Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V sadoch horia stovky sviec, ovocinári chránia budúcu úrodu

Slovenskí ovocinári už šiestu noc po sebe chránili kvitnúce stromy pred mrazmi, ktoré ohrozili budúcu úrodu. Arktický vzduch stlačil teploty až na mínus štyri stupne Celzia, čo si vyžiadalo nasadenie protimrazovej závlahy a parafínových sviec.

V sade v Dunajskej Lužnej pri Bratislave rozmiestnili 250 sviec na hektár, čím sa teplota nad ránom zvýšila na dva stupne Celzia, uviedla hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Podľa predsedu Ovocinárskej únie Slovenska Mariána Vargu sa podarilo stromy zatiaľ úspešne ochrániť a očakávajú len mierne výpadky úrody. Ovocinári sa na mrazy pripravovali už od januára nákupom sviec a prípravou závlah. Investície do ochrany sa pohybujú medzi päť až 10-tisíc eur na hektár a jednu noc.

V sadoch pri Piešťanoch nocovalo na stredu viac ako 70 brigádnikov. Holéciová pripomenula, že po súčasnej vlne mrazov by malo prísť oteplenie, no ovocinári zostávajú v pohotovosti aj na prípadné ďalšie chladné noci.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ropa padá najprudšie od 2022. Padajú aj ceny kávy, medi a ďalších komodít

Ceny ropy v stredu klesli na najnižšiu úroveň za viac než štyri roky. Dôvodom je eskalácia obchodnej vojny medzi USA a Čínou, ktorú vyvolali nové americké clá až do výšky 104 percent. Obavy z globálnej recesie stiahli aj európske a ázijské akcie.

„Strach zo slabšieho dopytu po rope a rýchlejšie uvoľnenie ťažby OPEC+ vytvorili toxický koktail,“ uviedol Ole R. Hvalbye zo SEB. Brent klesol o 2,5 percenta na 60,31 dolára za barel, WTI na 57,02 dolára. Od 2. apríla ropa stratila pätinu hodnoty.

Káva robusta a arabika klesli na štvor- až päťmesačné minimá, podobne aj kakao. Podľa analytika Michaela J. Nugenta býčí trh s kávou skončil, pokiaľ nepríde nový impulz, ako napríklad mráz.

Na londýnskej burze klesla meď o 0,1 percenta na 8650,50 dolára za tonu, od marca stratila 20 percent. Európsky plyn zlacnel o 2,3 percenta. Zlato naopak posilnilo o dve percentá, sója v Chicagu tretí deň rastie.

(reuters, red)

Minúta  |  

Štáty Únie sa dohodli, odveta za Trumpove clá začne platiť o pár dní

Členské štáty Európskej únie v stredu odobrili návrh Európskej komisie na zavedenie obchodných protiopatrení voči Spojeným štátom. Clo na tovary z USA sa začne vyberať od 15. apríla.

Návrh vznikol ako reakcia na marcové rozhodnutie administratívy prezidenta Donalda Trumpa uvaliť clá na dovoz ocele a hliníka z EÚ. Európska komisia označila tieto opatrenia za neopodstatnené a škodlivé, upozorňujúc, že spôsobujú hospodársku ujmu nielen bilaterálnym vzťahom, ale aj globálnej ekonomike.

Spoločenstvo deklaruje, že naďalej uprednostňuje rokovania, ktoré by viedli k "vyváženým a vzájomne prospešným" výsledkom. Eurokomisia zdôraznila, že prijaté clá môžu byť kedykoľvek pozastavené, ak USA pristúpia na spravodlivú dohodu.

Zároveň Komisia pripravuje ďalší zoznam amerických výrobkov, ktoré by mohli byť zaťažené clami v reakcii na recipročné clá USA. Tieto dodatočné opatrenia by sa mohli uplatniť od 16. mája a zahŕňajú aj 25-percentné clá na automobily dovezené z Európy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Firma blízka bývalému poslancovi SNS získala štátnu zákazku bez súťaže

Ministerstvo vnútra SR objednalo dekontaminačnú techniku kvôli slintačke a krívačke za viac ako pol milióna eur od firmy Truck Servis SK. Jej spolumajiteľom je bývalý poslanec SNS Tibor Jančula.

O prípade informoval portál Aktuality.sk. Podľa zistení portálu spoločnosť vznikla v auguste 2023 a doteraz nevykazovala žiadne tržby. Výber dodávateľa a priebeh obstarávania ostávajú nejasné, ministerstvo sa odvoláva na zákon o verejnom obstarávaní, ale konkrétne kritériá nezverejnilo.

Aktuality.sk uviedli, že objednávka zahŕňa päť dekontaminačných prístrojov Sanijet C 921 a ďalšie vybavenie talianskej značky Cristanini. Rezort tvrdí, že výber techniky súvisel s technickými požiadavkami a termínmi dodania, pričom pomoc hľadalo aj u Ozbrojených síl SR, ktoré údajne potrebnú techniku nemajú.

Nákup sa uskutočnil formou objednávky bez štandardnej zmluvy, čo ministerstvo odôvodňuje vyhlásenou mimoriadnou situáciou. "Výrobca musel splniť špecifikované technické parametre, kľúčový bol tiež termín dodania prostriedkov."

Rezort pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) tvrdí, že postupoval v súlade so zákonom.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Útoky v ruskom Belgorode majú odľahčiť front pri Donecku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po prvý raz potvrdil prítomnosť ukrajinských síl na ruskom území, konkrétne v Belgorodskej a Kurskej oblasti. V nočnom videopríhovore uviedol, že hlavný veliteľ Oleksandr Syrskyj podal hlásenie o situácii na fronte aj o operáciách na ruskom pohraničí.

„Pokračujeme v aktívnych operáciách v pohraničných oblastiach nepriateľa a to je úplne opodstatnené. Vojna sa musí vrátiť tam, odkiaľ prišla,“ povedal Zelenskyj. Zdôraznil, že cieľom je ochrana Sumskej a Charkovskej oblasti.

Zelenskyj vyzdvihol 225. útočný pluk a tvrdí, že vďaka operácii v Kursku sa podarilo zmierniť tlak na Donecký front. V minulosti len nepriamo naznačoval pôsobenie ukrajinských síl „južne od Kurska“.

Ruskí vojenskí blogeri medzičasom hlásili boje v Belgorodskej oblasti. Moskva tvrdí, že obsadila dedinu Basivka v Sumskej oblasti, čo však ukrajinská strana poprela.

(reuters, red)

Minúta  |  

Český Najvyšší súd zasiahol: Nová šanca pre poškodených očkovaním proti COVID-19

Najvyšší súd Českej republiky spochybnil platnosť prísnych podmienok pre odškodnenie za zdravotné následky po povinnom očkovaní alebo očkovaní proti COVID-19. Navrhol Ústavnému súdu zrušiť časť zákona, ktorá podmieňuje nárok na náhradu iba "zvlášť závažným ublížením na zdraví". Píše Echo24.

Podľa súdu sú tieto podmienky nespravodlivé a v rozpore s ústavným poriadkom. Ak Ústavný súd vyhovie návrhu, nárok na odškodnenie by mohli získať aj osoby s menej vážnymi následkami.

Najvyšší súd zároveň podľa Echa24 upozornil na nejasnosti medzi zákonmi o povinnom očkovaní a očkovaní proti covidu, ktoré mohli ľudí uviesť do omylu.

Advokátska kancelária AK Sudolská pripomenula, že doposiaľ štát priznal odškodnenie len v jednom prípade – za úmrtie dieťaťa po povinnej hexavakcíne. Z viac ako 160 ďalších žiadostí väčšina neuspela práve kvôli prísnej definícii následkov.

Ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že ďalšie kroky podnikne až po rozhodnutí Ústavného súdu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.