Preskočiť na obsah
  |  

Musk ponúkol 15 miliónov za mlčanie o synovi z jeho „legionu“

Ashley St. Clairová, 26-ročná konzervatívna influencerka, tvrdí, že Elon Musk je otcom jej syna Romulusa.

Podľa portálu Business standard po pôrode odmietla podpísať zmluvu o mlčanlivosti, ktorou by sa za jednorazových 15 miliónov dolárov a k tomu 100-tisíc mesačne zaviazala nezverejniť informácie o otcovstve. Zmluva navyše neposkytovala záruky pre budúcnosť jej syna.

Portál uvádza, že Musk jej ponuku po jej verejnom príspevku na sociálnej sieti X zrušil a znížil mesačnú podporu. Súdny test neskôr potvrdil 99,9-percentnú pravdepodobnosť, že Musk je otcom.

Prípad poukazuje na tajné operácie Jareda Birchalla, Muskovej pravej ruky, ktorý vyjednáva s matkami jeho detí. Musk má najmenej 14 detí so štyrmi ženami a podľa svedectiev ide o projekt „legion“ – snahu bojovať proti populačnému kolapsu rozmnožovaním inteligentných potomkov.

Podobne ako Grimesová a Shivon Zilisová, aj St. Clairová čelí právnemu boju o uznanie a ochranu dieťaťa. Tvrdí, že jej cieľom nie je sláva ani peniaze, ale spravodlivosť a verejné priznanie Muskovej otcovskej zodpovednosti.

(business standard, lup)

  |  

Witkoff: Teraz mám jasnejšiu predstavu o tom, čo Putin chce

Stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina so špeciálnym vyslancom Donalda Trumpa, Stevom Witkoffom, trvalo takmer päť hodín a bolo označené za mimoriadne produktívne.

Rokovanie sa konalo v Petrohrade za účasti Putinovho poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova a investičného splnomocnenca Kirilla Dmitrjieva.

Dmitrijev po stretnutí uviedol, že dialóg medzi Moskvou a Washingtonom čelí snahám o narušenie zo strany viacerých krajín a subjektov, ktoré podľa neho šíria dezinformácie. Napriek tomu označil prebiehajúce diskusie za veľmi užitočné, aj keď sa odohrávajú v náročných podmienkach.

Witkoff pre Fox News po stretnutí vyhlásil, že má teraz jasnejšiu predstavu o tom, čo Putin požaduje na dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine. Zároveň poukázal na silný potenciál obchodnej spolupráce medzi USA a Ruskom, ktorú označil za „veľmi presvedčivú“.

(reuters, lup)

  |  

Európska centrálna banka opäť znižuje sadzby

Európska centrálna banka (ECB) opätovne znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov, čím sa depozitná sadzba dostala na úroveň 2,25 percenta a hlavná refinančná sadzba klesla z 2,65 percenta na 2,40 percenta.

Tento krok bol očakávaný vzhľadom na spomalenie inflácie v eurozóne, ktorá sa v marci dostala na úroveň 2,2 percenta, blízko inflačného cieľa banky. Zníženie sadzieb má podporiť oslabenú ekonomiku eurozóny, ktorú negatívne ovplyvňuje neistá obchodná politika administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

ECB upozornila, že hoci si eurozóna postupne buduje odolnosť voči globálnym šokom, rastúce napätie v medzinárodnom obchode zhoršuje vyhliadky rastu. V poslednom štvrťroku minulého roka vzrástol HDP eurozóny len o 0,2 percenta, pričom hospodársky vývoj je ohrozovaný aj americkými dovoznými clami.

USA sú najväčším obchodným partnerom Európy a objem výmeny tovarov a služieb dosahuje približne 4,4 miliardy eur denne.

(tasr, lup)

  |  

Brusel nechce zakázať ruský LNG. Pripravuje stratégiu nezávislosti

Členské štáty Európskej únie sa rozhodli nezahrnúť zákaz dovozu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do ďalšieho balíka sankcií voči Rusku. Podľa agentúry Reuters je dôvodom nesúhlas viacerých vlád a neistota ohľadom zabezpečenia alternatívnych dodávok.

Namiesto toho plánuje Európska komisia predstaviť začiatkom mája stratégiu na úplné ukončenie závislosti Únie od ruskej energetiky do roku 2027.

Hoci sa očakáva, že 17. sankčný balík bude predložený do júna, jeho príprava podľa nemenovaných predstaviteľov napreduje pomaly. EK poslednýkrát otvorila tému zákazu ruského LNG v januári pri finalizácii 16. balíka sankcií.

Podľa jedného z predstaviteľov Brusel nechce riskovať stratu dodávok z Ruska, čo by mohlo oslabiť jeho vyjednávaciu pozíciu voči USA.

Spojené štáty tlačia na zvýšenie exportu svojho LNG, čo by podľa komisie mohlo vytvoriť novú energetickú závislosť, tentoraz od tretieho najväčšieho dodávateľa plynu do EÚ po Rusku a Nórsku.

(tasr, lup)

  |  

Úrad inšpekčnej služby ukončil prípad zabitia z Košíc

Úrad inšpekčnej služby ukončil vyšetrovanie prípadu úmrtia muža, ktorý zomrel po zásahu policajtov v Košiciach, návrhom na podanie obžaloby na oboch zúčastnených príslušníkov.

Incident sa odohral 5. novembra 2024 v sanitárnej miestnosti obchodného domu v mestskej časti Nad jazerom. Jeden z policajtov počas služby fyzicky napadol muža, ktorého zadržali pre podozrenie z krádeže alkoholu. Následkom útoku muž na druhý deň v nemocnici podľahol početným zraneniam.

Vyšetrovateľ úradu v novembri obvinil tohto policajta zo zločinu zabitia, pričom bol umiestnený do väzby. Druhého člena hliadky neskôr obvinili zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obaja boli následne prepustení zo služobného pomeru.

Vyšetrovateľ odovzdal spis a návrh na obžalobu dozorovému prokurátorovi, ktorý rozhodne o ďalšom postupe.

(tasr, lup)

  |  

Pakistan deportoval už milión Afgancov. OSN varuje pred krízou

Pakistan od novembra 2023 vyhostil už viac než milión Afgancov, pričom len v apríli 2025 prekročil počet deportovaných 150-tisíc osôb. Islamabad teraz plánuje do konca roka repatriovať celkovo až tri milióny utečencov.

OSN a Amnesty International varujú, že deportácie môžu viesť k humanitárnej kríze, vrátane hladomoru a možného prenasledovania v Afganistane. V apríli Pakistan avizoval, že vyhosťovanie sa dotkne aj registrovaných prisťahovalcov, čo zvyšuje obavy medzinárodného spoločenstva.

Napätie medzi Pakistanom a vládou Talibanu sa stupňuje, keďže Islamabad obviňuje Kábul z nečinnosti voči militantom na spoločnej hranici, čo Taliban popiera.

Milióny Afgancov prišli do Pakistanu počas posledných dekád v dôsledku vojnových konfliktov, no podľa pakistanských úradov predstavujú pre krajinu bezpečnostné riziko a ekonomickú záťaž. Deportácie tak reflektujú nielen bezpečnostné, ale aj politické a hospodárske napätie v regióne.

(tasr, lup)