Preskočiť na obsah
  |  

Elon Musk výrazne obmedzí politické dary najmä pre Trumpa. Tvrdí, že už urobil dosť

Elon Musk oznámil, že v blízkej budúcnosti výrazne obmedzí svoje výdavky na politické kampane. Tento krok prichádza po období intenzívnej podpory Donalda Trumpa, ktorej venoval minimálne 250 miliónov dolárov, a ďalších iniciatív, vrátane kampane sudcu vo Wisconsine.

Musk naznačil, že sa chce viac sústrediť na svoje firmy a menej sa zapájať do verejného života, čo korešponduje s jeho rozčarovaním z pôsobenia v rámci Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE). Podľa agentúry AP môže jeho krok oslabiť republikánsku pozíciu pred kongresovými voľbami.

Na ekonomickej konferencii v Katare uviedol, že už „urobil dosť“ a v súčasnosti nevidí dôvod na ďalšie výdavky. Podľa BBC tiež potvrdil záväzok viesť Teslu ďalších päť rokov.

Pokles predaja elektromobilov Tesly totiž vyvolali obavy medzi investormi, že sa Musk firme dostatočne nevenuje. Na kritiku reagoval, že „urobil, čo bolo treba“, a poprel, že jeho pokračovanie v Tesle závisí od odmeny – ide mu vraj o kontrolu, nie peniaze.

Hoci ďalšiu politickú angažovanosť nevylúčil, aktuálne nevidí dôvod na ďalšie výdavky do politiky. Prípadná budúca podpora bude podľa neho závisieť od konkrétnych okolností.

(tasr, lipa)

  |  

Sýrii hrozí nový kolaps, spolupráca s prechodnou vládou je nevyhnutná, varuje Rubio

Marco Rubio, americký minister zahraničných vecí, varoval pred novou vlnou občianskej vojny v Sýrii. Podľa neho Spojené štáty musia spolupracovať s dočasným vedením krajiny, ktoré prevzalo moc po zvrhnutí Bašára Asada.

Upozornil, že prezident Ahmad Šara má spornú minulosť a väzby na teroristické skupiny, no odmietnutie spolupráce by mohlo Sýriu zatlačiť do ďalšej nestability.

Rubio pred Senátom zdôraznil, že ak USA odmietnu spoluprácu s prechodnou vládou, hrozí kolaps krajiny a obnovenie násilia. V Sýrii už došlo k útokom na alavitov a k stretom s drúzskymi milíciami. V tejto súvislosti Trump ohlásil zrušenie amerických sankcií voči Sýrii.

K rovnakému kroku v utorok pristúpila aj Európska únia. Ministri zahraničných vecí EÚ zrušili všetky ekonomické sankcie voči Sýrii. Podľa Kaji Kallasovej chce EÚ pomôcť sýrskemu ľudu obnoviť krajinu v mieri, avšak plánuje ponechať cielené sankcie voči osobám zodpovedným za etnické násilie.

(tasr, lipa)

  |  

Simion tvrdí, že prehral kvôli zahraničnému zásahu, žiada zrušiť výsledky volieb

George Simion, neúspešný kandidát na prezidenta Rumunska a líder pravicovej strany Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR), oznámil, že výsledky druhého kola prezidentských volieb napadne na ústavnom súde.

Podľa neho voľby ovplyvnili zahraničné zásahy – konkrétne obvinil Moldavsko z financovania nákupu hlasov vo výške 100 miliónov eur a Francúzsko z cenzurovania konzervatívnych názorov prostredníctvom aplikácie Telegram.

Vo svojom vyhlásení Simion nepredložil žiadne dôkazy a priznal, že má nízke očakávania od súdneho rozhodnutia, no vyzval občanov, aby taktiež podávali sťažnosti.

V druhom kole volieb zvíťazil proeurópsky kandidát a primátor Bukurešti Nicușor Dan so ziskom 53,6 percenta hlasov. V prvom kole opakovaných volieb mal Simion jasný náskok, čo ešte viac zvýšilo napätie po jeho neskoršej porážke. Opakovanie volieb nariadil ústavný súd po zrušení výsledkov pôvodného hlasovania z novembra 2024 kvôli informáciám o ruskom zasahovaní.

Simion tvrdí, že na výsledok hlasovania mali tentoraz vplyv aj iné krajiny a žiada anulovanie celého procesu.

(tasr, lipa)

  |  

Prezidentský kandidát Poľska vymení Ukrajinu v NATO za hlasy pravice

Poľský prezidentský kandidát Karol Nawrocki, ktorý postúpil do druhého kola volieb, vyhlásil, že je pripravený vzdať sa podpory vstupu Ukrajiny do NATO výmenou za podporu lídra strany Konfederácia Sławomira Menzena.

Podľa Ukrajisnkej pravdy tak reagoval na Menzenovu výzvu, aby obaja finalisti podpísali dokument, ktorý odráža požiadavky jeho voličov – vrátane odmietnutia poľskej vojenskej účasti na Ukrajine a budúcej ratifikácie ukrajinského členstva v NATO.

Nawrocki uviedol, že je ochotný tieto podmienky akceptovať a diskutovať o nich aj verejne.

Jeho súper v druhom kole, varšavský primátor Rafal Trzaskowski, sa v minulosti vyslovoval za členstvo Ukrajiny v NATO a EÚ, no nedávno označil Ukrajinu za možnú „nárazníkovú zónu“.

Podľa výsledkov prvého kola mal Trzaskowski 31,36 percenta, kým Nawrocki získal 29,54 percenta hlasov.

(lipa)

  |  

Španielsko nariadilo Airbnb odstrániť 65-tisíc ponúk pre porušenie pravidiel

Španielske úrady nariadili platforme Airbnb odstrániť viac ako 65-tisíc inzerátov rekreačných prenájmov pre porušenie pravidiel. Ministerstvo pre práva spotrebiteľov uviedlo, že mnohé ponuky neobsahovali oficiálne informácie o prenajímateľoch alebo sa nezhodovali s verejnými záznamami.

Krok prichádza v čase, keď krajina čelí závažnej kríze dostupnosti bývania, čo vyvolalo protesty proti rastúcim nájmom a cenám nehnuteľností. Väčšina španielskych miest vyžaduje, aby boli prenajímané nehnuteľnosti registrované a mali licenčné číslo – čo mnohé inzeráty na platforme nespĺňali.

V Španielsku sa momentálne nachádza vyše 400-tisíc apartmánov ponúkaných cez Airbnb. Platforma sa pokúsila právne napadnúť jeden z príkazov na odstránenie 5 800 inzerátov, no Vyšší správny súd v Madride jej návrh zamietol. Ide už o tretí zásah španielskych úradov voči Airbnb v posledných mesiacoch.

Úrady zdôrazňujú, že regulácia prenájmov je kľúčová pre ochranu trhu s bývaním a práv spotrebiteľov.

(tasr, lipa)

  |  

Rubio: Putin nedostal žiadne ústupky, sankcie sú stále možnosťou

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas utorkového vypočúvania v Senáte vyhlásil, že prezident Donald Trump neposkytol Rusku žiadne ústupky v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Reagoval tak na kritiku demokratickej senátorky Jeanne Shaheenovej, podľa ktorej Trumpove kroky a nečinnosť vytvárajú pre ruského prezidenta Putina priestor na územné zisky.

Rubio obhajoval postoj administratívy s tým, že hoci Trump zatiaľ nezaviedol nové sankcie voči Rusku, ako to urobili krajiny EÚ, túto možnosť nevylučuje. Zdôraznil, že hrozba sankcií je stále na stole a môže byť aktivovaná, ak Rusko neprejaví úmysel rokovať o mieri.

Trump sa podľa ministra zahraničných vecí snaží zachovať otvorené komunikačné kanály a dosiahnuť začiatok rokovaní. V tejto súvislosti informoval, že prezidenti USA a Ruska spolu telefonovali viac ako dve hodiny, po ktorých Trump oznámil začiatok rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom o prímerí a ukončení vojny.

(tasr, lipa)