Preskočiť na obsah
  |  

BBC Arabic čelí kritike za spoluprácu s novinármi propagujúcimi násilie

Palestínsky novinár Samer Elzaenen, ktorý pravidelne reportoval pre BBC Arabic, čelí kritike za svoje nenávistné príspevky na sociálnych sieťach, kde vyzýval na násilie voči Židom a schvaľoval útoky na civilistov. BBC sa od jeho vyjadrení dištancovala a uviedla, že o jeho aktivitách nevedela, uvádza denník Telegraph.

Elzaenen sa podieľal na spravodajstve z Gazy po útokoch Hamasu zo 7. októbra. Podobne sa vyjadroval aj ďalší spolupracovník BBC Arabic, Ahmed Qannan.

Organizácie monitorujúce médiá kritizujú BBC za využívanie takýchto externých reportérov a upozorňujú na nedostatočné preverovanie ich činnosti.

Predsedníčka britskej Konzervatívnej strany Kemi Badenochová vyzvala na zásadnú reformu BBC Arabic, obviňujúc kanál zo šírenia extrémizmu a dezinformácií.

BBC tvrdí, že spolupracovníci nie sú jej zamestnancami a ich úlohou je len sprostredkovať svedectvá z miest, kam nemajú vlastní reportéri prístup.

(Echo24, lipa)

  |  

Meloniová: Rokovanie Trumpa so Zelenským má veľký symbolický význam

Talianska premiérka Giorgia Meloniová označila sobotné stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a amerického prezidenta Donalda Trumpa pred pohrebom pápeža Františka v Bazilike sv. Petra za mimoriadne významné.

Pre denník La Repubblica uviedla, že vidieť oboch lídrov hovoriť o mieri na pohrebe „pápeža mieru" má veľký symbolický význam a deň pohrebu nazvala „historickým“.

Meloniová sa v sobotu krátko stretla aj s Trumpom a neskôr hostila argentínskeho prezidenta Javiera Mileia. Talianska premiérka sa zároveň poďakovala organizátorom a bezpečnostným predstaviteľom za zabezpečenie pokojného priebehu pohrebu.

Schôdzka medzi Trumpom a Zelenským trvala približne 15 minút a bola ich prvým osobným stretnutím od februárového sporu v Bielom dome.

Ukrajinské zdroje označili rokovanie za konštruktívne a Zelenskyj vyjadril nádej na konkrétne výsledky.

(tasr, reuters, lipa)

  |  

Putin, Trump a Macron naznačili nové kroky v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí s americkým vyslancom Steveom Witkoffom v Moskve zopakoval ochotu rokovať s Ukrajinou bez predbežných podmienok.

Putin zároveň vyhlásil úplnú porážku ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti, čo však Kyjev poprel a potvrdil pokračujúce operácie v Kursku aj Belgorode.

Rusko prvýkrát priznalo prítomnosť severokórejských vojakov na fronte, pričom chválilo ich odvahu. Ukrajina tvrdí, že Severná Kórea dodala Rusku vojenský materiál aj rakety.

Prezident USA Donald Trump, ktorý sa stretol so Zelenským v Ríme, vyzval na ukončenie vojny aj za cenu územných ústupkov Ukrajiny. Kritizoval však Putina za bombardovanie civilných cieľov a naznačil možnosť zavedenia sekundárnych sankcií.

Trump taktiež vyhlásil, že Putin možno nechce ukončiť vojnu a navrhol zvážiť nové bankové alebo sekundárne sankcie. Svoje vyjadrenie publikoval na sociálnej sieti Truth Social krátko po schôdzke s ukrajinským prezidentom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron po stretnutí so Zelenským uviedol, že Ukrajina je pripravená na bezpodmienečné prímerie a že takzvaná Koalícia ochotných bude pokračovať v mierových snahách.

(reuters, lipa)

  |  

Trump a von der Leyenová sa vo Vatikáne dohodli na budúcom stretnutí

Americký prezident Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová sa počas krátkej interakcie na pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne dohodli na budúcom stretnutí, informovala hovorkyňa Paula Pinhová.

Trump od svojho januárového návratu do úradu prijal viacerých európskych lídrov, no s von der Leyenovou sa zatiaľ formálne nestretol, hoci EK je kľúčovým aktérom v otázkach obchodnej politiky.

Americký prezident uvalil clá na dovoz áut, ocele a hliníka z EÚ vo výške 25 percent, a neskôr aj 20 percent na ďalšie tovary, ktoré následne znížil na 10 percent s 90-dňovým obdobím na rokovania. Brusel reagoval pozastavením protiopatrení a navrhol zavedenie nulového cla na všetok priemyselný tovar.

Eurokomisár Valdis Dombrovskis však uviedol, že Spojené štáty prejavili len mierny záujem o tento návrh a dohoda si vyžiada ďalšie úsilie.

(tasr, lipa)

  |  

Rokovania v Káhire: Hamas otvorený prímeriu, Izrael trvá na odzbrojení

Hamas v sobotu naznačil ochotu uzavrieť dlhodobé prímerie s Izraelom v Gaze, ale odmieta vzdať sa zbraní. Predstavitelia Hamasu rokujú v Káhire s mediátormi o možnej dohode, pričom navrhujú prímerie na päť až sedem rokov výmenou za ukončenie vojny, obnovu Gazy, prepustenie palestínskych väzňov a všetkých rukojemníkov.

Mediálny poradca Hamasu Taher Al-Nono potvrdil otvorenosť rokovaniam, ale zdôraznil, že „zbrane odporu" zostanú v ich rukách. Izrael trvá na demilitarizácii Gazy a žiada prepustenie 59 zostávajúcich rukojemníkov.

Zástupkyňa izraelského ministra zahraničných vecí Sharren Haskel uviedla, že vojna by sa mohla skončiť, ak Hamas splní tieto podmienky. Izrael obnovil ofenzívu 18. marca po zlyhaní januárového prímeria.

Od útoku Hamasu 7. októbra 2023 bolo v pásme Gazy zabitých viac než 51 400 Palestínčanov a humanitárna situácia sa výrazne zhoršila.

(reuters, lipa)

  |  

Katolíci v Gaze sledovali pohreb pápeža Františka a modlili sa za mier

Katolícki veriaci v jedinom katolíckom kostole v Gaze sledovali pohreb pápeža Františka v priamom prenose a modlili sa za jeho dušu. Správca farnosti Gabriel Romanelli uviedol, že komunita, zasiahnutá vojnou, cítila s pápežom duchovné spojenie.

Pápež František, ktorý pochádzal z Argentíny, udržiaval s gazskou farnosťou každodenný telefonický kontakt až do svojej smrti, pričom ich povzbudzoval a uisťoval o svojej blízkosti. Poslednýkrát telefonoval na Bielu sobotu.

Romanelli po pápežovej smrti vyjadril vďačnosť za jeho podporu a nádej na ukončenie vojny.

Pohrebná omša sa konala na Námestí sv. Petra za účasti približne 250-tisíc ľudí, ďalších 150-tisíc lemovalo trasu sprievodu s rakvou. Pápež František, ktorý zomrel vo veku 88 rokov na Veľkonočný pondelok, bol pochovaný v Bazilike Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore) v Ríme.

(tasr, lipa)