Preskočiť na obsah
  |  

Arabské štáty odmietajú Trumpov plán „novej Gazy“ mimo Palestíny

Egypt rokuje s arabskými partnermi o odmietnutí presídlenia Palestínčanov. Káhira kontaktovala Jordánsko, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty s cieľom posilniť regionálny odpor voči návrhu Donalda Trumpa.

Bývalý americký prezident navrhol, aby Palestínčania opustili Gazu a USA vytvorili „Rivieru Blízkeho východu“. Podľa Egypta by to porušilo medzinárodné právo a destabilizovalo región.

Káhira zdôrazňuje potrebu obnovy Gazy po izraelskom vojenskom zásahu. Prezident Abdel Fattah al-Sisi varoval, že Egypťania by vyšli do ulíc proti presídleniu Palestínčanov.

Nútené presídlenie civilného obyvateľstva je považované za porušenie Ženevských konvencií a môže byť kvalifikované ako vojnový zločin. OSN a ďalšie organizácie opakovane varovali pred takýmito krokmi.

(reuters)

  |  

Europarlament bude diskutovať o slobode médií v Európe, spomenie aj prípad Kuciaka

Europarlament bude 12. februára debatovať o stave slobody médií v EÚ, pričom iniciátorom diskusie je frakcia Obnovme Európu, kde pôsobí aj Progresívne Slovensko (PS).

Debata sa koná sedem rokov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Investigatívny novinár a jeho snúbenica boli zavraždení vo februári 2018, čo vyvolalo masové protesty a pád vlády Roberta Fica.

Poslanci budú diskutovať aj o legislatíve na ochranu novinárov, ako je nariadenie o slobode médií (EMFA) a smernica proti strategickým žalobám (SLAPP), ktoré majú chrániť novinárov pred nátlakom a obmedzovaním ich práce.

Podľa poslankyne Európskeho parlamentu Moniky Beňovej (Smer) nepôjde o špecifické hodnotenie situácie na Slovensku. Europoslanec Branislav Ondruš (Hlas) označil rozpravu za pokus očierniť krajinu.

(tasr)

  |  

Výdavky do NATO vlani rástli, potvrdil generálny tajomník Aliancie

Kanada aj členovia z Európy do Severoatlantickej aliancie v roku 2024 vložili o 20 percent viac ako v roku 2023, potvrdil to generálny tajomník NATO Mark Rutte. To celkové ďalšie investície z posledných rokov zvýšilo zo 640 na 700 miliárd dolárov.

NATO uviedlo, že po 20-percentnom náraste výdavkov členov NATO mimo USA presiahli ich celkové vojenské výdavky 485 miliárd dolárov.

Aliancia zatiaľ viac údajov neposkytla. Očakáva sa však, že ich zverejní budúcu stredu na zasadnutí ministrov obrany členských krajín. Zúčastní sa na ňom aj nový šéf Pentagónu Pete Hegseth.

Členovia NATO sú však v súčasnosti pod tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa na zvýšenie obranných výdavkov. Trump žiada zvýšiť výdavky na päť percent HDP, Slovensko - ako aj väčšina krajín - prispieva dvoma percentami.

(tasr)

  |  

Európska komisia zvažuje oslobodenie väčšiny firiem od uhlíkovej dane

Eurokomisár Wopke Hoekstra navrhuje, aby uhlíkovú daň platilo len 20 percent podnikov, ktoré produkujú 97 percent emisií.

Opatrenie by mohlo odbremeniť desaťtisíce firiem v EÚ. Od 1. januára 2026 zavedenie CBAM na hraniciach EÚ bude znamenať dodatočné náklady pre firmy - bude sa to týkať predovšetkým dovozu cementu, hliníka, ocele a ďalších tovarov zodpovedných za tvorbu emisií CO2.

Podľa komisie by zjednodušenie systému podporilo konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ubezpečila, že úprava CBAM neohrozí klimatické ciele. Návrh vyvolal kritiku zo strany obchodných partnerov EÚ, najmä Číny a Brazílie.

Spojené štáty zvažujú vlastné opatrenia na zníženie emisií, avšak odmietajú zaviesť podobný systém uhlíkovej kompenzácie ako EÚ.

(tasr)

  |  

Rusko obnovuje lety do Abcházska po troch desaťročiach

Prvý testovací let z Moskvy do Suchumi sa uskutočnil v piatok. Pravidelné lety majú začať v máji, uviedla agentúra RIA Novosti. Gruzínska vláda sa k obnove letov zatiaľ nevyjadrila.

Letisko v Suchumi bolo zatvorené od vojny v 90. rokoch, keď sa Abcházsko odtrhlo od Gruzínska čo viedlo k vyhnaniu desiatok tisíc etnických Gruzíncov. Abcházsko po vojne vyhlásilo nezávislosť, no väčšina sveta ho stále považuje za gruzínske územie.

Rusko uznalo Abcházsko za nezávislé v roku 2008 a dodnes tam udržiava svoje vojenské základne, región ekonomicky podporuje.

Obnovenie letov môže posilniť kontrolu Ruskej federácie nad Abcházskom a prehĺbiť napätie medzi Moskvou a Tbilisi.

(reuters)

  |  

Žilinka sa obracia na Ústavný súd pre zákon o meste Košice

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa na ochrancu ústavy obrátil po podnete štrnástich mestských košických častí.

Návrh na začatie konanie sa týka súladu ustanovení zákona o meste Košice s Ústavou SR i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žilinka konštatoval, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných.

"Zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende," ozrejmil.

Zároveň navrhol Ústavnému súdu pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení do konečného rozhodnutia.

O redukcii 22 mestských častí v Košiciach sa vedie diskusia roky. Podľa novely zákona môžu o štruktúre mestských častí rozhodovať mestskí poslanci, zastupiteľstvo môže takzvané veto Rady starostov prelomiť trojpätinovou väčšinou.

(tasr, max)