Preskočiť na obsah
  |  

Netanjahu obvinil Macrona zo šírenia propagandy Hamasu po kritike blokády Gazy

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z podpory Hamasu po tom, čo Macron kritizoval blokádu humanitárnej pomoci do Pásma Gazy ako „neprijateľnú a hanebnú“.

Netanjahu reagoval slovami, že Macron namiesto podpory boja proti islamistickému terorizmu šíri propagandu Hamasu a vyzýva Izrael na kapituláciu.

Humanitárne organizácie opakovane varujú pred katastrofálnou situáciou v Gaze, kde po dvoch mesiacoch blokády hrozí hladomor.

Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že v dôsledku krízy zomrelo už vyše 57 ľudí.

Izrael úplne zastavil dodávky pomoci začiatkom marca a po ukončení prímeria 18. marca obnovil vojenské operácie.

Netanjahu potvrdil, že Izrael bude pokračovať v boji proti Hamasu, až kým nedosiahne svoje ciele vrátane zničenia hnutia a prepustenia rukojemníkov z útoku zo 7. októbra 2023.

(tasr, reuters, lipa)

  |  

Slováci podporujú Západ, ale váhajú s obranou krajiny, ukázal prieskum Globsec

Podľa prieskumu Globsec Trends 2025 podporuje členstvo Slovenska v EÚ aj NATO viac než 70 percent. občanov.

Slovensko však vyniká nízkou ochotou brániť krajinu v prípade napadnutia – len 49 percent respondentov by išlo brániť vlasť, čo kontrastuje s Poľskom (84 percent).

Vyššie výdavky na obranu podporuje 63 percent Slovákov a dve tretiny by súhlasili s dobrovoľnou vojenskou službou.

Prieskum ukázal aj rozporuplné vnímanie hrozieb – Rusko považuje za hrozbu 50 percent Slovákov, no konkrétne aktivity Ruska vníma negatívne až 54 percent. Čínu ako hrozbu vidí 33 percent, no pri špecifických aktivitách stúpa tento podiel na 51 percent.

Približne 43 percent občanov Slovenskej republiky verí v existenciu tajnej elity ovládajúcej svet, čo je mierne pod priemerom regiónu. Väčšina Slovákov stále považuje demokraciu za prínos pre krajinu.

(tasr, lipa)

  |  

Saudská Arábia podporuje prímerie v Gaze, obnovu Sýrie i jadrové rokovania USA s Iránon

Saudský minister zahraničia princ Faisál bin Farhán al-Saúd v stredu vyhlásil, že jeho krajina podporuje obrannú spoluprácu so Spojenými štátmi na pozadí rastúceho napätia v regióne Stredného východu.

Obe krajiny sa podľa neho zhodli na potrebe ukončiť vojnu v Pásme Gazy a prepustiť všetkých zostávajúcich rukojemníkov, ktorých je asi 20.

Faisál zároveň apeloval na čo najrýchlejšie dosiahnutie prímeria v Pásme Gazy, bez ktorého je podľa neho „prakticky nemožné zabezpečiť dodávky humanitárnej pomoci“ do oblasti.

Saudská Arábia je pripravená podporiť aj ekonomickú obnovu Sýrie, v ktorej vidí mnohé investičné príležitosti po nedávnom zrušení amerických sankcií.

Dodal, že po tomto kroku voči Damasku nastane v podpore Sýrie zo strany Saudskej Arábie „zásadný posun“.

Minister tiež zdôraznil, že Rijád plne podporuje prebiehajúce jadrové rokovania medzi USA a Iránom a dúfa v ich pozitívne výsledky.

K vyhlásenou prišlo v rámci návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, sab)

  |  

Vláda navrhuje nové jednotné konanie pre rýchlejšie schvaľovanie zelených projektov

Ministerstvo životného prostredia SR predložilo do pripomienkového konania novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorej cieľom je prepojenie s novým stavebným zákonom, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Novela má podporiť výstavbu veterných a solárnych elektrární, ktoré budú po novom považované za projekty vo verejnom záujme.

Zavádza sa aj nový pojem – zjednotené povoľovanie – ktoré má zefektívniť a zlúčiť procesy EIA a stavebného povoľovania.

Návrh zároveň upravuje kompetencie štátnych orgánov a stanovuje Slovenskú inšpekciu životného prostredia ako špeciálny stavebný úrad pre projekty OZE (okrem vodných elektrární).

Novela reaguje aj na potrebu plniť úlohy vyplývajúce z plánu obnovy a očakáva sa, že prinesie pozitívne environmentálne dopady, vrátane zlepšenia kvality ovzdušia.

(tasr, lipa)

  |  

Po vyhlásení prímeria v líbyjskom Tripolise sa situácia opäť upokojila

Najhoršie boje v hlavnom meste Líbye za posledné roky sa v stredu upokojili približne hodinu po tom, čo vláda vyhlásila prímerie. Obyvatelia Tripolisu pre agentúru Reuters uviedli, že v uliciach nastal pokoj, hoci úrady zatiaľ nezverejnili, koľko ľudí pri zrážkach zahynulo.

Boje prepukli v pondelok večer po zabití významného lídra milícií a v utorok na krátko ustali. V noci na stredu sa však znovu rozhoreli a zasiahli viaceré štvrte mesta.

Podľa líbyjského ministerstva obrany boli do ulíc nasadené „neutrálne jednotky“ v koordinácii s bezpečnostnými zložkami. Nie je však jasné, ktoré jednotky boli považované za neutrálne, keďže niektoré podliehajú priamo ministerstvu.

Boje sa odohrávali medzi brigádou 444, lojálnou premiérovi Abdulhamidovi Dbeibahovi, a Špeciálnymi jednotkami odstrašovania (RADA) – poslednou veľkou ozbrojenou frakciou v hlavnom meste, ktorá nie je pod jeho kontrolou.

Dbeibahova pozícia sa podľa pozorovateľov upevnila po pondelkových udalostiach, no pokračujúce násilie hrozí zapojením ďalších frakcií mimo Tripolisu.

(reuters, sab)

  |  

Izraelské útoky v Gaze zabili najmenej 70 ľudí počas návštevy Trumpa v regióne

Najmenej 70 Palestínčanov zahynulo v stredu pri izraelských leteckých útokoch naprieč Pásmom Gazy, oznámilo tamojšie ministerstvo zdravotníctva.

Väčšina obetí, vrátane žien a detí, prišla o život pri náletoch na obytné domy v oblasti Džabálíja na severe enklávy.

„Niektoré telá sú stále na cestách a pod troskami, kam sa záchranári nedostanú,“ oznámili gazské úrady.

Izraelská armáda sa k útokom bezprostredne nevyjadrila a informácie preveruje.

Miestne médiá s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje tvrdia, že pri utorňajšom útoku na podzemný bunker pod Európskou nemocnicou v južnom meste Chán Júnis mohol zahynúť veliteľ Hamasu Mohammad Sinwár a ďalší predstavitelia. Správa však zatiaľ nebola potvrdená.

Izrael spustil ofenzívu po útoku Hamasu z októbra 2023, pri ktorom zahynulo viac ako 1 200 ľudí a 251 bolo unesených do Gazy.

Doterajšia kampaň si podľa palestínskych úradov vyžiadala viac ako 52 900 obetí a miestni Palestínčania sa nachádzajú na pokraji hladomoru.

Vojenské akcie Tel Avivu spustili počas návštevy prezidenta USA Donalda Trumpa v regióne Stredného východu. Šéf Bieleho domu sa však na tejto ceste Izraelu vyhol.

(reuters, sab)