Preskočiť na obsah
  |  

Sankcie oslabili Rusko o vyše 485 miliárd eur, tvrdí špeciálny zástupca EÚ

Tri roky po zavedení sankcií EÚ voči Rusku klesli ruské príjmy z obchodovania s EÚ o 74 percent, dovoz ropy sa znížil o 90 percent a dovoz plynu zo 45 percent na 13 percent. Špeciálny zástupca EÚ pre sankcie David O'Sullivan uviedol, že ruská ekonomika prišla o viac ako 485 miliárd eur.

Od začiatku invázie na Ukrajinu prijala EÚ 16 sankčných balíčkov, pričom práce na sedemnástom pokračujú. Sankcie majú obmedziť technologické kapacity Ruska a znížiť financovanie vojny. O'Sullivan upozornil, že hoci Rusko vykazuje hospodársky rast, inflácia dosahuje 10 až 25 percent.

Kremeľ podľa neho presúva 30 percent verejných financií na obranu, čo dlhodobo nie je udržateľné. Zdôraznil, že sankcie musia zostať v platnosti a EÚ musí posilniť opatrenia proti ich obchádzaniu.

(tasr, juh)

  |  

Voľba predsedu parlamentu na budúci týždeň zatiaľ nie je istá

Nominant Hlasu Richard Raši pripustil, že nie je jasné, či sa budúci týždeň uskutoční mimoriadna schôdza k voľbe šéfa parlamentu. Potrebuje podporu aspoň 76 poslancov, vláda chce stabilných 79 hlasov.

Raši zdôraznil, že jeho nominácia nie je prioritou, dôležité je fungovanie vlády. Líder Hlasu Matúš Šutaj Eštok už avizoval, že sa pokúsi zabezpečiť voľbu čo najskôr. Post predsedu NR SR patrí podľa koaličnej dohody práve strane Šutaja Eštoka.

V minulosti sa viackrát stalo, že koaličné strany sa nevedeli dohodnúť na kandidátovi, čo viedlo k predlžovaniu procesu.

(tasr, mja)

  |  

Moskva kritizuje obranné plány Európskej únie

Kremeľ v piatok vyhlásil, že môže podniknúť kroky v reakcii na plány Európskej únie na posilnenie obrany. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko vníma EÚ ako protivníka a militarizáciu bloku sleduje s obavami.

Európski lídri vo štvrtok podporili zvýšenie výdavkov na obranu a ďalšiu pomoc Ukrajine. Podľa Peskova ide o konfrontačnú rétoriku, ktorá komplikuje mierové riešenie konfliktu na Ukrajine.

Kremeľ tiež zdôraznil potrebu dialógu so Spojenými štátmi o kontrole jadrových zbraní, najmä v súvislosti s plánmi Donalda Trumpa na globálnu denuklearizáciu.

Peskov tvrdí, že akékoľvek rokovania musia zohľadňovať aj európske jadrové arzenály. Platnosť zmluvy New START, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc USA a Ruska, sa skončí vo februári 2026.

(reuters, lup)

  |  

ÚRSO nechce predlžovať podporu pre staršie zelené zdroje

Podpora garantovaných výkupných cien pre fotovoltické, veterné, biomasové a vodné elektrárne by po 15 rokoch mala skončiť, informoval predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík.

Zdôraznil, že pokračovanie dotácií by zaťažilo verejné financie a mohlo by viesť k rastu cien elektriny. ÚRSO presadzuje, aby výrobcovia fungovali samostatne bez štátnej podpory.

Holjenčík vidí budúcnosť obnoviteľných zdrojov v lokálnej spotrebe energie, ktorá znižuje potrebu rozsiahlej prenosovej infraštruktúry.

(tasr, mja)

  |  

Pomoc Ukrajine je stále na dobrovoľnej báze, potvrdil Fico

Predseda slovenskej vlády odmietol medializované informácie o tom, že by porušil záväzné vyhlásenie európskeho výboru Národnej rady SR, za druhú časť rezolúcie Európskej rady (ER) hlasovali všetci.

„Slovensku mimoriadne záležalo, aby sme vytvorili tlak na Európsku radu, pokiaľ ide o tranzit plynu cez územie Ukrajiny na Slovensko – a potom ďalej do západnej Európy,“ pripomenul v piatok premiér Robert Fico (Smer) po štvrtkovom mimoriadnom samite EÚ v Bruseli. Ako tému rokovania navrhol zmienku o potrebe obnovenia dodávok plynu z východu, ktorá mala v rezolúcii figurovať ako podmienka pomoci pre Ukrajinu.

„Viete, boli krajiny, ktoré výrazne bojovali proti tomu, aby takáto zmienka v tých záveroch bola. A bojovali preto, lebo vedia všetci, že Ukrajinci nakupujú ruský plyn – to je prvý základný ‚prúser‘ morálny, že nám to zakazujú robiť, ale Ukrajinci to robiť môžu –, a po druhé si uvedomujú, že zastavenie toku plynu z východu na západ spôsobilo prudký nárast cien plynu na európskom trhu a máme vo vnútri Európy pomerne vážny problém, pretože Ukrajina odsáva plyn na východ,“ pokračoval Fico.

Slovensko túto situáciu považuje za mimoriadne vážnu a premiér ocenil prístup rady, ktorá toto stanovisko prijala. ER preto vo vyhlásení predsedu Antónia Costu vyzvala eurokomisiu, Bratislavu a Kyjev, aby sa urýchlene vrátili k rokovaciemu stolu, pretože „musia nájsť nejaké relevantné riešenie a musia sa brať na zreteľ pripomienky, ktoré opakovane Slovenská republika hovorí“.

Kým v Európe stojí jedna megawatthodina plynu 45 eur, v Spojených štátoch je tá istá jednotka v prepočte „pod desať eur“.

„Včera [vo štvrtok, pozn. red.] sa Slovenská republika nezaviazala k žiadnej finančnej ani vojenskej pomoci Ukrajine – ani by som to neurobil, lebo je to v rozpore so zahraničnou politikou, ktorú robíme,“ vyhlásil s tým, že „také boli závery výboru pre európske záležitosti“.

„Keďže nám prešli veci okolo tranzitu plynu, povedal som, že ja nebudem brániť [komukoľvek], kto chce posielať peniaze, nech posiela,“ povedal s tým, že Slovensko sa nezaviazalo k financovaniu a zbrojeniu Ukrajiny. Médiá opätovne obvinil zo šírenia klamlivých správ.

„Je to hrubé klamstvo, ak niekto takéto niečo šíri,“ vyhlásil. „My sme pripravení pomôcť Ukrajine humanitárne, my sa uchádzame o ďalšie spoločné rokovania vlád – verím, že k nemu dôjde v krátkom čase –, viete, že sme urobili užitočný projekt prepojenia Bratislava – Košice – Kyjev, pokiaľ ide o vlak, riešime rozšírenie hraničných prechodov, a sú tam nejaké ďalšie užitočné projekty,“ vymenoval formu slovenskej pomoci. „Nie zbrane, nie peniaze,“ zakončil.

„Prosím, ukážte mi niekde, kde som sa ja včera zaviazal a že som niekoho oklamal. Prosím, neklamte vy,“ vyzval.

„Ak iné krajiny majú záujem posielať na Ukrajinu rakety a peniaze, ako im v tom má Slovensko zabrániť?“ pýtal sa premiér s tým, že napĺňanie bilaterálnych dohôd medzi Kyjevom a jednotlivými európskymi štátmi je mimo diplomatického záberu SR.

Fico pripomenul, že prvú časť návrhu záverov ER schválilo všetkých 27 štátov Únie. Dokonca aj maďarský premiér Viktor Orbán prijal rovnaké stanovisko, že Európa potrebuje investovať omnoho vyššie sumy do vlastnej obrany a obranného priemyslu, vysvetlil.

Európska rada zároveň podľa Fica súhlasila s využitím výdavkov na obranu na projekty duálneho vojensko-civilného využitia. Premiér to označil za „brutálny úspech“ a pripomenul výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove, ktorá bude čiastočne hradená z kohézneho fondu.

Šutaj Eštok súhlasí, že zo záverov samitu nevyplýva povinnosť vojensky pomáhať Ukrajine

Predseda koaličného Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je rád, že závery mimoriadneho samitu EÚ ukázali jednotu v tom, že ich podporilo aspoň 26 členských štátov. Bude sa pýtať premiéra na priebeh samitu. Zo záverov podľa neho nevyplýva povinnosť pre Slovensko, aby sa zaviazalo pre finančnú či vojenskú pomoc pre Ukrajinu, s čím súhlasí.

„Uvedomujem si, že vždy je to o nejakom umení možného, ale budem sa baviť s predsedom vlády, aby nám vysvetlil, aký bol priebeh samitu, aby sme aj my poznali, ako to prebiehalo a prečo sú závery nakoniec tak, povedal by som, nejakou ľahšou formou aplikované,“ povedal minister počas vlastnej tlačovej konferencie.

„Zo záverov, ak som si dobre prečítal, nevyplývajú žiadne povinnosti pre Slovensko, aby sme sa ďalej nejako zaviazali, či už finančnou alebo vojenskou pomocou pre Ukrajinu a že tá pomoc je vyslovene na bilaterálnych dohodách medzi Ukrajinou a jednotlivými členskými štátmi,“ doplnil.

Vládna koalícia je podľa neho proti tomu, aby naďalej prebiehala vojenská pomoc. „Sme absolútne pripravení pomôcť humanitárne, ale cieľom slovenskej diplomacie je to, aby apelovala aj na Európsku úniu, aj na Ukrajinu, aj na Rusko, aj na Spojené štáty americké, aby čo najskôr nastalo prímerie a rokovanie o mieri,“ vysvetlil Šutaj Eštok.

PS: Fico pre energetickú bezpečnosť nič nevyrokoval

Premiér na mimoriadnom samite EÚ nevybojoval nič pre energetickú bezpečnosť Slovenska, vyhlásili líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a člen predsedníctva PS Ivan Korčok. Tvrdia, že to je dôsledkom izolácie Slovenska na európskej scéne.

„Toto, čo dnes Robert Fico ide predávať ako víťazstvo, je v skutočnosti len trápne divadlo pre občanov, ktoré má vytvoriť ilúziu odhodlaného bojovníka v Bruseli. V skutočnosti je výsledok samitu strašná blamáž, pretože premiér si od 26 kolegov nechal na papier dať domácu úlohu, aby konečne konal,“ povedal Korčok.

Spoločne so Šimečkom tvrdili, že je to dôsledok toho, že Slovensko sa pre zahraničnú politiku vlády dostáva do izolácie. „Lídri EÚ sa jednoducho nechcú postaviť za premiéra, ktorý odišiel od európskeho stola na druhú stranu k Rusom, a ťahá tak Slovensko preč z EÚ,“ uzavrel Korčok.

KDH bude sledovať kroky Únie v napĺňaní záverov samitu, Fico je podľa hnutia dvojtvárny

Závery samitu EÚ sa budú uplatňovať postupne, pripomenulo opozičné KDH s tým, že bude „sledovať kroky“ európskych inštitúcií. Hnutie žiada, aby Únia zbrojila zodpovedne, uviedla europoslankyňa Miriam Lexmann.

Zvyšovanie výdavkov na obranu musí byť podľa nej spravodlivé. Ak záväzok neplnia všetky členské štáty NATO, je neférové vyžadovať od Slovenska, aby svoje výdavky zvyšovalo, dodala.

Podľa Lexmann je zodpovedné, že EÚ hľadá lepšie a efektívnejšie spôsoby kolektívnej obrany. „Pretože iba kolektívna obrana nám môže pomôcť zabrániť rozširovaniu vojny a pomôcť, aby bol na Ukrajine čím skôr spravodlivý a udržateľný mier,“ skonštatovala europoslankyňa s tým, že zodpovednosť musí prevziať aj Únia.

EÚ by podľa nej nemala zbrojiť nad rámec toho, čo treba, musí zbrojiť zodpovedne. Za dôležité tiež považuje, aby Únia posilňovala aj transatlantické vzťahy.

Slovensko musí podľa Lexmann šetriť tam, kde sa dá, urobiť napríklad audit našich výdavkov. Vďaka ušetreným výdavkom tak budeme môcť podľa nej navýšiť rozpočet na obranu.

Poslanec za KDH Branislav Škripek poukázal na dvojtvárnosť vo vyjadreniach predstaviteľov Smeru doma a v Bruseli. Fico bol podľa neho ešte na zasadnutí parlamentného európskeho výboru nastavený proti záverom samitu, no v Bruseli s nimi súhlasil.

Ak premiér hovorí o potrebe mieru, Škripek sa pýta, či zbrane, ktoré Slovensko predáva na Ukrajinu, sa tiež používajú na mier.

Danko sa stretol s ruským veľvyslancom, SNS by hlasovala ako Orbán

Predseda koaličnej SNS Andrej Danko sa deň po mimoriadnom samite stretol s ruským veľvyslancom v Bratislave Igorom Bratčikovom. „Dnes som mal pravidelné stretnutie s ruským veľvyslancom. Ťažko sa mi hľadali slová po včerajšom hlasovaní v Bruseli,“ napísal Danko na facebooku.

„Za SNS môžem povedať, že principiálne nesúhlasíme s tým, aby Európska únia financovala Ukrajinu. Žiaľ, politika je o kompromisoch, napriek tomu hovorím za nás, že SNS by sa správala tak, ako sa správal Viktor Orbán,“ pripomenul šéf národniarov veto maďarského premiéra v prvej časti návrhu „záverov samitu“.

Rezort diplomacie Ficove slová potvrdzuje

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR odmieta dezinterpretácie výsledkov mimoriadneho zasadnutia lídrov Európskej únie o Ukrajine a budúcnosti európskej obrany. Slovensku podľa šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára (Smer) nevyplývajú zo samitu žiadne záväzky a povinnosť vojenskej ani finančnej pomoci Ukrajine.

"Akákoľvek podpora či bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú záležitosťou a rozhodnutím jednotlivých členských štátov, pričom Slovensko konzistentne a jednoznačne opakuje, že nebude poskytovať vojenskú pomoc zo zásob Ozbrojených síl SR a že na Ukrajinu svojich vojakov nepošle," vyhlásil minister zahraničných vecí.

(sab, tasr)

  |  

Krátky: Projekt gigafabriky v Šuranoch obsahuje zavádzajúce údaje

Slovenská vláda udelila projektu Šurany Industrial Park, kde má vzniknúť batériová gigafabrika Gotion Inobat Batteries, štatút strategickej investície údajne v rozpore so zákonom. Upozornil na to opozičný poslanec Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

Plánované emisie podľa neho prekračujú zákonné limity o 150 percent a projekt navyše počíta s emisiami organických rozpúšťadiel na úrovni 5 mg/m³, hoci zákonný limit je 2 mg/m³.

Výrobný komplex bude mať šesť komínov, čo môže vážne ovplyvniť životné prostredie. Krátky tiež spochybnil správnosť údajov v projekte, ktorý podľa neho nie je relevantný, a označil ich za nekompetentné alebo zavádzajúce.

Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii na Krátkeho vyhlásenie ubezpečilo, že projekt baterkárne v Šuranoch ešte neposudzuje. Minister Tomáš Taraba garantuje nezávislosť rozhodovania a dopady musia byť riadne preskúmané v procese EIA. Ministerstvo zdôraznilo, že zatiaľ nevydalo žiadne právoplatné rozhodnutia k výstavbe.

(tasr, juh)