Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nová srbská vláda s premiérom Macutom čelí protestom a kritike

Srbský parlament schválil Đura Macuta, profesora medicíny bez politickej praxe, za nového predsedu vlády. Nahradil Miloša Vučevića, ktorý rezignoval po protikorupčných protestoch v súvislosti s tragédiou v Novom Sade.

Nová vláda, v ktorej zotrvalo 22 ministrov z predchádzajúcej administratívy, čelí pokračujúcim verejným demonštráciám. Macut vo svojom príhovore vyzval na dialóg a prisľúbil zníženie rozpočtového deficitu a rovnováhu medzi orientáciou na EÚ a vzťahmi s Čínou, Ruskom a USA.

Opozícia kritizovala vládu ako „z druhej ruky“ a spochybnila kvalifikáciu niektorých ministrov. Ministerstvo školstva povedie Dejan Vuk Stanković, politický analytik blízky vládnej Srbskej pokrokovej strane (SNS), a rezort informácií zasa euroskeptik Boris Bratina.

Macut je tiež súčasťou nového provládneho hnutia prezidenta Vučića. Podľa analytikov však táto nominácia pravdepodobne neprispeje k upokojeniu napätia v krajine.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rafael Grossi: Irán je blízko k výrobe vlastnej atómovej bomby

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vyhlásil, že Irán už nie je ďaleko od schopnosti zhotoviť atómovú bombu. V rozhovore pre francúzsky denník Le Monde prirovnal vývoj jadrovej zbrane k skladačke, pričom Irán už podľa neho vlastní všetky potrebné súčiastky.

Grossi pricestuje do Teheránu na rokovania, ktoré predchádzajú druhému kolu nepriamych jadrových rozhovorov medzi Iránom a USA, plánovanému na sobotu v Ríme. Zmenu miesta z pôvodne plánovaného Ománu na Taliansko iránska strana kritizovala ako znak nedostatku dobrej vôle.

Prvé kolo prebehlo v Maskate minulú sobotu za sprostredkovania ománskeho ministra zahraničných vecí. Rokovania prebiehali oddelene, ale boli podľa oboch strán konštruktívne. Irán zastupoval Abbás Arákčí, americkú stranu Steve Witkoff, vyslanec administratívy Donalda Trumpa.

Cieľom pokračujúcich rozhovorov je riešiť napätie okolo iránskeho jadrového programu a možného zbrojenia.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Francúzsko vyšetruje útoky na väznice, podozrenie padá na gangy

Francúzske väznice zasiahla druhá vlna útokov, pri ktorých boli podpálené autá zamestnancov a napadnuté objekty v mestách Tarascon, Aix-Luynes a Meaux. Na mieste sa objavili aj stopy po streľbe a grafity so skratkou „DDPF“, odkazujúcou na práva väzňov a rovnomenný kanál na Telegrame.

Skupina stojaca za útokmi kritizuje podľa jej vyjadrení porušovanie práv väzňov a vyzýva na mobilizáciu. Podobné útoky zasiahli už začiatkom týždňa šesť zariadení vrátane tých, kde sú držaní najnebezpečnejší zločinci.

Minister vnútra Gérald Darmanin označil incidenty za teroristické činy a nevylúčil súvis s drogovými gangmi, ktoré sa môžu pokúšať zastrašiť štátne inštitúcie.

Vyšetrovanie vedie Národná protiteroristická prokuratúra (PNAT) s podporou spravodajskej služby DGSI. Hoci nie sú dôkazy o zahraničnom zásahu, útoky súvisia s eskalujúcim násilím na francúzskej drogovovej scéne, ktorá expanduje z miest ako Marseille aj do menších lokalít.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Nový zoznam bezpečných krajín EÚ vyvolal kritiku

Európska komisia zaradila Egypt, Tunisko a ďalšie štáty na zoznam takzvaných bezpečných krajín pôvodu, čo umožní členským štátom EÚ rýchlejšie vybavovať žiadosti o azyl od občanov týchto krajín. Tento krok je súčasťou reformy azylového systému, ktorú EÚ prijala v rámci migračného paktu z roku 2023 a ktorá nadobudne účinnosť v roku 2026.

Zoznam obsahuje aj Bangladéš, Kolumbiu, Indiu, Kosovo a Maroko a môže sa priebežne upravovať. Hoci minulý rok došlo k 38-percentnému poklesu nelegálnych vstupov do EÚ, migrácia zostáva politicky citlivou témou.

Organizácie na ochranu ľudských práv návrh kritizujú s tým, že môže viesť k diskriminácii žiadateľov podľa štátnej príslušnosti a oslabovať individuálne posúdenie prípadov. Amnesty International varuje pred ohrozením práv zraniteľných skupín, ako sú politickí oponenti, LGBTI osoby, novinári a aktivisti.

Návrh ešte potrebuje schválenie Európskeho parlamentu a vlád členských krajín.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Rubio a Witkoff navštívia Paríž, rokovať budú o Ukrajine i clách

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff by mali do Paríža pricestovať koncom týždňa. Píše Politico.

Podľa dvoch zdrojov oboznámených s prípravami sa Witkoff stretne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, zatiaľ čo Rubio absolvuje rokovanie so svojím francúzskym náprotivkom Jeanom-Noëlom Barrotom.

Cesta do Paríža sa pritom odohrá len niekoľko dní po tom, čo Witkoff rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o možnom prímerí na Ukrajine. Práve o konflikte na Ukrajine by mali prebiehať aj rokovania v Paríži.

Macron dlhodobo presadzuje bezpečnostné záruky pre Kyjev vrátane možného nasadenia takzvaných uisťovacích síl v prípade uzavretia prímeria.

Rovnako tak sa má stretnutie dotknúť situácie v Iráne a obchodných vzťahov medzi USA a Európskou úniou. Téma ciel sa stala opäť aktuálnou po tom, ako Trump dočasne pozastavil účinnosť ciel na 90 dní. Macron minulý týždeň vyhlásil, že ide len o "krehkú prestávku".

(max)

Minúta  |  

USA tlačia na fond. Pomoc Ukrajine má byť chápaná ako investícia

Spojené štáty americké zmiernili svoje požiadavky na splácanie pomoci Ukrajinou v rámci prebiehajúcich rokovaní o prístupe k jej nerastným surovinám, uvádza agentúra Bloomberg.

Po technických rokovaniach vo Washingtone americká administratíva prezidenta Donalda Trumpa znížila svoju odhadovanú hodnotu vojenskej a ekonomickej pomoci z 300 miliárd na približne 100 miliárd dolárov, čo sa približuje ukrajinskému odhadu 90 miliárd. Hoci dohoda zatiaľ nie je podpísaná, ukrajinská strana sa zdržala komentára.

Bloomberg ďalej tvrdí, že Trumpova administratíva naďalej považuje dohodu za nástroj na spätné získanie nákladov formou zisku z budúceho fondu, do ktorého však nechce prispievať ďalšími investíciami. Spojené štáty trvajú na tom, aby ich doterajšie výdavky boli chápané ako príspevok do fondu.

Tento postoj vyvoláva napätie v rokovaniach a pre Ukrajincov predstavuje kľúčový problém. Právnici oboch strán budú v rokovaniach pokračovať na diaľku, pričom Ukrajina má predložiť konkrétne projektové návrhy v ďalšej fáze.

(bloomberg, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.