Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko: Prepúšťanie sa plánuje v priemysle, službách, obchode i v stavebníctve

U najvýznamnejšieho slovenského obchodného partnera pretrváva recesia. Mnohé spoločnosti v Nemecku plánujú znížiť počet zamestnancov v dôsledku zlej hospodárskej situácie.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu ekonomického inštitútu Ifo, ktorý každý mesiac oslovuje približne 9-tisíc podnikov. Barometer zamestnanosti inštitútu Ifo vo februári klesol na 93 bodov z januárových 93,4 bodu.

Podobne nízke hodnoty ukazovateľ naposledy zaznamenal v pandemickom roku 2020. Situácia na trhu práce podľa Klausa Wohlrabe, vedúceho prieskumov v inštitúte, zostáva napätá čiastočne v dôsledku štrukturálnych zmien v ekonomike.

Znižovanie počtu pracovných miest podľa prieskumu plánujú vo všetkých štyroch sledovaných odvetviach, v priemysle, službách, obchode a stavebníctve. Trend znižovania počtu zamestnancov je pomerne silný v priemysle a obchode, ale nižší u poskytovateľov služieb a v stavebníctve, priblížil Wohlrabe.

(tasr, juh)

  |  

Lavrov: Presídlenie Palestínčanov z Gazy by bolo časovanou bombou

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v stredu počas návštevy Kataru vyhlásil, že presídlenie Palestínčanov z Pásma Gazy do iných regiónov by bolo „časovanou bombou pre Blízky východ“.

Reagoval tak na plán amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý chce presídliť viac ako dva milióny Arabov a premeniť Gazu na „Riviéru Blízkeho východu“ pod kontrolou USA. Návrh vyvolal kritiku mnohých krajín, ktoré varujú pred destabilizáciou regiónu.

O tomto pláne hodlajú rokovať lídri arabských štátov na stretnutí v Saudskej Arábii 4. marca, ako minulý týždeň oznámil tamojší korunný princ Mohammed bin Salmán. Arabskí predstavitelia zároveň budú pracovať na vlastnom pláne pre povojnové usporiadanie palestínskej enklávy.

(reuters, sab)

  |  

Delegáti Ruska a USA sa vo štvrtok stretnú v Istanbule

Ruská a americká delegácia sa vo štvrtok stretnú v Istanbule, aby rokovali o obnovení svojich diplomatických misií, oznámil v stredu ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Rusko nemá veľvyslanca vo Washingtone od októbra minulého roka, keď post opustil Anatolij Antonov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po rokovaní v Rijáde uviedol, že obe krajiny pracujú na obnovení zastúpení v Moskve a Washingtone ako súčasť širších rokovaní o ukončení konfliktu na Ukrajine.

(reuters, tass, tasr, sab)

  |  

Vláda schválila modernizáciu úseku Poprad Tatry – Vydrník ako strategický projekt

Výstavba zahŕňa nový tunel Španí háj, estakády, mosty a križovatky. Súčasťou projektu je aj rozšírenie cesty I/66 v Poprade.

Cieľom je zvýšenie kapacity trate, skrátenie jazdných dôb a zlepšenie bezpečnosti. Investícia dosahuje 442,7 milióna eur a bude financovaná z Kohézneho fondu a štátneho rozpočtu.

Výstavba sa začne vo februári 2025 a ukončená má byť v novembri 2028.

(tasr, lup)

  |  

Taraba: Slovensko potrebuje spaľovne, inak bude zasypané odpadkami

Slovenská republika podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS) potrebuje tri až štyri spaľovne, aby mohla riešiť environmentálne záťaže a zabezpečiť rozvoj priemyslu.

Upozornil, že bez týchto zariadení nebude možné odstrániť staré skládky a krajina sa zaplaví odpadom. Podľa neho je výstavba spaľovní nevyhnutná aj pre priemysel, ktorý potrebuje riešenie na nerecyklovateľný odpad. Ministerstvo zároveň odmietlo výstavbu spaľovne v Dudinciach.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško reagoval na kritiku Demokratov a vysvetlil, že jeho rezort poskytol len stanovisko k hodnoteniu činnosti, nie rozhodnutie.

„Stanovisko je niečo úplne iné ako rozhodnutie a k vydaniu žiadneho rozhodnutia nedošlo,“ uviedol Šaško. Stanovisko obsahovalo sedem podmienok na ochranu prírodných zdrojov, ktorých nesplnenie by znamenalo zamietavý verdikt.

Pripomenul, že v roku 2023 bolo vydané negatívne stanovisko kvôli neúplnému zámeru, no ministerstvo životného prostredia v procese pokračovalo.

(lipa)

  |  

Maďarská ekonomika v roku 2025 porastie menej, než očakáva vláda

Rast HDP krajiny sa očakáva na úrovni dva až tri percent, zatiaľ čo vládna prognóza predpokladá 3,4 percent. Uviedol to Gergely Gulyás, šéf kancelárie premiéra Viktora Orbána, v podcaste pre spravodajský portál 24.hu.

Dôvodom sú podľa neho riziká vrátane problémov v nemeckej ekonomike, ktorá je dôležitým obchodným partnerom Maďarska.

Nemecko je najväčším obchodným partnerom Maďarska, pričom približne 25 % maďarského exportu smeruje do Nemecka. Spomalenie nemeckej ekonomiky preto môže negatívne ovplyvniť rast HDP Maďarska.

(reuters, lup)