Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mierové rokovania viaznu, Putin nechce ustúpiť z požiadaviek

Ruský prezident Vladimir Putin požaduje podľa troch nezávislých zdrojov v Moskve, aby Rusko získalo plnú kontrolu nad štyrmi ukrajinskými regiónmi ako podmienku akejkoľvek mierovej dohody, informuje agentúra Bloomberg.

Tento nekompromisný postoj výrazne komplikuje diplomatické úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snaží sprostredkovať prímerie medzi Moskvou a Kyjevom.

Trumpov vyslanec Steve Witkoff rokoval v Kremli o možnosti zastavenia bojov pozdĺž aktuálnej frontovej línie, no Putin odmietol pristúpiť na kompromis v otázke územného usporiadania.

Rokovania sa podľa zdrojov ocitli v slepej uličke a ďalší posun by mohol nastať len po osobnom stretnutí Putina s Trumpom. Situáciu navyše komplikuje rastúca nespokojnosť v Bielom dome s doterajším vývojom rokovaní.

Pripomeňme, že štyri ukrajinského regióny (Doneckú, Luhanskú Záporožskú a Chersonskú oblasť) k sebe Rusko de iure pripojilo po sporných referendách v roku 2022, hoci dodnes ich celé nekontroluje.

(mja)

Minúta  |  

Trump sa ponúka za pápeža, senátor Graham ho označil za „čierneho koňa“

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že by bol svojou „vlastnou jednotkou“ na post nového pápeža po smrti Františka. „Chcel by som byť pápežom,“ povedal reportérovi. Dodal, že síce nemá konkrétny tip na nástupcu, no spomenul kardinála z New Yorku, ktorého označil za „veľmi dobrého“.

Hoci ide o očividne nepravdepodobný scenár – keďže Trump je ženatý miliardár a prezident USA – jeho poznámka vyvolala pozornosť, píše portál Politico.

Kardinál Timothy Dolan, ktorého Trump zmienil, medzi kandidátmi na pápežský stolec nie je považovaný za favorita a Vatikán doposiaľ nikdy nevybral pápeža z USA.

Republikánsky senátor Lindsey Graham Trumpovu poznámku na sociálnych sieťach s humorom podporil, označil Trumpa za „čierneho koňa“ a vyzval na otvorenú myseľ pri výbere nového duchovného lídra. Dodal, že kombinácia pápeža a prezidenta by mohla mať svoje výhody.

(mja)

Minúta  |  

OSN obmedzí pomoc Ukrajine pre nedostatok financií

Organizácia Spojených národov oznámila výrazné obmedzenie humanitárnej pomoci na Ukrajine pre nedostatok finančných prostriedkov.

Podľa Joyce Msuyaovej z Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí sa v dôsledku poklesu financovania zmenili priority operácií a pomoc sa zameria na 4,8 milióna najzraniteľnejších osôb s rozpočtom 1,75 miliardy dolárov.

Pomoc bude sústredená na ľudí pri fronte, evakuácie, reakcie na útoky a podporu vnútorne vysídlených osôb. OSN pôvodne plánovala pomôcť šiestim miliónom ľudí a žiadala 2,63 miliardy dolárov. V krajine je však podľa odhadov v núdzi až 12,7 milióna ľudí.

Tento krok prichádza v čase globálneho útlmu humanitárnych aktivít OSN, spôsobeného najmä znížením darcovských príspevkov. Výrazný dopad malo rozhodnutie administratívy Donalda Trumpa znížiť rozpočet vládnej Agentúry pre medzinárodný rozvoj o 83 percent, čo zasiahlo najväčšieho poskytovateľa humanitárnej pomoci na svete.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Tisíce severokórejských vojakov zranených, stovky mŕtvych, tvrdí Soul

Podľa juhokórejskej spravodajskej služby zahynulo približne 600 severokórejských vojakov a ďalšie tisíce utrpeli zranenia počas nasadenia na strane Ruska v bojoch proti Ukrajine.

Informoval o tom poslanec I Song-kweun po brífingu, pričom uviedol, že KĽDR vyslala celkovo 15-tisíc vojakov v dvoch fázach. Ruské a severokórejské úrady po prvýkrát oficiálne priznali účasť severokórejských jednotiek, ktoré pôsobili najmä v ruskej Kurskej oblasti.

Viac ako 2-tisíc vojakov sa už vrátilo späť do Severnej Kórey, kde sú držaní v izolácii. Tiel padlých sa údajne zbavovali spopolnením priamo v Kursku.

Juhokórejská spravodajská služba zaznamenala výrazné zlepšenie bojových schopností severokórejských síl, ktoré nadobudli nové zručnosti pri používaní moderných zbraní vrátane dronov. Poslanec I nevylúčil možnosť ďalšieho vysielania severokórejských vojakov do Ruska.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Iracké úrady pomohli USA identifikovať džihádistu spojeného s útokom

Iracké úrady oznámili zadržanie člena Islamského štátu podozrivého z podnecovania teroristického útoku, ku ktorému došlo na Nový rok v americkom meste New Orleans.

Pri útoku autom v turisticky frekventovanej Francúzskej štvrti zahynulo 14 ľudí. Útočník, 42-ročný vojnový veterán Shamsud-Din Jabbar z Texasu, bol po incidente zastrelený políciou. FBI vyšetruje incident ako teroristický čin a má podozrenie, že Jabbar nejednal sám, ale bol inšpirovaný džihádistickou ideológiou skupiny IS.

V jeho vozidle sa našli zbrane, výbušniny a vlajka Islamského štátu. Na žiadosť USA pomohli iracké úrady s vyšetrovaním, čo viedlo k identifikácii a zadržaniu ďalšieho podozrivého – irackého občana napojeného na zahraničnú operačnú štruktúru IS.

Tento muž bude súdený podľa irackého protiteroristického zákona. Islamský štát bol síce v regióne porazený, ale jeho spiace bunky zostávajú aktívne a naďalej predstavujú bezpečnostnú hrozbu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Európska ľudová strana si zvolila predsedu, bol jediným kandidátom

Na kongrese Európskej ľudovej strany (EPP) v španielskej Valencii bol Manfred Weber opätovne zvolený za predsedu strany na ďalšie trojročné obdobie.

Nemecký politik nemal protikandidáta a získal 502 z 563 platných hlasov. V prejave sa pochválil, že EPP sa počas jeho vedenia posunula z opozície k pozícii, kde vedie takmer tucet vlád v Európe. Kritizoval politických oponentov vrátane sociálnych demokratov, zelených a liberálov, pričom varoval pred rastúcou silou populistov.

Vymedzil sa tiež voči klimatickej politike Fransa Timmermansa. Po zvolení predstavil europoslankyňu Dolors Montserratovú ako kandidátku na novú generálnu tajomníčku EPP.

Kongres sprevádzali aj protesty – približne tisíc ľudí demonštrovalo v súvislosti so záplavami v októbri 2024 vo Valencii, kde prišlo o život 227 ľudí. Demonštranti žiadali zodpovednosť od regionálneho lídra Carlosa Mazóna.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.