Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európania protestujú proti Muskovi, Trump ho podporí kúpou nového auta

Americký prezident Donald Trump oznámil, že si na podporu Elona Muska kúpi nové vozidlo značky Tesla. Podnikateľ čelí rastúcemu tlaku pre svoju politickú úlohu v Trumpovej administratíve.

Musk, ktorý na Trumpovu kampaň prispel takmer 300 miliónmi dolárov, vedie Úrad pre efektivitu štátnej správy (DOGE) s cieľom zoštíhliť federálne úrady.

Šéf Bieleho domu na sociálnej sieti Truth Social označil Muska za „skutočne veľkého Američana“ a obvinil „radikálnu ľavicu“ z pokusov bojkotovať Teslu. DOGE v súčasnosti čelí protestom, súdnym sporom a tlaku zákonodarcov, čo vyvolalo obavy investorov Tesly.

V Európe sa proti Muskovi a jeho spoločnosti konalo viacero protestov, pričom vo Francúzsku a Holandsku poškodili budovy Tesly. V pondelok klesli akcie firmy o 15 percent, čo analytici pripisujú neistote ohľadom Trumpových ciel. Muskova platforma X v ten deň čelila rozsiahlemu kybernetickému útoku.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Dovoz tovarov na Slovensko prudko stúpol, vývoz rástol len mierne

Slovenský zahraničný obchod zaznamenal v januári 2025 deficit takmer 394 miliónov eur, čo je medziročné zhoršenie o viac než 900 miliónov eur. Uviedol to Štatistický úrad SR.

Dôvodom bol prudký rast dovozu, ktorý medziročne stúpol o 12,8 percenta na deväť miliárd eur, zatiaľ čo export vzrástol len mierne o 1,2 percenta na 8,6 miliardy eur.

Export rástol v deviatich z desiatich obchodovaných tried, ovplyvnil ho pokles v spracovaní kovov a gumárstve. Vývoz minerálnych palív, elektriny a ropných produktov vzrástol o 28,3 percenta. Dovoz vzrástol v ôsmich triedach, najmä pri strojoch a prepravných zariadeniach (+16,5 percenta).

Obchod s EÚ skončil s prebytkom 1,3 miliardy eur, obchod s nečlenskými krajinami s deficitom 1,7 miliardy eur. V roku 2024 bol prebytok zahraničného obchodu 3,3 miliardy eur, čo je oproti roku 2023 pokles (4,5 miliardy eur).

(tasr, juh)

Minúta  |  

Volkswagenu dramaticky prepadol zisk, dôvodom je Čína a reštrukturalizácia

Nemecká automobilka Volkswagen zaznamenala v minulom roku 31 percentný pokles čistého zisku na 12,4 miliardy eur. Dôvodom sú problémy na čínskom trhu a vysoké náklady na reorganizáciu, vrátane zatvorenia závodu Audi v Bruseli.

Prevádzkový zisk klesol o 15 percent na 19,1 miliardy eur, zatiaľ čo obrat mierne vzrástol na 324,7 miliardy eur. Spoločnosť plánuje znížiť dividendu o 30 percent na 6,35 eura.

Napriek náročnej situácii očakáva v roku 2025 nárast tržieb o 5 percent. Volkswagen plánuje do roku 2030 zrušiť v Nemecku 35-tisíc pracovných miest.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Dalajláma: Môj nástupca sa narodí mimo Číny. Peking s tým nesúhlasí

Dalajláma prvýkrát vyhlásil, že jeho nástupca sa narodí mimo Číny, aby mohol pokračovať v jeho duchovnom a politickom odkaze. Vo svojej novej knihe zdôrazňuje, že len reinkarnácia v „slobodnom svete“ môže zachovať tibetské tradície.

Čína tvrdí, že právo na výber ďalšieho dalajlámu má Peking, no duchovný vodca Tibetu argumentuje, že takýto nástupca nebude mať žiadnu legitimitu.

Čínske ministerstvo zahraničia označilo jeho vyjadrenia za „separatistickú rétoriku“ a tvrdí, že Tibet pod čínskou nadvládou prosperuje. Dalajláma žije v exile v Indii od úteku z Tibetu v roku 1959.

Zároveň odmietlo tvrdenie dalajlámu, že jeho nástupca sa narodí mimo Číny, a vyhlásilo, že nemá právo zastupovať Tibeťanov. Peking trvá na tom, že reinkarnácia dalajlámu musí prebiehať v súlade s čínskymi zákonmi.

Ministerstvo zdôraznilo, že reinkarnácia je „špeciálnou tradíciou“ tibetského budhizmu a že titul dalajlámu historicky schvaľovala čínska centrálna vláda. Vyhlásenie prichádza v čase rastúceho napätia ohľadom budúcnosti tibetského duchovného vedenia po vydaní novej knihy dalajlámu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ukrajina uskutočnila najväčší dronový útok na Moskvu v histórii

Ukrajina v utorok podnikla svoj doteraz najväčší dronový útok na Moskvu, pričom na mesto vyslala najmenej 91 dronov. Ruské úrady hlásia dvoch mŕtvych, troch zranených, požiare a zatvorené letiská s desiatkami odklonených letov.

Celkovo bolo nad Ruskom zostrelených 337 ukrajinských dronov, vrátane 126 nad Kurskom, kde sa ukrajinské jednotky sťahujú. Útok prišiel v čase, keď ukrajinskí predstavitelia cestujú na rokovania s USA do Saudskej Arábie.

Starosta Moskvy vyhlásil, že protivzdušná obrana útok odrazila, no niektorí obyvatelia museli opustiť poškodené budovy. Napriek ukrajinskému dronovému útoku, Moskva zostala pokojná a život pokračoval normálne. Letiská v Moskve, Jaroslavli a Nižnom Novgorode boli dočasne uzavreté z bezpečnostných dôvodov.

Zatiaľ čo americký prezident Donald Trump deklaruje snahu o mier, bojové operácie sa stupňujú – ruské sily útočia pri Kursku a Ukrajina zasahuje ruské územie dronovými útokmi.

Ukrajinská vojna spojila tradičnú zákopovú vojnu s pokročilými dronovými technológiami. Obe strany vyvíjajú nové spôsoby nasadenia dronov a posilňujú ich výrobu aj obranu proti nim.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kolumbia žiada OSN o vyradenie koky zo zoznamu škodlivých látok

Kolumbijská ministerka zahraničných vecí Laura Sarabiová vyzvala OSN, aby prestala považovať listy koky za škodlivé. Tvrdí, že nejde o nebezpečnú látku a ich legalizácia by umožnila priemyselné využitie, napríklad v hnojivách či nápojoch.

Kolumbijský prezident Gustavo Petro presadzuje nový prístup k drogovej politike a tvrdí, že kokaín nie je horší ako whisky. V roku 2023 vzrástla produkcia kokaínu v Kolumbii o 53 percent na 2600 ton. Petro navrhuje boj proti drogovým kartelom cez reguláciu a legalizáciu obchodu s kokou.

Kolumbijské úrady od Petrovho nástupu do funkcie v auguste 2022 do januára tohto roku zhabali viac ako 1900 ton kokaínu a zničili 454 tajných laboratórií

Veľká časť produkcie kokaínu v Kolumbii je v rukách drogových kartelov a partizánskych skupín. Kým Kolumbia je hlavným svetovým producentom kokaínu, jeho najväčším spotrebiteľom sú Spojené štáty.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.