Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merz sa dohodol so Zelenými na zvýšení štátneho dlhu

Budúci nemecký kancelár Friedrich Merz chce ešte pred nástupom nového Bundestagu presadiť 500-miliardový fond na infraštruktúru a reformu štátneho dlhu.

Na dosiahnutie ústavnej väčšiny potreboval podporu strany Zelených, s ktorými v piatok dosiahol dohodu. O návrhu sa bude hlasovať budúci týždeň.

Parlamentné zdroje uvádzajú, že niektoré detaily sa ešte dolaďujú. Dohoda vyvolala rast akcií aj eura. Merz chce financie zabezpečiť predtým, než nový parlament 25. marca ovládnu krajne pravicové a ľavicové strany, ktoré by mohli plán zablokovať.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Generálny tajomník OSN zvolal do Ženevy neformálne rokovania o budúcnosti Cypru

Generálny tajomník OSN António Guterres zvolal na 17. a 18. marca neformálne rokovania o cyperskej otázke v Ženeve. Pozval na ne zástupcov Grécka, Turecka a Británie, ako aj cyperského prezidenta Nikosa Christodoulidesa a vodcu Severocyperskej tureckej republiky Ersina Tatara.

Takéto rozhovory sú od roku 2017 pozastavené a diskusia zvolaná Guterresom sa považuje za spôsob, ako patovú situáciu prelomiť. Minister zahraničných vecí odštiepeneckej republiky Tahsin Ertugruloglu však minulý týždeň spochybnil, že je v tomto smere možné dosiahnuť nejaký pokrok.

Cyprus je rozdelený od roku 1974, keď turecká armáda obsadila sever ostrova. Kým cyperskí Gréci presadzujú federálne usporiadanie, Turci požadujú dvojštátne riešenie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA a Izrael skúmali možnosť presídlenia Palestínčanov do Afriky

Spojené štáty a Izrael oslovili tri východoafrické krajiny s otázkou, či by mohli prijať Arabov z Palestíny vysídlených z Gazy. Podľa webu Echo24 ide o Sudán, Somálsko a odštiepeneckú somálsku republiku Somaliland.

Návrh je súčasťou povojnového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Sudán ho údajne odmietol, zatiaľ čo Somálsko a Somaliland tvrdia, že o rokovaniach nevedia. Izraelský minister financií Bezalel Smotrič potvrdil, že Izrael skúma možnosti emigrácie Arabov z Palestíny a pripravuje špeciálne oddelenie na ministerstve obrany.

Podľa amerických predstaviteľov viedol rokovania Izrael. Plán prezidenta Donalda Trumpa ráta s vysídlením viac ako dvoch miliónov ľudí, odstránením Hamasu a prestavbou Gazy na „blízkovýchodnú riviéru“.

Palestínčania, arabské krajiny a aktivisti za ľudské práva plán odsúdili. Kritici tvrdia, že by mohlo ísť o vojnový zločin. Trump plán propagoval aj prostredníctvom satirického videa vytvoreného umelou inteligenciou.

(mja)

Minúta  |  

Vyhlásenie G7 blokovali spory spojencov o Čínu a Ukrajinu

Diplomati G7 v piatok diskutovali o spoločnom vyhlásení, ktoré malo zdôrazniť jednotu aliancie. Proces však brzdili nezhody medzi USA a európskymi spojencami.

Ministri zo Spojeného kráľovstva, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska a USA spolu s EÚ sa stretli v odľahlom meste La Malbaie v kanadskom Quebecu. Rokovania sprevádzali spory.

Konečný text vyhlásenia sa rodil ťažko, najmä kvôli formuláciám o Ukrajine, Blízkom východe a požiadavke USA na tvrdší postoj voči Číne. Sporili sa aj o obchodnú a bezpečnostnú politiku prezidenta Donalda Trumpa.

Vyhlásenie, ktoré pokrýva globálne geopolitické otázky, museli pred ukončením piatkových rokovaní schváliť ministri zúčastnených krajín.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Vysokoškoláci si možno budú vyberať: Záverečná práca alebo odborná prax?

Ministerstvo školstva zvažuje zavedenie alternatívy k záverečným prácam na vysokých školách. Študenti by si mohli namiesto klasickej záverečnej práce zvoliť inú formu hodnotenia, ktorú by definovali fakulty. Informoval o tom štátny tajomník pre vysoké školstvo a akademický výskum Róbert Zsembera

Medzi možnými alternatívami je napríklad absolvovanie odbornej praxe alebo stáže, ktorej výsledky by následne študent prezentoval pred štátnicovou komisiou.

Podľa Zsemberu by bola zmena súčasťou nového zákona o vysokých školách, na ktorom rezort aktuálne pracuje. Ak novela prejde parlamentom, nové pravidlá by mohli platiť od akademického roka 2026/2027 alebo 2027/2028.

Štátny tajomník na ministerstve školstva zdôraznil, že rezort nechce narušiť súčasný systém a plánuje rešpektovať študentov, ktorí si už záverečné práce vyberajú podľa aktuálnych pravidiel. Zároveň dodal, že cieľom je modernizovať a prispôsobiť systém záverečných prác súčasným potrebám vysokého školstva a trhu práce.

(tasr, juh)

Minúta  |  

EÚ chce Ukrajine pomôcť desiatkami miliárd, rozhodnutie brzdí maďarské veto

Európska služba pre vonkajšiu činnosť navrhla, aby členské štáty EÚ poskytli Ukrajine v tomto roku vojenskú pomoc až do výšky 40 miliárd eur. Návrh, o ktorom informovala agentúra Reuters, stanovuje, že jednotlivé krajiny by mali prispievať v závislosti od svojej hospodárskej sily.

Lídri EÚ na minulotýždňovom samite v Bruseli potvrdili podporu Ukrajine vo všetkých oblastiach, vrátane vojenskej pomoci. Spoločné rozhodnutie však nebolo prijaté pre veto Maďarska, v dôsledku čoho k Ukrajine vzišlo iba nezáväzné vyhlásenie.

Zvýšenie pomoci a urýchlenie prístupových rokovaní s Ukrajinou podporil aj Európsky parlament. V uznesení, ktoré získalo podporu 442 europoslancov, sa zdôrazňuje, že EÚ je hlavným strategickým partnerom Kyjeva a musí mu pomôcť uplatniť právo na sebaobranu.

O návrhu na vojenskú pomoc budú členské štáty ďalej rokovať, pričom otázkou zostáva postoj Maďarska, ktoré doteraz blokovalo rozhodnutia v tejto oblasti.

(tasr, juh)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.