Preskočiť na obsah
  |  

Le Figaro: Trump sa so Zelenským stretne najneskôr na budúci týždeň

„Dohoda o nerastných surovinách s Ukrajinou je veľmi blízko,“ informoval o tom americký prezident Donald Trump po rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Správu zverejnil denník Le Figaro.

Trump oznámil, že sa so Zelenským stretne „tento alebo budúci týždeň“, aby dohodu finalizovali. Ukrajinská podpredsedníčka vlády Olha Stefanišynová potvrdila, že rokovania s USA sú v záverečnej fáze a čaká sa na podpis lídrov.

Trump tiež povedal, že podporuje nasadenie európskych mierových síl na Ukrajine. Washington a Kyjev už skôr spolupracovali na energetických projektoch vrátane ťažby bridlicového plynu a posilnenia nezávislosti Ukrajiny od ruských surovín.

(mja)

  |  

Macron: Francúzsko je pripravené garantovať bezpečnosť Ukrajiny

Francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko je pripravené poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky. Vyhlásil to v pondelok počas tlačovej konferencie s Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Macron zároveň upozornil, že znovuzapojenie USA do rokovaní s Ruskom zvyšuje neistotu pre prezidenta Vladimira Putina. Francúzsko dlhodobo podporuje Ukrajinu politicky aj vojensky a usiluje sa o diplomatické riešenie konfliktu.

Francúzsko od začiatku ruskej invázie poskytlo Ukrajine vojenskú techniku, humanitárnu pomoc a podporuje jej európske ambície.

(reuters, mja)

  |  

Ankara ponúka priestor pre mierové rozhovory, Lavrov trvá na ruských podmienkach

Turecko je ochotné hostiť rokovania medzi Moskvou a Kyjevom a podporiť akékoľvek iniciatívy smerujúce k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Povedal to turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan po stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Ankare. Fidan zdôraznil potrebu zapojenia oboch strán do mierového procesu.

Lavrov naopak potvrdil, že ruské podmienky zostávajú nezmenené a odmietol diskusiu o ukrajinskej kandidatúre do NATO.

Ankara už v minulosti zohrala kľúčovú úlohu pri vyjednávaní dohody o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more v roku 2022.

(tasr, mja)

  |  

Pápež František pokračuje v práci, volal do farnosti v Gaze

Zdravotný stav pápeža Františka sa mierne zlepšil, informoval Vatikán. V pondelok sa nevyskytli žiadne respiračné krízy a niektoré laboratórne výsledky sa zlepšili.

Pápež pokračuje v kyslíkovej terapii s nižším prietokom a jeho mierna renálna insuficiencia [štádium chronických ochorení obličiek, pozn.red.] je pod kontrolou.

Ráno prijal eucharistiu a popoludní sa vrátil k pracovným aktivitám. Večer telefonoval farárovi z Gazy a poďakoval veriacim za modlitby za jeho zdravie.

Po správe o pápežových zdravotných komplikáciách sa tisíce veriacich zhromaždili na modlitbách za jeho uzdravenie na Námestí sv. Petra.

(reuters, mja)

  |  

Rusko a USA už dohadujú spoločnú spoluprácu v oblasti hospodárstva

Americký prezident Donald Trump v pondelok napísal, že vedie rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o ukončení vojny na Ukrajine a o budúcich ekonomických dohodách medzi USA a Ruskom, pričom svoje vyhlásenie zverejnil na platforme Truth Social.

„Zároveň vážne rokujem s ruským prezidentom Vladimírom Putinom o ukončení vojny a tiež o veľkých transakciách v oblasti hospodárskeho rozvoja, ktoré sa uskutočnia medzi Spojenými štátmi a Ruskom," napísal Trump.

Rusko je pripravené na hospodársku spoluprácu so Spojenými štátmi, reagoval emisár ruského prezidenta Kirill Dmitriev na vyhlásenie Donalda Trumpa o možných ekonomických dohodách.

Trump zároveň dúfa, že dlhodobo diskutovaná dohoda s Ukrajinou o prístupe k nerastným surovinám bude čoskoro podpísaná. Rozhovory podľa neho prebiehajú veľmi dobre.

(mja, reuters)

  |  

USA sa zdržali hlasovania o vlastnej rezolúcii o Ukrajine v OSN

Valné zhromaždenie OSN v pondelok prijalo dve rezolúcie k tretiemu výročiu ruskej invázie na Ukrajinu. Spojené štáty sa zdržali hlasovania o vlastnom návrhu po tom, čo európske štáty presadili dodatky zdôrazňujúce ukrajinskú suverenitu a potrebu spravodlivého mieru.

Obe rezolúcie získali zhodne 93 hlasov za, no líšili sa v počte štátov, ktoré sa zdržali alebo hlasovali proti. USA tak čelili nečakanému diplomatickému sporu so svojimi európskymi spojencami.

Zatiaľ čo americký návrh bol zameraný na diplomatické rokovania, európske štáty presadzovali dôraz na ukrajinskú suverenitu a priamu kritiku ruskej agresie.

Hoci rezolúcie nie sú právne záväzné, vyjadrujú postoj väčšiny členských štátov a majú symbolický význam v medzinárodnej politike.

(tasr, mja)