Preskočiť na obsah
  |  

Série vrážd a streľba na speváka, v Peru vyhlásili mimoriadny stav

Peruánska vláda vyhlásila v nedeľu večer mimoriadny stav v hlavnom meste Lima a v provincii Callao pre nárast vrážd súvisiacich s vydieraním.

Opatrenie nasledovalo po vražde známeho speváka Paula Floresa, ktorého v autobuse po koncerte zastrelili nájomní vrahovia. Zástupcovia hudobníkov uviedli, že sa im vyhrážal zločinecký gang s cieľom získať od nich peniaze.

V krajine podľa médií od januára zaznamenali vyše 400 vrážd. Vydieranie je v Peru narastajúcim problémom a vláda už v minulosti nasadila armádu po sérii útokov na vodičov autobusov. Premiér Gustavo Adrianzén oznámil, že opatrenia na boj proti zločineckým gangom sprísnia.

Podobné problémy s vydieraním a násilím čelí viacero krajín regiónu, vrátane Mexika a Ekvádoru, kde vlády rovnako prijímajú prísne bezpečnostné opatrenia na potlačenie organizovaného zločinu.

(tasr, afp, max)

  |  

Čínska ekonomika rástla, realitný sektor zostáva slabý

Priemyselná produkcia v Číne vzrástla v januári a februári 2025 medziročne o 5,9 percenta, čo prekonalo očakávania analytikov. Maloobchodné tržby sa zvýšili o štyri percentá, najviac od októbra 2024.

Čína spája niektoré údaje z ekonomiky za január a február, keďže termín osláv nového lunárneho roka sa mení a pripadá na jeden z týchto mesiacov.

Rast fixných investícií dosiahol 4,1 percenta, no investície do nehnuteľností klesli o 9,8 percenta. Bol to však menší pokles ako o 10,6 percenta pred rokom. Trh s realitami tak zostáva brzdou čínskej ekonomiky.

Analytici predpokladajú, že hospodárske oživenie bude pokračovať, keďže vláda pripravuje ďalšie stimulačné opatrenia, ktoré boli predstavené na Národnom ľudovom kongrese minulý týždeň.

(tasr, afp, rttnews, max)

  |  

Británia tlačí na Čínu, aby znížila emisie skleníkových plynov

Britský minister energetiky Ed Miliband pricestoval do Pekingu, čakajú ho rokovania o rôznych citlivých témach, vrátane vojny na Ukrajine. Tú Peking nikdy neodsúdil.

Vyvinúť chce počas rokovaní Miliband tlak v otázke obmedzenia produkcie emisií. Čína je najväčším producentom skleníkových plynov, no zároveň investuje do obnoviteľných zdrojov. Napriek tomu nesplnila klimatické ciele na rok 2024.

Miliband chce zároveň pozvať čínskych predstaviteľov do Londýna, aby obnovili klimatický dialóg medzi oboma krajinami.

Rokovania by sa mali týkať aj porušovania práv v Hongkongu, zaobchádzania s ujgurskou etnickou menšinou a "nútenej práci obyvateľov v zásobovacích reťazcoch". Západné krajiny dlhodobo kritizujú Čínu za porušovanie ľudských práv. Peking tieto obvinenia odmieta a varuje pred zasahovaním do svojich vnútorných záležitostí.

(tasr, afp, max)

  |  

Americký prezident spresnil, či zavedie výnimky na clá za oceľ a hliník

Minulý mesiac Donald Trump zvýšil clá na dovoz ocele a hliníka na jednotnú úroveň 25 percent, čo má pomôcť americkému priemyslu. Najnovšie uviedol, že na clá od 2. apríla sa nebude vzťahovať žiadna výnimka.

Na otázku, či zavedie od spomínaného dátumu aj sektorové a recipročné clá, reagoval: "V určitých prípadoch oboje. Oni zaťažujú nás a my ich. Potom okrem toho na autá, oceľ, hliník budeme mať nejaké ďalšie," zhodnotil prezident USA.

Už skôr pritom vyhlásil, že recipročné clá budú platiť pre priateľov aj nepriateľov Spojených štátov.

Európska únia avizovala, že prijme odvetné opatrenia v hodnote 26 miliárd eur. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič zdôraznil, že clá sú neodôvodnené a poškodia obe strany. EÚ preto chce viesť rokovania s Washingtonom, aby sa zabránilo obchodnej eskalácii.

(reuters, max)

  |  

Trump plánuje kvôli vojne opäť telefonovať s Putinom

"V utorok sa porozprávam s (ruským) prezidentom (Vladimirom) Putinom. Cez víkend sa urobilo veľa práce," povedal americký prezident Donald Trump.

Dodal, že "chceme zistiť, či dokážeme ukončiť vojnu na Ukrajine. Možno môžeme, možno nie, ale myslím si, že máme veľmi dobrú šancu". Súčasťou rozhovorov budú aj územné otázky či elektrárne. Trump to označil za "rozdelenie určitých aktív".

Moskva však odmieta krátkodobé prímerie, ktoré by podľa nej len umožnilo Ukrajine prezbrojiť sa. Kyjev podporil návrh na 30-dňové prímerie, no prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta územné ústupky, ktoré by mohli byť súčasťou dohody.

Osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff vyslovil očakávanie, že dohodu o prímerí o vojne na Ukrajine dosiahnu v priebehu najbližších týždňov.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová sa domnieva, že ruské podmienky ukážu, že nechcú mier.

(tasr, ap, max)

  |  

Medvedev varuje: Mierové sily NATO na Ukrajine znamenajú vojnu

Bývalý ruský prezident a podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev pripomenul, že Rusko nikdy nebude akceptovať prítomnosť vojenských krajín NATO na Ukrajine. Vyslanie "desaťtisícov" vojakov budú vnímať ako "vojenskú pomoc neonacistom v Kyjeve. To znamená vojnu s NATO".

Vyzval preto európskych lídrov, aby túto otázku konzultovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov rovnako tvrdí, že na ukončenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné nasadenie západných mierových síl.

Lavrovov námestník Alexandr Gruško ozrejmil, že akákoľvek dlhodobá mierová zmluva musí spĺňať požiadavky Moskvy. Požadujú napríklad neutrálny štatút Ukrajiny i odmietnutie prijať Ukrajinu do NATO.

Po sobotňajšom stretnutí 29 svetových lídrov britský premiér Keir Starmer obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že sa snaží "oddialiť" prímerie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyslovil, že Moskva neprejavila záujem o ukončenie vojny.

(tasr, dpa, max)