Preskočiť na obsah
  |  

Spojenci Ukrajiny sprísnia sankcie proti Rusku, oznámil Starmer

Približne 25 lídrov spojeneckých krajín sa dohodlo na zvýšení ekonomického tlaku na Rusko, oznámil britský premiér Keir Starmer. Cieľom je prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam o prímerí.

Sankcie podľa Starmera už teraz výrazne oslabujú ruskú ekonomiku a ich sprísnenie má tlak na Moskvu ešte zvýšiť. Lídri diskutovali aj o možnosti zhabaných ruských aktív na podporu Ukrajiny. Vo štvrtok sa stretnú vojenskí velitelia spojeneckých krajín na ďalších rokovaniach o bezpečnostných zárukách pre Kyjev.

Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz informoval, že európske krajiny sú odhodlané vyvíjať tlak na Rusko, aby ukázalo, či skutočne chce mier, alebo len predlžuje rokovania. Litovský prezident Gitanas Nauséda potvrdil ochotu krajín prispieť k mierovému riešeniu, no zatiaľ neuviedol konkrétne kroky.

Lídri plánujú predstaviť návrhy americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a presvedčiť ho, aby USA poskytli bezpečnostné záruky v oblasti vzdušných síl, spravodajstva a hraničného dozoru, avšak bez priameho nasadenia amerických vojakov.

(tasr, mja)

  |  

Orbán označil svojich oponentov za štváčov a sľubuje tvrdý úder

Maďarský premiér Viktor Orbán v prejave pri príležitosti štátneho sviatku obvinil médiá, sudcov, mimovládne organizácie a opozíciu z prijímania zahraničných peňazí a korupcie. Vyhlásil, že vláda proti tejto „finančnej mašinérii“ zakročí, informoval web Echo24.

„Po dnešnom slávnostnom zhromaždení sa začína veľké veľkonočné upratovanie,“ povedal v Budapešti. Orbán dlhodobo kritizuje organizácie financované zo zahraničia a presadzuje zákony obmedzujúce ich činnosť.

Toto financovanie zo zahraničia by však podľa niekoľkých zdrojov malo prebiehať v súlade s maďarským právom. Orbán zároveň opätovne odmietol vstup Ukrajiny do Európskej únie.

(mja)

  |  

Lekárska fakulta UK odmieta Kotlárove tvrdenia o mRNA vakcínach

Splnomocnenec vlády Peter Kotlár tvrdí, že testy vakcín odhalili genetickú informáciu schopnú modifikovať ľudskú DNA a žiada generálnu prokuratúru o prešetrenie. Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave jeho vyjadrenia ostro odmieta a zdôrazňuje, že nepredložil žiadne vedecké dôkazy.

Fakulta upozorňuje, že jeho tvrdenia podkopávajú dôveru v medicínske postupy. Kotlár tvrdí, že vakcíny obsahujú genetickú informáciu schopnú modifikovať ľudskú DNA, čo môže viesť k vážnym ochoreniam.

Žiada generálneho prokurátora Maroša Žilinku o prešetrenie šarží vakcín. Fakulta označila jeho vyjadrenia za nebezpečné a v rozpore s vedeckými poznatkami.

(tasr, mja)

  |  

Zakladateľ Telegramu Durov dočasne opustil Francúzsko

Francúzske úrady umožnili Pavlovi Durovovi na niekoľko týždňov odcestovať. Durova zadržali vlani v auguste pre podozrenia, že jeho platforma Telegram umožňuje nezákonné aktivity. Po štyroch dňoch ho prepustili na kauciu päť miliónov eur s podmienkou, že nesmie opustiť krajinu.

Vyšetrujúci sudca mu nedávno povolil výnimku. Podľa zdrojov Durov odcestoval do Dubaja. Hovorkyňa Telegramu sa k týmto informáciám odmietla vyjadriť s tým, že spoločnosť neskôr vydá oficiálne vyhlásenie.

Po svojom zadržaní v auguste 2024 najprv kritizoval postup úradov, no následne oznámil zmeny v politike Telegramu, vrátane užšej spolupráce s vládami a posilnenia moderovania obsahu. Durov, ktorý má občianstvo Ruska, Francúzska a Spojených arabských emirátov, odišiel z Ruska v roku 2014 po spore s Kremľom.

(tasr, mja)

  |  

Zelenskyj: Otázku územia v konflikte s Ruskom treba riešiť neskôr

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil otázku územia za „komplikovanú“ a povedal, že ju treba podrobne prediskutovať až v budúcnosti.

Na tlačovej konferencii v Kyjeve zopakoval, že Ukrajina nikdy neuzná okupované územia ako ruské. Zároveň vyhlásil, že nemá informácie o obsahu nedávnych rokovaní medzi predstaviteľmi USA a Ruska v Moskve.

Kyjev opakovane deklaroval, že mierové rokovania sú možné len v prípade úplného stiahnutia ruských vojsk z okupovaných území.

(reuters, mja)

  |  

Návrh EÚ môže uvoľniť pravidlá pre plnenie zásobníkov plynu

Členské štáty Európskej únie diskutujú o väčšej flexibilite pri napĺňaní zásobníkov, aby sa predišlo rastu cien, ukazuje návrh dohody. Nemecko, Francúzsko a Holandsko varovali, že pevné termíny plnenia zásobníkov môžu umelo zvyšovať ceny plynu.

Nový návrh by umožnil krajiny naplniť zásobníky na 90 percent kedykoľvek medzi 1. októbrom a 1. decembrom namiesto súčasného termínu 1. novembra.

Poľsko, ktoré predsedá rokovaniam, pripravilo návrh na úpravu pravidiel. O konečnej podobe rozhodnú členské štáty a Európsky parlament. Povinnosť napĺňať zásobníky plynu vznikla v roku 2022 po obmedzení dodávok z Ruska. Cieľom bolo zabezpečiť dostatok plynu na zimné mesiace.

(reuters, mja)