietadlami.

Rusi sa taktiež už niekoľko mesiacov pokúšajú dobyť kľúčové donecké mestá ako Pokrovsk a Časiv Jar. Rusko minulý pondelok tvrdilo, že jeho jednotky obsadili dedinu Ševčenko, vzdialenú zhruba tri kilometre od Pokrovska.

(tasr)

Minúta  |  

Vysídlení Palestínčania sa začali vracať na sever Pásma Gazy

Palestínska enkláva tak pokračuje v implementácii prímeria dohodnutého sprostredkovateľmi Katarom, Egyptom a USA.

Izrael v pondelok prvýkrát od začiatku 15-mesačnej vojny proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas povolil Palestínčanom návrat do zničenej severnej časti Pásma Gazy v súlade s podmienkami aktuálne platného prímeria.

Tisíce Palestínčanov sa vydali na sever po niekoľkých dňoch čakania. Reportéri agentúry AP videli ľudí prechádzať cez koridor Netzarim krátko po siedmej hodine ráno miestneho času, teda v čase, kedy sa mali otvoriť kontrolné stanovištia.

Otvorenie sa oneskorilo o dva dni v dôsledku sporu medzi Hamasom a Izraelom, ktorý uviedol, že militantná skupina zmenila poradie rukojemníkov, ktorých prepustila výmenou za stovky palestínskych väzňov.

Cieľom prímeria je ukončiť najničivejšiu a najsmrteľnejšiu vojnu medzi Izraelom a Hamasom v histórii a zabezpečiť prepustenie desiatok rukojemníkov zajatých pri útoku militantov zo 7. októbra 2023, ktorý boje vyvolal, píše AP.

Izrael v prvých dňoch vojny nariadil rozsiahlu evakuáciu severu Gazy a krátko po vstupe pozemných jednotiek ho uzavrel. Približne milión ľudí utieklo v októbri 2023 na juh a doteraz sa nemohli vrátiť. Státisíce ľudí zároveň zostali na severe, kde prebiehali jedny z najťažších bojov, ktoré mali za následok najhoršie ničenie počas celej vojny.

Minúta  |  

Konžská povstalecká skupina údajne obsadila mesto Goma

Vláda Konžskej demokratickej republiky označila postup povstalcov za vyhlásenie vojny.

Rwandou podporovaní povstalci hnutia M23 vyhlásili, že v pondelok skoro ráno dobyli Gomu – najväčšie mesto na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR). OSN hovorí o „masovej panike“ medzi dvoma miliónmi obyvateľov mesta, píše agentúra AP

Povstalecké Hnutie 23. marca (M23) oznámilo dobytie mesta vo vyhlásení niekoľko minút pred vypršaním 48-hodinovej lehoty, ktorú skupina stanovila konžskej armáde na odovzdanie zbraní.

Povstalci vo vyhlásení vyzvali obyvateľov Gomy, aby zachovali pokoj, a príslušníkov konžskej armády, aby sa zhromaždili na hlavnom štadióne.

Ofenzíva povstalcov M23 v srdci regiónu bohatého na nerastné suroviny hrozí dramatickým zhoršením jednej z najdlhších vojen v Afrike a ďalším vysídlením civilistov. Podľa správy OSN je v súčasnosti viac ako tretina obyvateľov provincie Severné Kivu, kde sa Goma nachádza, vysídlená a dobytie Gomy túto situáciu pravdepodobne ešte zhorší.

Hovorca vlády KDR Patrick Muyaya vo videu zverejnenom na sieti X vyzval na ochranu civilistov a uviedol, že krajina je „vo vojnovom stave“.

Konžská demokratická republika v sobotu stiahla svojich diplomatov z hlavného mesta Rwandy Kigali v reakcii na postup povstalcov.

Africká únia, EÚ, ako aj francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzvali na okamžité zastavenie bojov v oblasti. „EÚ dôrazne odsudzuje vojenskú prítomnosť Rwandy v KDR ako jasné porušenie medzinárodného práva, Charty OSN a územnej celistvosti KDR,“ vyhlásila v sobotu šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Červený kríž informoval, že jeho lekárske tímy od štvrtka ošetrili viac ako sto ľudí zranených v bojoch v okolí Gomy. Podľa OSN konflikt od začiatku januára prinútil približne 400-tisíc ľudí opustiť svoje domovy.

Angolský prezident João Lourenço, ktorého Africká únia poverila sprostredkovaním konfliktu, odsúdil M23 za „nezodpovedné konanie“ a varoval pred jeho „škodlivými dôsledkami pre regionálnu bezpečnosť“ v Afrike.

M23 zložené z etnika Tutsiov podporuje Rwanda, ktorá pre tento účel nasadila 3- až 4-tisíc vojakov svojej armády. Od roku 2021 sa zmocnilo rozsiahlych oblastí na východe KDR.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.