Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Muskov DOGE údajne plánuje rozpočtové škrty v zdravotníckych úradoch

Bývalý komisár amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) Scott Gottlieb v televízii CNBC povedal, že škrty v americkom Národnom inštitúte zdravia (NIH) pochádzajú pravdepodobne z ministerstva financií a Úradu pre správu a rozpočet (OMB).

Podľa neho je najzraniteľnejšou inštitúciou ministerstva zdravotníctva v súčasnosti Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC).

Predostrel tiež špekulácie o blížiacom sa oznámení ďalších škrtov pre verejné zdravotnícke agentúry zo strany Úradu pre efektivitu vlády (DOGE) a jeho riaditeľa Elona Muska.

Gottlieb varoval, že USA čelí najhoršej chrípkovej sezóne od roku 2002, ktorú spôsobuje kombinácia vírusov H1N1 a H3N2.

Bývalý najvyšší predstaviteľ potravinárskeho úradu je členom predstavenstva farmaceutického gigantu Pfizer.

(reuters)

Minúta  |  

Pápež František: Trumpova imigračná politika je veľkou krízou

Pápež František v otvorenom liste americkým katolíckym biskupom ostro kritizoval imigračnú politiku prezidenta USA Donalda Trumpa. Už skôr ju označil za „hanbu“ a teraz ju nazval „veľkou krízou“ pre USA.

Pápež varoval pred naratívmi, ktoré spôsobujú utrpenie migrantom, a zdôraznil, že nie všetci nelegálni migranti sú zločinci.

„Čo je postavené na sile, a nie na pravde o rovnej dôstojnosti každého človeka, začne zle a skončí zle,“ napísal František, ktorý Trumpovu migračnú politiku kritizuje dlhodobo.

(reuters)

Minúta  |  

Desať krajín EÚ chce rýchlejšie železnice bez zbytočnej byrokracie

Lídri desiatich krajín EÚ, vrátane Slovenska, žiadajú zlepšenie financovania vysokorýchlostných železníc s medzištátnym prepojením.

List adresovaný predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej podpísal aj slovenský premiér Robert Fico.

Signatári varovali pred zbytočnými byrokratickými prekážkami, ktoré môžu oneskoriť projekty v rámci Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).

Podľa nich treba zrýchliť povoľovacie procesy a odstrániť nadmerné administratívne požiadavky.

"Požiadavky na dodatočné podmienky by mohli viesť k oneskoreniu prepojení a brániť dokončeniu siete TEN-T v dohodnutých termínoch," zdôraznili predstavitelia na záver výzvy. Výzvu zverejnila v utorok česká vláda.

Ide o strategický projekt Európskej únie, ktorý má vybudovať modernú a prepojenú dopravnú infraštruktúru v celej únii. Zahŕňa železnice, diaľnice, vnútrozemské vodné cesty, prístavy, letiská a logistické centrá.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament schválil nákup ruských jadrových reaktorov z Bulharska

Ukrajinská Verchovna rada odhlasovala zákon umožňujúci nákup dvoch vyradených sovietskych jadrových reaktorov z Bulharska pre Chmeľnyckú jadrovú elektráreň. Návrh získal 261 hlasov, pričom rozhodujúcu podporu mu dala strana Vlasť bývalej premiérky Julije Tymošenkovej.

Informáciu zverejnil na svojom kanáli na platforme Telegram poslanec opozičnej strany Holos Jaroslav Železňak s tým, že nákup financovaný zo zvýšených ciel mohol byť použitý na armádu.

Ministerstvo energetiky na čele s ministrom Hermanom Haluščenkom však obhajuje rozhodnutie ako krok k posilneniu energetickej bezpečnosti.

Zatiaľ ide len o povolenie na nákup, nie o začatie výstavby, spresnil Železňak. „Preto sa neukradne celých 300 miliárd hryvien, ale o niečo menej,“ vyhlásil.

Za týmto krokom tiež rozoznal údajný vplyv oligarchu Timura Mindiča, ktorý spolu s prezidentom Volodymyrom Zelenským v minulosti založili produkčnú spoločnosť Kvartal 95.

(reuters)

Minúta  |  

USA a Británia nepodpísali deklaráciu z parížskeho AI samitu

Spojené štáty a Spojené kráľovstvo nepodpísali vyhlásenie o inkluzívnej a udržateľnej umelej inteligencii (AI) prijaté na Parížskom samite o umelej inteligencii. Dokument zdôrazňuje „potrebu, aby AI bola etická, bezpečná a udržateľná pre ľudí aj planétu“.

Washington DC ani Londýn neuviedli dôvody svojho rozhodnutia. Elyzejský palác pripustil, že niektoré krajiny môžu k deklarácii pristúpiť dodatočne.

(reuters)

Minúta  |  

Kremeľ súhlasí s Trumpom, že časť Ukrajiny chce patriť k Rusku

Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že „značná časť Ukrajiny chce patriť Rusku“, čím reagoval na pondelkové slová amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Ten v rozhovore pre teltvíziu Fox News naznačil, že „Ukrajina jedného dňa môže byť ruská“. Peskov tvrdí, že realita na Ukrajine „zväčša zodpovedá slovám Trumpa“ a pripomenul anexiu Krymu a okupáciu štvorice ukrajinských oblastí.

Trump deklaroval ukončenie vojny ako prioritu svojej zahraničnej politiky. Kyjev sa obáva dohody, ktorá by Rusku umožnila získať čas na ďalšiu ofenzívu.

(afp, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.