Preskočiť na obsah
  |  

Vodná elektráreň Málinec vyvoláva spory medzi Lunterom a Tarabom

Plánovaná výstavba vodnej elektrárne Málinec spôsobila napätie medzi predsedom Banskobystrického kraja Ondrejom Lunterom a ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom.

Lunter kritizuje postup ministerstva a tvrdí, že projekt bol doteraz netransparentný, čo vyvolalo odpor verejnosti. Taraba označuje elektráreň za historickú ekonomickú šancu pre región a vyhlásil, že spustí informačnú kampaň.

Projekt je v štádiu štúdie realizovateľnosti a stretáva sa s nesúhlasom miestnych obyvateľov, ktorí proti nemu spustili petíciu.

Slovensko má už existujúce vodné elektrárne, ako Čierny Váh, ktoré slúžia na stabilizáciu energetickej sústavy. Projekty tohto typu však často narážajú na ekologické a miestne odporové faktory.

(tasr)

  |  

Izrael stiahol vojakov z koridoru Necarim v rámci prímeria s Hamasom

Izraelské sily sa v nedeľu stiahli z koridoru Necarim, ktorý oddeľuje sever a juh Pásma Gazy. Počas prímeria trvajúceho od 19. januára umožňovala izraelská armáda Palestínčanom prechod do ich domovov na severe.

Táto cesta prechádza Pásmom Gazy a jej kontrola umožňuje Izraelu ovplyvňovať pohyb medzi severom a juhom enklávy. Je kľúčová pre zásobovanie i civilné presuny.

Rokovania o predĺžení prímeria pokračujú pod sprostredkovaním Kataru, no k dohode zatiaľ nedošlo. Hamas v prvej fáze dohody prepustil 33 izraelských rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov a humanitárnu pomoc.

Druhá fáza má zahŕňať oslobodenie zvyšných rukojemníkov a stiahnutie izraelských síl z Gazy.

(tasr)

  |  

Egyptský minister zahraničia rokuje vo Washingtone s Trumpovou administratívou

Šéf egyptskej diplomacie Badr Abdelatty odcestoval do Washingtonu, kde sa stretne s predstaviteľmi administratívy prezidenta Donalda Trumpa a členmi Kongresu.

Rokovania sa budú týkať bilaterálnej spolupráce, bezpečnostnej situácie na Blízkom východe a ďalších strategických otázok. Abdelattyho návšteva prichádza v čase, keď USA posudzujú svoju politiku voči regiónu.

Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia podporoval úzke vzťahy s arabskými štátmi, najmä v boji proti terorizmu a pri normalizácii vzťahov s Izraelom.

(reuters)

  |  

Turecko a Irán rokujú o terorizme, Sýrii a Palestíne

Turecký spravodajský šéf Ibrahim Kalin navštívil Teherán, kde sa stretol s iránskymi predstaviteľmi Esmailom Chatibom a Alím Akbarom Ahmadianom.

Diskutovali o boji proti militantným skupinám PKK a Daeš, situácii v Sýrii a napätí v Palestíne. Turecko a Irán v sýrskej občianskej vojne stáli na opačných stranách, no v posledných mesiacoch sa ich kontakty zintenzívnili.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v sobotu telefonoval s iránskym kolegom Abbásom Aragčím, pričom riešili bilaterálne otázky a palestínsku krízu.

Strana kurdských pracujúcich (PKK) vedie desaťročia ozbrojený boj proti Ankare. Turecko ju považuje za teroristickú organizáciu, zatiaľ čo niektoré krajiny ju vnímajú ako kurdské hnutie odporu.

(tasr)

  |  

Kremeľ mlčí o údajnom telefonáte Putina s Trumpom

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol potvrdiť alebo vyvrátiť informácie o telefonickom rozhovore medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom.

Ruská agentúra TASS cituje jeho vyjadrenie, že nemá k dispozícii žiadne konkrétne údaje. Trump v rozhovore tvrdil, že s Putinom diskutoval o konci vojny na Ukrajine, no podrobnosti neprezradil.

Podľa Trumpa Putin súhlasil s tým, že konflikt musí skončiť. Trump tiež plánuje budúci týždeň stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Moskva predtým vyjadrila ochotu rokovať, avšak Washington sa zatiaľ oficiálne nevyjadril.

(reuters)

  |  

Kosovčania volia parlament, Srbi majú rezervovaných 10 kresiel

V Kosove sa konajú parlamentné voľby, v ktorých rozhoduje približne dva milióny voličov. Hlavným favoritom je strana Vetëvendosje premiéra Albina Kurtiho, avšak podľa prieskumov nemusí získať väčšinu.

Prvé výsledky budú známe už v nedeľu večer. Desať kresiel v 120-člennom parlamente je vyhradených pre etnických Srbov.

Napätie medzi Prištinou a Belehradom narastá po tom, čo kosovské úrady zakázali používanie srbských dokladov a mien. EÚ a USA sa snažia sprostredkovať dialóg medzi oboma stranami.

Kosovo v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Nie všetky krajiny EÚ, vrátane Slovenska, ho však uznávajú.

(tasr)