Preskočiť na obsah
  |  

Hamas ponúka výmenu rukojemníkov, Izrael tlačí na dohodu

Hnutie Hamas neustúpilo v rozhovoroch o prímerí v Pásme Gazy a vedie „psychologickú vojnu“, uviedla kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Reagovala na vyhlásenie Hamasu, že je pripravený prepustiť izraelsko-amerického rukojemníka a odovzdať telá ďalších osôb.

Izrael tvrdí, že prijal návrh osobitného vyslanca USA pre Blízky východ Stevea Witkoffa, podľa ktorého by Hamas prepustil polovicu zostávajúcich rukojemníkov na začiatku predĺženého prímeria. Hamas však podľa izraelských predstaviteľov neprejavil ochotu k ústupkom a naďalej odmieta dohodu.

Izrael kvôli neochote Hamasu ustúpiť zastavil humanitárnu pomoc a dodávky elektriny do Gazy. Militanti stále zadržiavajú 58 izraelských rukojemníkov, pričom 34 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj: Rusko chce zničiť diplomatické snahy o mier

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok kritizoval ruské snahy nastaviť podmienky pre 30-dňové prímerie, ktoré sú len pokusom o predĺženie vojny, vyhlásil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa neho Moskva cielene nastavuje podmienky, ktoré „komplikujú a predlžujú proces“ mierových rokovaní.

Na sociálnej sieti X po rozhovore s vatikánskym štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom vyhlásil, že „Rusko je jedinou stranou, ktorá chce, aby vojna pokračovala a diplomacia zlyhala.“

Moskva sa zatiaľ k jeho slovám nevyjadrila.

(reuters, mja)




  |  

Trump hovoril s Putinom o konci vojny na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump oznámil, že tisíce ukrajinských vojakov sú „úplne obkľúčené“ ruskou armádou a nachádzajú sa v „zlej a zraniteľnej pozícii“.

„Včera sme mali veľmi dobré a produktívne rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a existuje veľká šanca, že táto hrozná, krvavá vojna sa konečne skončí," napísal Trump.

Vo vyhlásení na svojej sociálnej sieti Truth Social dodal, že počas nedávnych rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom žiadal, aby bola ukrajinským vojakom poskytnutá milosť.

„Dôrazne som požiadal prezidenta Putina, aby ich životy ušetril. Bol by to strašný masaker, aký tu nebol od druhej svetovej vojny," napísal.

Trump tvrdí, že vojna na Ukrajine sa môže čoskoro skončiť, ak dôjde k dohode medzi Moskvou a Kyjevom. Ukrajinská ani ruská strana sa k jeho vyjadreniam zatiaľ nevyjadrili.

(mja)

  |  

Maďarsko napokon ustúpilo: EÚ sa dohodla na predĺžení sankcií proti Rusku

Členské štáty Európskej únie sa dnes dohodli na predĺžení sankcií proti Rusku o ďalších šesť mesiacov v reakcii na jeho agresiu na Ukrajine. Sankcie, ktoré sa vzťahujú na viac ako 2 400 jednotlivcov a právnických osôb, by bez tejto dohody vypršali 15. marca o polnoci.

Jednomyseľné predĺženie podporilo aj Maďarsko, ktoré počas týždňa rokovalo o vyradení niekoľkých osôb zo sankčného zoznamu. Podľa diplomatických zdrojov nakoniec došlo k odstráneniu siedmich osôb, vrátane troch zosnulých.

Medzi vyradenými sú Gulbachor Ismailovová, sestra oligarchu Ališera Usmanova, podnikateľ Vladimir Raševskij, ruský minister športu Michail Degťariov a miliardár Viačeslav Kantor.

Maďarsko žiadalo aj vyškrtnutie oligarchu Michaila Fridmana, tento návrh ale neprešiel. Podľa agentúry Reuters boli niektoré mená odstránené z dôvodu nedostatočnej právnej argumentácie. Sankcie tak zostávajú v platnosti pre väčšinu osôb pôvodne zahrnutých v zozname.

(tasr, juh)

  |  

Merz sa dohodol so Zelenými na zvýšení štátneho dlhu

Budúci nemecký kancelár Friedrich Merz chce ešte pred nástupom nového Bundestagu presadiť 500-miliardový fond na infraštruktúru a reformu štátneho dlhu.

Na dosiahnutie ústavnej väčšiny potreboval podporu strany Zelených, s ktorými v piatok dosiahol dohodu. O návrhu sa bude hlasovať budúci týždeň.

Parlamentné zdroje uvádzajú, že niektoré detaily sa ešte dolaďujú. Dohoda vyvolala rast akcií aj eura. Merz chce financie zabezpečiť predtým, než nový parlament 25. marca ovládnu krajne pravicové a ľavicové strany, ktoré by mohli plán zablokovať.

(reuters, mja)

  |  

Generálny tajomník OSN zvolal do Ženevy neformálne rokovania o budúcnosti Cypru

Generálny tajomník OSN António Guterres zvolal na 17. a 18. marca neformálne rokovania o cyperskej otázke v Ženeve. Pozval na ne zástupcov Grécka, Turecka a Británie, ako aj cyperského prezidenta Nikosa Christodoulidesa a vodcu Severocyperskej tureckej republiky Ersina Tatara.

Takéto rozhovory sú od roku 2017 pozastavené a diskusia zvolaná Guterresom sa považuje za spôsob, ako patovú situáciu prelomiť. Minister zahraničných vecí odštiepeneckej republiky Tahsin Ertugruloglu však minulý týždeň spochybnil, že je v tomto smere možné dosiahnuť nejaký pokrok.

Cyprus je rozdelený od roku 1974, keď turecká armáda obsadila sever ostrova. Kým cyperskí Gréci presadzujú federálne usporiadanie, Turci požadujú dvojštátne riešenie.

(tasr, mja)