Preskočiť na obsah
  |  

Do Ríma už dorazilo všetkých 133 voliacich kardinálov, konkláve sa blíži

Všetkých 133 voliacich kardinálov dorazilo do Ríma pred začiatkom konkláve 7. mája. Informáciu priniesol portál Vatican News.

V pondelok sa konalo desiate zasadnutie generálnej kongregácie kardinálov, kde diskutovali o stave Cirkvi a víziách do budúcnosti.

Podľa Mattea Bruniho z Tlačového úradu Svätej stolice sa na zasadnutí zúčastnilo 179 kardinálov, z toho 132 voliacich.

Kardinál Giovanni Battista Re oznámil, že v sobotu vylosovali izby, kde kardinálov ubytujú – v Domus Sanctae Marthae a starom Santa Marta.

Voliť budú v Sixtínskej kaplnke, kam budú môcť kardináli dochádzať aj pešo, po chránenom koridore.

V pondelok zaznelo 26 príspevkov, ktoré sa venovali rôznym témam: od úlohy žien v Cirkvi, cez ochranu rodiny, rozdelenia v Cirkvi, až po výzvy viery a nádej na nového pápeža.

Pripomenuli aj pandémiu ako čas modlitby a otvorenosti voči nádeji. Bruni uviedol, že každý kardinál, ktorý chce vystúpiť, dostane priestor.

Práce na Sixtínskej kaplnke a ubytovaní sú takmer dokončené. Novinári do kaplnky nebudú mať prístup, no k dispozícii budú zábery jej pripraveného interiéru.

(red)

  |  

Odsúdili ho za vraždu dvoch detí, dôchodca teraz napadol lídra tureckej opozície

Tureckého opozičného lídra Özgüra Özela z Republikánskej ľudovej strany (CHP) napadol v nedeľu v Istanbule 66-ročný muž. Útočníka v minulosti odsúdili na doživotie za vraždu svojich dvoch detí. V roku 2020 ho však podmienečne prepustili.

Incident sa stal počas pohrebu politika zo Strany rovnosti národov a demokracie (DEM) na istanbulskom námestí Taksim. Útočník zasadil Özelovi úder do tváre, následne ho polícia zadržala. Líder CHP neskôr uviedol, že je v poriadku.

Podľa tureckých médií páchateľ tvrdí, že útok neplánoval, no voči strane CHP pociťoval dlhodobý hnev – údajne mu odmietli priznať nárok na stravné lístky. Prípad momentálne vyšetrujú úrady.

Napadnutie odsúdili politickí predstavitelia naprieč spektrom. CHP je domovskou stranou aj pre bývalého primátora Istanbulu Ekrema Imamoglua, ktorého v marci zatkli a následne zbavili funkcie. Strana opakovane žiada jeho prepustenie.

(tasr, dpa, max)

  |  

Útok v ruskom Dagestane: policajtov zastrelili počas služby, páchatelia sú na úteku

Traja policajti zahynuli v pondelok pri prestrelke v autonómnej republike Dagestan na juhozápade Ruska. Na ich auto spustili paľbu neznámi útočníci a podľa agentúry TASS zomreli aj dvaja útočníci.

Podľa dagestanského ministerstva vnútra k incidentu došlo okolo 14:20 miestneho času (13:20 SELČ). Policajti údajne patrili k jednotke dopravnej polície.

Na videách zverejnených na platforme Telegram vidieť telá policajtov ležiace vedľa policajného vozidla a počuť tiež výstrely. Zábery ukazovali aj fotografie dvoch mužov ležiacich v kalužiach krvi, ktorých identifikovali ako strelcov.

Agentúre Reuters sa videá ani fotografie bezprostredne nepodarilo overiť. Pripomína však, že tento prevažne moslimský región zažil v uplynulých rokoch niekoľko smrtiacich útokov.

(tasr, reuters, lud)

  |  

Švec kritizuje dvojtvárnosť slovenskej vlády, do paláca doručil petíciu o ruských sankciách

Takmer 400-tisíc občanov podpísalo petíciu za vyhlásenie referenda o neuplatňovaní sankcií voči Rusku, ktorú v pondelok predložilo Slovenské hnutie obrody (SHO) prezidentovi Petrovi Pellegrinimu.

Sankcie podľa predstaviteľov strany ekonomicky poškodzujú Slovensko. Líder SHO Róbert Švec poznamenal: "Ak by slovenská vláda hovorila jednu vec a v Bruseli konala tú istú vec, táto petícia by nemusela vzniknúť." Podľa neho referendovú iniciatívu podporili aj Andrej Danko a Milan Uhrík.

V marci pritom petíciu so 450-tisíc podpismi doručilo do paláca aj motorkárske združenie Brat za brata. Rovnako žiadajú vyhlásiť referendum, avšak za zrušenie sankcií uvalených na Rusko. Túto však spochybnil niekdajší člen združenia Rastislav Bočan.

Ústava priznáva prezidentovi lehotu 30 dní od prijatia petície na vyhlásenie. Podmienkou je, aby ju podpíslo aspoň 350-tisíc občanov. Prezident môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či je predmet referenda v súlade s ústavou a ústavnými zákonmi.

(tasr, max)

  |  

Ruská novinárka, ktorá utiekla z domáceho väzenia, je vo Francúzsku

Jekaterina Barabašová, ruská novinárka a filmová kritička, ktorá verejne vystupovala proti ruskej invázii na Ukrajinu, utiekla z domáceho väzenia, kde sa nachádzala od februára 2025.

Ako 5. mája oznámila Reportérom bez hraníc, nachádza sa v bezpečí vo Francúzsku, informuje francúzsky korešpondent ruského opozičného portálu v emigrácii Meduza.

Dostať sa z Ruska jej pomohli práve Reportéri bez hraníc - v ich aute jej odpílili sledovací náramok a vyviezli z krajiny, pričom viac podrobností zatiaľ povedať nemôže.

Jej syn Jurij však už 30. apríla oznámil, že jeho matka je v bezpečí.

Po vypuknutí vojny Rusko prijalo legislatívu zakazujúcu kritiku armády a „špeciálnej vojenskej operácie“, čo úrady využívajú na bezprecedentný zásah proti prejavom nesúhlasu, ktorý podľa ľudskoprávnych organizácií pripomína sovietsku éru.

(hal)

  |  

Jednorazové odmeny aj pre samosprávy: vláda má rozhodnúť už tento mesiac

Státisíce zamestnancov štátu a samospráv majú šancu na mimoriadny príjem. Vláda má v máji rozhodnúť o jednorazovej odmene 800 eur, ktorú by mohli dostať vo výplate za máj.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR poznamenal, že ak kabinet schváli financovanie aj pre samosprávy, sú pripravení podpísať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre rok 2025.

Na pokrytie odmien mestám, obciam a krajom bude podľa Božika potrebných vyše 90 miliónov eur. V rámci balíka sa má riešiť aj valorizácia platov zamestnancov školstva v originálnej pôsobnosti samospráv.

Črtajúcu sa dohodu o jednorazovej odmene potvrdil aj viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR František Gajdoš. "Zamestnanci pracujúci pre štát a samosprávy túto odmenu s veľkou pravdepodobnosťou vyplatenú mať budú," uviedol s dôvetkom, že ide o vyše 400-tisíc zamestnancov.

(tasr, max)