Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pakistan deportoval už milión Afgancov. OSN varuje pred krízou

Pakistan od novembra 2023 vyhostil už viac než milión Afgancov, pričom len v apríli 2025 prekročil počet deportovaných 150-tisíc osôb. Islamabad teraz plánuje do konca roka repatriovať celkovo až tri milióny utečencov.

OSN a Amnesty International varujú, že deportácie môžu viesť k humanitárnej kríze, vrátane hladomoru a možného prenasledovania v Afganistane. V apríli Pakistan avizoval, že vyhosťovanie sa dotkne aj registrovaných prisťahovalcov, čo zvyšuje obavy medzinárodného spoločenstva.

Napätie medzi Pakistanom a vládou Talibanu sa stupňuje, keďže Islamabad obviňuje Kábul z nečinnosti voči militantom na spoločnej hranici, čo Taliban popiera.

Milióny Afgancov prišli do Pakistanu počas posledných dekád v dôsledku vojnových konfliktov, no podľa pakistanských úradov predstavujú pre krajinu bezpečnostné riziko a ekonomickú záťaž. Deportácie tak reflektujú nielen bezpečnostné, ale aj politické a hospodárske napätie v regióne.

(tasr, lup)

Minúta  |  

V bratislavskej nemocnici sa muž s mečom vyhrážal zabitím

V Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na Antolskej v bratislavskej Petržalke sa vo štvrtok dopoludnia príbuzný pacientky vyhrážal personálu zabitím a podrezaním s mečom v ruke. Agresora zadržala polícia.

„Personál v tejto vyhrotenej a nebezpečnej situácii zachoval chladnú hlavu, okamžite privolal políciu a strážnu bezpečnostnú službu Univerzitnej nemocnice Bratislava,“ ozrejmila nemocnica.

Ako uviedla, jednému z lekárov sa podarilo útočníka vyviesť mimo oddelenia, na ktorom sa nachádzal personál aj pacienti.

Riaditeľ nemocnice Alexander Mayer podotkol, že verbálne útoky a vyhrážanie sa od príbuzných pacientov sa neustále stupňujú.

„Prosím príbuzných pacientov, aby neútočili na našich lekárov, sestry či ošetrovateľov, pretože ich práca je nesmierne náročná a ja som o každom jednom z nich presvedčený, že robia všetko preto, aby vášmu príbuznému zachránili život alebo ho vyliečili,“ vyzval Mayer.

Minúta  |  

Laššáková diskutovala o EÚ na školách, vyvolala vlnu kritiky

Europoslankyňa za stranu Smer, Judita Laššáková, vyvolala rozruch počas prednášky so študentmi na súkromnom gymnáziu v Lučenci. Témou stretnutia bola Európska únia, no podľa prítomnej účastníčky Nadi Bohinskej (PS) europoslankyňa otvorila debatu úvahami o odchode Slovenska z Únie.

„Ak chceme odísť, musíme vedieť, ako a čo funguje, aby sme si vedeli vyjednať podmienky,“ zaznelo podľa Bohinskej. Tá označila takýto prístup za „technokratický“, bez uvedomenia si dôsledkov v podobe izolácie a poklesu kvality života.

Diskusia sa dotkla aj tém ako LGBTI, ktorá bola podľa Bohinskej prezentovaná iba ako „skratka medzi skratkami“, bez kontextu ľudských práv. Laššáková sa zároveň vyjadrila k hotovosti ako symbolu slobody a označila digitálne meny za hrozbu.

Kontroverziu vyvolalo aj údajné tvrdenie europoslankyne, že mladí ľudia sa po pobyte v zahraničí vracajú domov „lebo srdce, lebo domov, lebo mama varí najlepšie“.

Keď bola požiadaná o štatistické údaje, na ktorých sa toto tvrdenie zakladá, priznala: „Nemám to z konkrétnej štatistiky, ja si to len myslím.“

Poslanec Európskeho parlamentu Ľudovít Ódor na Instagrame reagoval slovami: „Laššáková rieši nie či, ale ako odísť z EÚ.“ Podobne sa vyjadrili aj Ivan Korčok a Michal Šimečka.

Ten zdôraznil, že „reči o opustení Únie sú nezodpovedné a nebezpečné“ a pripomenul, že Smer opakovane spochybňuje prozápadnú orientáciu Slovenska.

Redakcia sa pre vyjadrenie obrátila na Juditu Laššákovú.

(lup)

Minúta  |  

V kauze exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského ukončil súd dokazovanie

Proces v korupčnej kauze exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, ktorý sa začal v januári, je vo finále. Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, ukončil vo štvrtok dokazovanie.

Samosudca zamietol ďalšie návrhy na jeho doplnenie, vrátane konfrontácie svedkov a osobného výsluchu bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a nariadil záverečné reči. Tie však nezazneli, pretože obe procesné strany požiadali o prerušenie hlavného pojednávania. Prednesú ich 29. mája.

Vladimír Pčolinský čelí obžalobe pre zločiny prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.

Proces sa počas viacerých pojednávacích dní, keď prebiehali výsluchy svedkov a čítali sa listiny z utajovaných príloh súdneho spisu, konal bez prítomnosti verejnosti. V podobnom režime sa niesol aj úvod štvrtkového pojednávania, keď čítali správu SIS týkajúcu sa mobilnej komunikácie.

„V stredu (16. apríla) bola na základe vyžiadania súdu, ktorý reflektoval na návrhy oboch procesných strán, prokuratúry aj obhajoby, doručená správa SIS. Dopĺňa dokazovanie v istej časti a my sme sa dnes s ňou oboznámili. Objektívne, je tam kvantum rôznych údajov, ktoré by bolo vhodné skontrolovať a ktoré by sa dali v záverečných rečiach obidvoch strán istým spôsobom vyargumentovať. Takto to bude komplexnejšie,“ vysvetlil prerušenie pojednávania prokurátor Peter Kysel. Svoju záverečnú reč je schopný predniesť takmer celú verejne.

Pčolinský, naopak, avizoval, že ich záverečná reč bude neverejná. Ako zdôvodnil, nejde len o korupčný trestný čin, ale aj o zneužívanie právomocí verejného činiteľa a vyzradenie vyhradenej a dôvernej skutočnosti, čo v záverečnej reči nejde oddeliť.

„Sú to dosť podstatné záležitosti, ktoré sú takmer všetky obsiahnuté v utajovaných prílohách. Ja musím z toho vychádzať. Možno posledné slovo budem mať naformulované tak, aby ho bolo možné predniesť verejne,“ zdôraznil Vladimír Pčolinský, ktorý obžalobu odmieta a tvrdí, že je absolútne nedôvodná a skutok vymyslený.

Ako dodal, počas vykonávania dokazovania sa dozvedel nové veci. „Išlo najmä o spôsob výsluchu niektorých svedkov vrátane nátlaku na nich. Zároveň sa dosť zásadným spôsobom zväčšili rozpory vo výpovediach svedkov,“ konštatoval obžalovaný exšéf SIS.

Podľa obžaloby mal v roku 2020 prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára, ktorý si tak chcel zabezpečiť, aby sa o neho prestala SIS zaujímať. Bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi dal Kollár 40-tisíc eur pre vedenie SIS. Ten mal peniaze odovzdať bývalému námestníkovi SIS Borisovi Beňovi, z ktorých polovicu – 20-tisíc eur údajne dostal obžalovaný Vladimír Pčolinský.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Američanov neverí, že clá s Čínou pomôžu ekonomike

Väčšina dospelých Američanov si nemyslí, že vysoké clá na dovoz z Číny, ktoré zaviedol prezident Donald Trump, prospejú americkej ekonomike. Vyplýva to z prieskumu agentúry YouGov, ktorého sa 15. apríla zúčastnilo 4 400 respondentov.

Až 46 percent opýtaných verí, že clá škodia hospodárstvu USA aj Číny, zatiaľ čo len 16 percent ich považuje za prospešné výlučne pre USA.

Ďalších 14 percent uviedlo, že budú prínosom pre obe krajiny, a 5 percent si myslí, že pomôžu len Číne. Až pätina opýtaných nedokázala na otázku o vplyve ciel odpovedať.

Prieskum tiež odhalil silné stranícke rozdiely – republikáni sú voči clám optimistickejší než demokrati. Medzi republikánmi si 29 percent myslí, že clá pomôžu iba USA, kým 21 percent očakáva priaznivý efekt pre obe ekonomiky. Naopak, 61 percent demokratov sa domnieva, že obchodná vojna neprinesie víťaza.

USA po sérii zvýšení zaviedli clá na čínske produkty až do výšky 145 percent, na čo Čína reagovala 125-percentnými clami. Washington zároveň zaviedol dočasné výnimky pre niektoré technologické produkty, ako smartfóny či laptopy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusko využíva každý deň a noc na zabíjanie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok apeloval na zvýšenie tlaku na Rusko s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Jeho výzva zaznela v čase rokovaní v Paríži, kde sa stretli ukrajinskí predstavitelia so zástupcami európskych krajín a USA.

„Rusko využíva každý deň a každú noc na zabíjanie. Musíme vyvinúť tlak na vrahov… aby ukončili túto vojnu a zaistili trvalý mier,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram. V noci predtým ruský útok na Dnipro usmrtil troch civilistov.

Kremeľ reagoval obvinením, že európske krajiny nemajú záujem o mier, ale podporujú pokračovanie konfliktu. Hovorca Dmitrij Peskov takto reagoval na rokovania v Paríži.

Na stretnutí sa zúčastní aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ktorý pricestoval do Paríža na rokovania s francúzskym ministrom zahraničných vecí Jeanom-Noëlom Barrotom. Ich diskusia sa zameria nielen na Ukrajinu, ale aj na situáciu na Blízkom východe a iránsky jadrový program.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.