Preskočiť na obsah
  |  

Montana zakázala mužom účasť v ženských športoch a vstup na dámske toalety

Guvernér Montany Greg Gianforte podpísal dva zákony, ktoré chránia súkromie žien a dievčat tým, že zakazuje mužom vstupovať do ženských priestorov ako sú šatne, spálne a toalety, informoval portál Life Site News.

Prvá zákon vyžaduje, aby verejné školy, nápravné zariadenia, verejné budovy a útulky pre domáce násilie chránili bezpečnosť a súkromie žien v spomínaných priestoroch.

Druhý návrh zákona, posilňuje ochranu pre atlétky všetkých vekových kategórií, čím zabezpečuje, že nie sú nútené súťažiť vo svojich športoch s transsexuálnymi mužmi.

„Montana má právo chrániť súkromie, bezpečnosť a dôstojnosť žien a dievčat a zabezpečiť, aby športovkyne všetkých vekových kategórií mali aj naďalej spravodlivé a rovnaké podmienky,“ povedal Matt Sharp, riaditeľ Centra pre verejnú politiku Aliancie na obranu slobody.

(mja)

  |  

Európska komisia predstavila stratégiu, ktorou chce rozšíriť právomoci Europolu

Európska komisia (EK) v utorok predstavila novú stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ s názvom ProtectEU. Cieľom iniciatívy je posilniť schopnosť EÚ čeliť narastajúcim hrozbám, ako sú terorizmus, organizovaný zločin, kyberkriminalita a útoky na kritickú infraštruktúru.

Komisia zdôrazňuje potrebu jednotného prístupu v meniacom sa geopolitickom prostredí. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová označila bezpečnosť za základ prosperujúcej spoločnosti.

Stratégia počíta so zintenzívnením úlohy Europolu, ktorý by sa mal stať operatívnou policajnou agentúrou s rozšíreným mandátom vrátane boja proti hybridným hrozbám.

Podrobný návrh bude predstavený budúci rok a bude vyžadovať súhlas Európskeho parlamentu a Rady EÚ. Komisia tiež navrhuje výrazné posilnenie agentúry Frontex – počet jej príslušníkov by sa mal strojnásobiť na 30-tisíc. Agentúra má byť vybavená modernými dohľadovými technológiami a lepšou spravodajskou podporou, aby mohla efektívne chrániť vonkajšie hranice EÚ.

(tasr, mja)

  |  

USA chcú udržať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive

Spojené štáty reagovali na čínske vojenské manévre v okolí Taiwanu a odmietli akékoľvek jednostranné pokusy zmeniť status quo násilím. Vyhlásil to hovorca pre národnú bezpečnosť Bieleho domu po tom, čo Čína uskutočnila cvičenia pri severnom, južnom a východnom pobreží Taiwanu.

Washington opäť zdôraznil záväzok udržať mier a stabilitu v Taiwanskom prielive. USA vyzvali na mierové riešenie napätia medzi Čínou a Taiwanom.

Biely dom zároveň oznámil, že prezident USA Donald Trump pripravuje historické opatrenie na podporu konkurencieschopnosti americkej ekonomiky. Nový plán zabezpečí, že produkty vyrobené v USA nebudú podliehať žiadnym clám.

Prezident momentálne rokuje s tímom pre clá a obchod. Opatrenia zahŕňajú aj recipročné clá voči iným krajinám, ktoré začnú platiť 3. apríla. Hovorca Bieleho domu dodal, že prezident je otvorený rokovaniam o clách so zahraničnými lídrami.

(reuters, mja)

  |  

Medzi najbohatších ľudí sveta patria podľa Forbesu aj dvaja Slováci, na čele je Musk

Americký magazín Forbes zverejnil aktuálny rebríček najbohatších ľudí sveta, na čele ktorého opäť figuruje Elon Musk. Jeho majetok sa medziročne zvýšil o 147 miliárd dolárov. Druhé miesto obsadil zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg.

Slovensko má v rebríčku dvoch zástupcov – Jaroslav Haščák, partner skupiny Penta, obsadil 1763. miesto s majetkom dve miliardy dolárov. Ivan Chrenko z HB Reavis sa umiestnil na 2110. priečke s majetkom 1,6 miliardy.

Haščák predbehol Chrenka vďaka rastu aktív Penty, ktorá zaznamenala rekordné zisky. Americký rebríček najbohatších ľudí sveta reflektuje majetok na základe reportovania lokálnych mutácií svetových vydaní Forbes vrátane slovenského.

Do zoznamu sa dostalo rekordných 3028 miliardárov, čo je o 247 viac než vlani. Ich spoločný majetok dosahuje historických 16,1 bilióna dolárov. Priemerný majetok jedného člena rebríčka predstavuje 5,3 miliardy dolárov.

(tasr, mja)

  |  

Kadyrov vymenoval 17-ročného syna na dôležitý štátny post

Líder Čečenska Ramzan Kadyrov vymenoval svojho 17-ročného syna Adama na pozíciu „kurátora“ regionálnej pobočky ruského ministerstva vnútra, informoval denník Moscow Times.

Adam Kadyrov, ktorý vo svojom nízkom veku získal už najmenej 16 štátnych vyznamenaní, predsedal porade ministerstva vnútra pred uniformovanými policajtmi spolu s čečenským ministrom vnútra Aslanom Iraschanovom.

Od roku 2023 slúži Adam Kadyrov ako najvyšší osobný strážca svojho otca a pozorovateľ pre strelecký prápor spadajúci pod ruské ministerstvo obrany.

Ramzan Kadyrov (48) vládne Čečensku so širokou autonómiou od roku 2007 výmenou za lojalitu ku Kremľu. V minulosti Kadyrov odovzdal ruským jednotkám na Ukrajine prvých 100 špeciálne upravených vojenských vozidiel nazývaných „džihád-mašiny“, ktoré boli určené na špeciálne operácie.

Vzťahy medzi ruským prezidentom a čečenským vodcom sa vraj nedávno naštrbili. Najmä po tom, ako Kremeľ začal podozrievať čečenského vodcu Kadyrova, že sa poza Putinov chrbát tajne stretáva s predstaviteľmi Blízkeho východu.

(mja)

  |  

Gruzínsko schválilo zákon o zahraničných agentoch, ktorý je kópiou amerického

Gruzínsky parlament v utorok schválil zákon o registrácii zahraničných agentov, ktorý má byť doslovnou kópiou amerického zákona známeho ako FARA. Nahradil ním predtým kritizovaný zákon o „zahraničnom vplyve“, ktorý vyvolal masové protesty.

Podľa vládnucej strany Gruzínsky sen nový zákon zabezpečuje súlad s medzinárodnými normami. Ochrancovia práv a analytici však varujú, že legislatíva môže slúžiť na perzekúcie občianskej spoločnosti a nezávislých médií.

Vyše 100 gruzínskych organizácií zákon odmietlo ako „prebalený ruský model“. Upozorňujú, že na rozdiel od USA Gruzínsku chýbajú demokratické záruky, ako nezávislé súdnictvo. Parlament zákon prijal bez účasti opozície, ktorá výsledky volieb z októbra 2024 neuznáva.

Situáciu sprevádzajú protesty a ústavná kríza. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová vytvára „platformu odporu“ voči vláde. Napriek napätej situácii Gruzínsky sen tvrdí, že cieľom zostáva vstup do EÚ, hoci premiér nedávno pozastavil prístupové rokovania do roku 2028.

(tasr, mja)