Preskočiť na obsah
  |  

Irán vyzýva krajiny vyvážajúce ropu na zjednotenie proti americkým sankciám

Donald Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia uvalil prísne sankcie na Irán, ktoré výrazne obmedzili jeho ropné exporty, po návrate do úradu v roku 2025 obnovil stratégiu s cieľom ekonomicky oslabiť Teherán.

Irán varuje, že jednostranné sankcie USA proti producentom ropy môžu destabilizovať globálny trh. Prezident Masoud Pezeshkian vyzval členov OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) na jednotu proti tlaku Washingtonu.

Iránsky minister ropného priemyslu Mohsen Paknejad zdôraznil, že politizácia energetického sektora poškodzuje nielen producentov, ale aj spotrebiteľov. Irán v súčasnosti vyváža 1,5 milióna barelov denne, no Trumpova administratíva chce export úplne zastaviť.

V minulosti podobná politika spôsobila dramatický pokles iránskeho vývozu. Paknejad zároveň upozornil, že globálny trh čelí nedostatku investícií do ťažby ropy.

(reuters)

  |  

Ombudsman nezaznamenal porušenie práv na proteste v Bratislave

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský to uviedol na základe nezávislého monitoringu zhromaždenia z 24. januára na Námestí slobody.

Protest v Bratislave sa uskutočnil pokojne a bez incidentov. Monitorovanie vykonalo sedem tímov so 14 zamestnancami jeho kancelárie. Ombudsman plánuje v monitoringu pokračovať, najbližšie 7. februára.

Pre nezávislý monitoring, vôbec prvýkrát v histórii ombudsmanskej inštitúcie na Slovensku, sa rozhodol pre obavu, že by mohlo dôjsť k využitiu mocenského postavenia Policajného zboru voči účastníkom protestného zhromaždenia.

Cieľom je dohliadať na prípadné použitie donucovacích prostriedkov políciou. Podobné prístupy využívajú aj ombudsmani v Rakúsku a Nemecku.

„Aj keď nie som vždy priamo na mieste, je mojou prioritou chrániť práva a slobody všetkých," odkazuje Dobrovodský s tým, že sa na neho môžu obrátiť aj občania v prípade, ak sa na zhromaždení stretnú s porušením práv a slobôd.

(tasr)

  |  

Ukrajina chce skladovať americký zemný plyn určený pre Európu

Podľa ministra zahraničných vecí Andrija Sybihu by to posilnilo energetickú bezpečnosť Európy po ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.

Ukrajina vidí veľký potenciál v skladovaní amerického skvapalneného zemného plynu (LNG) pre seba aj ďalšie európske krajiny.

Krajina má rozsiahle podzemné zásobníky, najmä na západe. Sybiha to uviedol na spoločnej tlačovej konferencii s britským kolegom Davidom Lammym. Zdôraznil, že táto spolupráca by mohla byť vzájomne výhodná pre všetky zúčastnené krajiny.

Spojené štáty sa v posledných rokoch stali jedným z hlavných svetových exportérov skvapalneného zemného plynu. Od roku 2022 výrazne zvýšili dodávky LNG do Európy v snahe nahradiť ruský plyn.

Americký LNG sa prepravuje najmä do európskych terminálov v Poľsku, Nemecku a Holandsku, pričom Ukrajina by mohla slúžiť ako ďalšie logistické centrum.

(tasr)

  |  

Konžskí rebeli napriek prímeriu obsadili ďalšie mesto

Povstalcov Hnutia 23. marca (M23) podporuje rwandská armáda, podľa vlády Konžskej demokratickej republiky ide o vojenskú agresiu.

Konžskí etnickí povstalci prevzali kontrolu nad mestom Nyabibwe v provincii Južné Kivu v Konžskej demokratickej republike (KDR), čím porušili jednostranné prímerie vyhlásené tento týždeň.

Mesto sa nachádza 70 kilometrov severne od mesta Bukavu, ktoré je centrom provincie. O jeho obsadení informovalo osem rôznych zdrojov vrátane miestnych predstaviteľov, občianskej spoločnosti a bezpečnostných expertov.

Svedkovia a predstavitelia armády KDR informovali, že M23 ovládlo mesto v stredu o 9.00 ráno. Minister komunikácií Patrick Muyaya naproti tomu vyhlásil, že armáda kladie odpor, a obvinil povstalcov z porušenia prímeria.

Obsadenie mesta Goma v provincii Severné Kivu minulý týždeň vyvolalo obavy z regionálneho konfliktu a masového vysídlenia obyvateľov.

(reuters)

  |  

Lekári sa dočkali. Parlament schválil dohodu, ktorá im zvýši platy a zlepší pracovné podmienky

Poslanci Národnej rady SR schválili v stredu legislatívu, ktorá je súčasťou dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Za návrh hlasovalo 79 zo 141 prítomných poslancov. O súbore úprav rokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Prijatím zákonov lekárski odborári koncom minulého roka podmienili stiahnutie hromadných výpovedí.

Zmeny sa podľa dohody s odborármi týkajú valorizácie platov lekárov, uzákonenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovného času zdravotníkov v nemocniciach. Upravia sa aj povinnosti zdravotných poisťovní či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Uzavretím zmluvy sa podarilo zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3 300 lekárov. Lekári sa vrátili do nemocníc podmienečne s tým, že sa do konca februára 2025 podarí prijať zákony podľa dohody. V opačnom prípade mali z nemocníc v marci odísť.

(tasr)

  |  

Argentína po odchode USA tiež vystúpi z WHO

Svetová zdravotnícka organizácia podľa prezidenta USA Donalda Trumpa zlyhala pri manažovaní pandémie COVID-19, podobný krok v stredu avizoval prezidentov hovorca Manuel Adorni.

Hovorca prezidenta Javiera Mileiho v stredu oznámil, že Argentína vystúpi zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Tento krok – inšpirovaný Trumpovým nariadením z januára – je súčasťou širšej politiky Buenos Aires zameranej na prehodnotenie členstva v medzinárodných organizáciách a presmerovanie finančných prostriedkov na domáce zdravotnícke iniciatívy.

Vláda tvrdí, že prioritou je posilnenie domáceho zdravotného systému namiesto financovania globálnych inštitúcií. Rozhodnutie vyvolalo diskusie o budúcnosti argentínskej zdravotnej politiky.

Milei nariadil vystúpenie z dôvodu „hlbokých rozdielov“ týkajúcich sa riadenia zdravotníckych otázok, pričom spomenul niekoľkomesačný lockdown za predchádzajúcej ľavicovej vlády.

Adorni tiež uviedol „nedostatok nezávislosti od politického vplyvu iných štátov“. Trump a jeho spolupracovníci pritom poukazovali predovšetkým na vplyv Číny, ktorú WHO nedokázala prinútiť, aby zverejnila výsledky vyšetrovania pôvodu koronavírusu.

(reuters)