Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kaliňák čelí dvom konaniam pre neuvedenie vily v majetkovom priznaní

Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal dve nové konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) pre neuvedenie vlastníctva vily v Chorvátsku v jeho majetkových priznaniach za roky 2018, 2022 a 2023.

Informovala o tom predsedníčka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ), podľa ktorej podnety podal poslanec Michal Šipoš z tej istej platformy.

Kaliňák argumentuje, že vilu neuviedol zámerne, aby chránil súkromie svojej rodiny, pričom tvrdí, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá legálne a jeho príjmy pokrývajú jej hodnotu.

Súčasne výbor posudzuje aj podnet voči Remišovej, ktorá mala údajne zneužiť neverejné informácie o Kaliňákovej rodine na politické účely. Poslankyňa to odmieta a tvrdí, že žiadne súkromné informácie nezverejnila, keďže Kaliňák sa k vlastníctvu vily priznal verejne.

Výbor by mal o prípadoch rozhodovať na ďalšom zasadnutí začiatkom júna.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Tomáš: Odpoveď na clá USA musí byť európska, navrhujeme šrotovné

Tripartita sa zhodla, že riešenie dosahov amerických ciel na európsky vývoz musí prísť na úrovni EÚ.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) po mimoriadnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR uviedol, že Slovensko podporuje spoločné rokovania s USA a tiež eurokomisára Maroša Šefčoviča.

Navrhuje sa aj sektorová pomoc, diverzifikácia obchodných vzťahov a posilnenie vnútorného trhu prostredníctvom deregulácie. Na národnej úrovni sú v hre opatrenia ako kurzarbeit a šrotovné.

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová varovala pred nutnosťou revidovať environmentálne ambície EÚ.

Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Alexej Beljajev odhaduje, že výpadok 20-tisíc áut v exporte do USA by znamenal stratu 1,1 miliardy eur a ohrozenie 9 až 15-tisíc pracovných miest.

Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), vyzval na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, pričom zdôraznil nevýhodné podmienky pre slovenský priemysel – vysoké ceny energií, regulačnú záťaž a environmentálne náklady.

(tasr, red)

Minúta  |  

Podpisy mŕtvych vyradili z poľských volieb dvoch kandidátov

Štátna volebná komisia Poľska odmietla zaregistrovať dvoch prezidentských kandidátov – bývalého poslanca PiS Dawida Jackiewicza a aktivistu poľskej menšiny v Nemecku Wieslawa Lewického. Dôvodom boli vážne nezrovnalosti v predložených petíciách, ktoré obsahovali tisíce podpisov zosnulých osôb.

Jackiewicz predložil vyše 148-tisíc podpisov, no 66-tisíc z nich bolo neplatných, vrátane 2 881 patriacich zosnulým. Lewicki odovzdal 141-tisíc podpisov, z ktorých bolo 46-tisíc neplatných a 5 805 patrilo mŕtvym. Obaja tak nesplnili zákonom stanovený limit 100-tisíc platných podpisov.

Komisia k štvrtku zaregistrovala 12 kandidátov. Uchádzači mohli podať žiadosť do 4. apríla. Prezidentské voľby sa uskutočnia 18. mája, prípadné druhé kolo je plánované na 1. júna. Podľa prieskumu vedie kandidát Občianskej koalície so ziskom 36 percent pred Karolom Nawrockim (23 %).

(tasr, lup)

Minúta  |  

Dcéra Fedora Flašíka mieri do STV, rozhlas preberie Vincent Štofaník

Do STVR prichádza dcéra Fedora Flašíka a novým šéfom Slovenského rozhlasu bude skúsený rozhlasový manažér Vincent Štofaník.

Od 14. apríla preberie vedenie rozhlasu po Romanovi Bombošovi, ktorý ostáva intendantom Rádia Slovensko. Informáciu priniesol portál omediach.com.

Štofaník má viac než desaťročnú prax v Slovenskom rozhlase, kde pôsobil ako šéfdramaturg a neskôr riaditeľ viacerých programových služieb. Generálny riaditeľ STVR Igor Slanina vyzdvihol jeho odbornosť a prínos pre dôveryhodnosť verejnoprávneho vysielateľa.

Sekciu programových služieb STV povedie producentka Martina Flašíková, známa z vlastných produkčných a mediálnych projektov.

V minulosti sa podieľala na tvorbe viacerých relácií v STV a je konateľkou vydavateľstva STORYmedia i predsedníčkou predstavenstva eReportu. Slanina očakáva, že jej príchod zatraktívni programovú štruktúru STV a prinesie nový impulz pre divákov.

(red)

Minúta  |  

Čína reaguje na Trumpove clá obmedzením amerických filmov

Čína s okamžitou platnosťou obmedzí dovoz amerických filmov v reakcii na nové clá zavedené Spojenými štátmi. Americký prezident Donald Trump totiž zvýšil clo na čínske produkty zo 104 percent na 125 percent.

Čínska televízia CCTV citovala vyjadrenie úradu pre reguláciu filmového trhu, podľa ktorého „nezákonné clá USA nevyhnutne znížia záujem domáceho publika o americké filmy“. Peking preto plánuje premietať viac titulov z iných krajín a počet amerických filmov na trhu „mierne“ znížiť.

Čína dováža americké filmy od roku 1994, medzi nimi aj kasové trháky ako Titanic a Avatar. V posledných rokoch sa však na druhom najväčšom filmovom trhu na svete posilňuje domáca produkcia, čo znižuje záujem o hollywoodske snímky.

Nové opatrenie prichádza po tom, čo Trump reagoval na predchádzajúce čínske zvýšenie ciel z 60 percent na 84 percent a obvinil Peking z nerešpektovania a vydierania.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Dodik podmieňuje zmrazenie zákonov odstúpením vyslanca OSN Schmidta

Prezident bosnianskej Republiky srbskej (RS) Milorad Dodik vyhlásil, že je pripravený pozastaviť sporné zákony a začať dialóg, ak vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu (BaH) Christian Schmidt odstúpi.

Schmidt dohliada na dodržiavanie Daytonskej mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v 90. rokoch. Dodik dlhodobo spochybňuje jeho legitimitu a bol odsúdený za nerešpektovanie jeho rozhodnutí.

Parlament Republiky srbskej prijal zákony obmedzujúce pôsobnosť celoštátnych inštitúcií, ktoré ústavný súd pozastavil.

Na Dodika, ktorý sa nedostavil k výsluchu, následne vydala bosnianska prokuratúra 18. marca tzv. domáci zatykač. 24. marca odcestoval do Srbska a následne aj do Izraela, kde sa zúčastnil na konferencii o antisemitizme organizovanej izraelskou vládou.

Následne odcestoval do Moskvy, odkiaľ sa podľa vlastných vyjadrení nedávno vrátil domov. Bosna po jeho nelegálnom vycestovaní vydala na Dodika aj medzinárodný zatykač.

Na platforme X Dodik označil Schmidtovo odstúpenie za „jediné riešenie“ patovej situácie. Podľa EÚ je však neakceptovateľné ohrozovanie územnej celistvosti a ústavného poriadku BaH, ktorá je kandidátom na členstvo v Únii od decembra 2022.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.