Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež František mal po zdravotných komplikáciách pokojnú noc

Pápež, hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc, mal podľa Vatikánu pokojnú noc a odpočíva.

V piatok utrpel dýchaciu krízu a zvracal, čo viedlo k náhlemu zhoršeniu jeho stavu. Lekári museli odstrániť zvratky z jeho dýchacích ciest a nasadiť neinvazívnu ventiláciu.

Osemdesiatosemročný pápež je pod stálym dohľadom, pričom lekári potrebujú 24 až 48 hodín na posúdenie jeho stavu.

Vatikán oznámil, že ďalšia správa o jeho zdravotnom stave bude zverejnená o 19.00 hod.

(reuters, red)

Minúta  |  

Zahraničné mocnosti sa snažia ovplyvniť voľby v Grónsku, tvrdí Dánsko

Dánska spravodajská služba v piatok vydala varovanie pred zasahovaním zahraničných služieb do nadchádzajúcich parlamentných volieb v Grónsku, ktoré sa uskutočnia 11. marca.

Služba varovala, že Moskva šíri dezinformácie s cieľom oslabiť NATO. Tajná služba poznamenala, že zvýšený vplyv USA na území, kde má americká armáda dôležitú základňu, nie je v záujme Ruska.

Grónsko je strategickým územím s dôležitou americkou vojenskou základňou.

O ostrov prejavil záujem aj Donald Trump, ktorý nevylúčil ani použitie ekonomickej a vojenskej sily na získanie kontroly nad ostrovom. Grónska vláda však odmieta podriadiť sa USA a chce väčšiu nezávislosť od Dánska.

Kodaň naďalej kontroluje obranu a zahraničnú politiku ostrova, ktorý je závislý od dánskej ekonomickej podpory.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Strana kurdských pracujúcich vyhlásila prímerie s Tureckom

Výkonný výbor Strany kurdských pracujúcich (PKK) oznámil, že prímerie platí od soboty. Strana tak reaguje na výzvu väzneného zakladateľa PKK Abdullaha Öcalana, ktorý žiada rozpustenie organizácie a zloženie zbraní.

Strana uviedla, že prímerie bude platiť, pokiaľ nebude napadnutá. Zároveň vyzvala Ankaru, aby vytvorila politické podmienky na odzbrojenie a prepustila Öcalana, ktorý je vo väzení od roku 1999.

Tento krok je súčasťou mierového procesu medzi PKK a tureckou vládou, ktorý v októbri 2024 inicioval Devlet Bahçeli, koaličný partner prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.

PKK vedie povstanie od roku 1984 a v bojoch zahynulo viac ako 40-tisíc ľudí. Ankara považuje PKK za teroristickú organizáciu.

Predchádzajúce pokusy o mier, vrátane rokovaní v rokoch 2013 – 2015, stroskotali po obnovení bojov, keďže Ankara opakovane odmieta politické požiadavky Kurdov.

Boje medzi PKK a tureckou armádou spôsobili masové presídlenie Kurdov. Odhaduje sa, že od 90. rokov bolo vyhnaných zo svojich domovov viac ako 1 milión ľudí.

(tasr, reuters, red)

Minúta  |  

Hrabko: Prezident by mal za okrúhly stôl pozvať všetky parlamentné strany

Publicista Juraj Hrabko v TASR TV spochybnil prínos prezidentom avizovaného rokovania o výdavkoch na obranu. Podľa neho pôjde len o zisťovanie pozícií strán, ale zásadné rozhodnutie prijme vláda.

Kritizoval tiež fakt, že prezident Peter Pellegrini na predchádzajúci okrúhly stôl o zahraničnej politike nepozval hnutie Slovensko.

„Nemôže si vyberať z politických strán, ktoré postúpili do parlamentu, že túto pozvem a túto nie. To je hneď odsúdené na neúspech," konštatoval. Podľa Hrabka je zároveň problém, že hlava štátu zostáva čestným predsedom koaličnej strany Hlas.

Poukázal aj na slabú väčšinu vlády a nevyriešené úlohy parlamentu. Za stabilnejšiu koalíciu by považoval návrat k podpore 79 poslancov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ukrajinci v Kyjeve podporili Zelenského po konflikte s Trumpom

Po ostrej výmene názorov medzi Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom v Bielom dome sa v Kyjeve zišli Ukrajinci, aby vyjadrili podporu svojmu prezidentovi.

Zelenskyj na stretnutí kritizoval Trumpov postoj k Rusku, čo vyvolalo napätie medzi oboma lídrami.

Podľa mnohých Kyjevčanov je krajina „výmenným artiklom“ v globálnych dohodách. Niektorí sa však obávajú, že zhoršenie vzťahov s USA môže ohroziť vojenskú pomoc.

„Prezident Zelenskyj má odvahu a silu postaviť sa za to, čo je správne,“ uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Zelenského na sociálnych sieťach podporili ukrajinskí predstavitelia a osobnosti, vyzývajúc na jednotu v krajine vyčerpanej bojmi.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Čína sa bojí únikov informácií v AI. Odrádza odborníkov od ciest do USA

Čínske úrady varovali popredných odborníkov na umelú inteligenciu pred cestovaním do USA a spojeneckých krajín. Obávajú sa úniku citlivých informácií a možného zadržania vedúcich pracovníkov ako súčasti geopolitických sporov.

Wall Street Journal informoval, že čínski experti musia pred cestou hlásiť plány a po návrate podávať správy o stretnutiach. Peking sa obáva, že vedúci pracovníci môžu byť zadržaní a využití pri politických rokovaniach.

Zakladateľ startupu DeepSeek odmietol pozvanie na AI samit v Paríži, ďalší podnikateľ zrušil cestu do USA.

Čína a USA vedú preteky v umelej inteligencii, pričom čínske firmy vyvíjajú konkurencieschopné modely voči OpenAI a Google.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.