Preskočiť na obsah
  |  

Rusko regrutuje cudzincov z Ázie, sľubuje im občianstvo a peniaze za boj

Podľa ruského Vyšetrovacieho výboru bolo na ukrajinský front vyslaných približne 20-tisíc čerstvo naturalizovaných cudzincov, ktorým udelili ruské štátne občianstvo.

Riaditeľ výboru Alexander Bastrykin uviedol, že úrady vykonali razie, pri ktorých identifikovali 80-tisíc mužov so získaným občianstvom, z ktorých štvrtina už bojuje na fronte. Títo muži pochádzajú prevažne zo stredoázijských krajín ako Uzbekistan, Tadžikistan a Kirgizsko, odkiaľ odchádzajú za lepšími životnými podmienkami.

Rusko motivuje mužov k vojenskej službe aj finančnými odmenami, najmä v ekonomicky slabších regiónoch.

Okrem naturalizovaných obyvateľov Moskva údajne nasadila aj vojakov zo Severnej Kórey a žoldnierov či dobrovoľníkov z krajín ako Čína, India, Kuba, Senegal a Togo.

(tasr, lipa)

  |  

Bloomberg: Ruská ropa mizne z radarov, vývoz sa snaží obísť západné sankcie

Sledovanie vývozu ruskej ropy je čoraz náročnejšie, keďže stále viac tankerov zámerne skrýva svoju polohu, aby obišlo západné sankcie.

Podľa agentúry Bloomberg lode prepravujúce ropu z Ruska poskytujú falošné alebo žiadne údaje v automatizovaných systémoch. Napríklad 16 z 20 tankerov v Primorsku vysielalo polohu mimo skutočného miesta.

Západné krajiny na to reagujú rozšírením sankcií. Európska únia schválila už 17. balík reštriktívnych opatrení, ktorý zahŕňa aj sankcie voči 189 lodiam z tretích krajín. Celkovo je tak pod obmedzeniami už 342 plavidiel.

Podpredsedníčka Európskej komisie Kaja Kallasová informovala, že Brusel pripravuje návrh na ďalšie zníženie cenového stropu pre ruskú ropu, ktorý aktuálne platí vo výške 60 dolárov za barel. Ukrajina požaduje ešte radikálnejší krok – zníženie stropu až na 30 dolárov.

Indické rafinérie, ktoré patria medzi hlavných odberateľov ruskej ropy, deklarovali, že sa budú vyhýbať nákladom prepravovaným netransparentným spôsobom. Nie je však jasné, do akej miery sa týmto záväzkom aj reálne riadia.

(lipa)

  |  

Opozícia kritizuje Takáča za dane, dotácie aj nevyužité eurofondy

Opozičné strany ostro kritizujú Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Richarda Takáča (Smer). Hlavnými výhradami sú zavedenie transakčnej dane, ktorá podľa nich zaťažuje farmárov a bráni im investovať, ako aj pasivita pri čerpaní eurofondov.

Ivan Štefunko (PS) upozornil, že rezort doteraz nevyhlásil výzvy na zvyšovanie konkurencieschopnosti. Ján Hargaš (PS) pripomenul problematické prideľovanie dotácií z rokov 2015–2016, ktoré podľa neho slúžili „vyvoleným“. Kritizoval tiež snahu koalície brániť parlamentnému vyšetrovaniu.

Poslanec Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) obvinil ministra z neefektívneho využívania eurofondov – tvrdí, že už prepadlo 32 miliónov eur a hrozí strata ďalších. Kritizoval aj investície do portálu Farmár, pričom uprednostnil by financovanie štátnej veterinárnej správy.

Opozícia tvrdí, že súčasná politika ministerstva zhoršuje situáciu v agrosektore a vyzýva na zmenu prístupu.

(tasr, lipa)

  |  

Po materskej opäť na vrchole: Bátovská Fialková Kráľovnou sezóny

Na slávnosti Slovenského zväzu biatlonu bola za Kráľovnú biatlonovej stopy sezóny 2024/2025 opäť vyhlásená Paulína Bátovská Fialková. Po materskej dovolenke získala 3. miesto v Annecy a prispela k 6. miestu štafety na MS.

„Je to pre mňa veľká česť znova byť tu a získať túto prestížnu cenu. Teraz som už matka a o to viac si to vážim. Stálo ma to oveľa viac energie a aj oveľa viac síl, aby som sa dostala na úroveň, s akou som spokojná," uviedla aktuálna Kráľovná biatlonovej stopy.

Novou držiteľkou ocenenia Strelec sezóny sa stala Ema Kapustová, predchádzajúca Kráľovná. Najlepším juniorom bol zvolený Jakub Borguľa, vicemajster sveta v juniorskej kategórii.

Výrazne sa presadili aj mladé talenty Michaela Straková, najúspešnejšia športovkyňa EYOF, a bronzový medailista ME juniorov Artur Ischakov. Prezident zväzu Peter Vozár vyzdvihol celkové zlepšenie výkonnosti a dôraz na prácu s mládežou.

Najlepší kolektívny výkon predviedla ženská štafeta, ktorá skončila na 6. mieste na MS v Lenzerheide, pričom Mária Remeňová bola osobitne ocenená za prínos tímu.

(tasr, lipa)

  |  

Elon Musk výrazne obmedzí politické dary najmä pre Trumpa. Tvrdí, že už urobil dosť

Elon Musk oznámil, že v blízkej budúcnosti výrazne obmedzí svoje výdavky na politické kampane. Tento krok prichádza po období intenzívnej podpory Donalda Trumpa, ktorej venoval minimálne 250 miliónov dolárov, a ďalších iniciatív, vrátane kampane sudcu vo Wisconsine.

Musk naznačil, že sa chce viac sústrediť na svoje firmy a menej sa zapájať do verejného života, čo korešponduje s jeho rozčarovaním z pôsobenia v rámci Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE). Podľa agentúry AP môže jeho krok oslabiť republikánsku pozíciu pred kongresovými voľbami.

Na ekonomickej konferencii v Katare uviedol, že už „urobil dosť“ a v súčasnosti nevidí dôvod na ďalšie výdavky. Podľa BBC tiež potvrdil záväzok viesť Teslu ďalších päť rokov.

Pokles predaja elektromobilov Tesly totiž vyvolali obavy medzi investormi, že sa Musk firme dostatočne nevenuje. Na kritiku reagoval, že „urobil, čo bolo treba“, a poprel, že jeho pokračovanie v Tesle závisí od odmeny – ide mu vraj o kontrolu, nie peniaze.

Hoci ďalšiu politickú angažovanosť nevylúčil, aktuálne nevidí dôvod na ďalšie výdavky do politiky. Prípadná budúca podpora bude podľa neho závisieť od konkrétnych okolností.

(tasr, lipa)

  |  

Sýrii hrozí nový kolaps, spolupráca s prechodnou vládou je nevyhnutná, varuje Rubio

Marco Rubio, americký minister zahraničných vecí, varoval pred novou vlnou občianskej vojny v Sýrii. Podľa neho Spojené štáty musia spolupracovať s dočasným vedením krajiny, ktoré prevzalo moc po zvrhnutí Bašára Asada.

Upozornil, že prezident Ahmad Šara má spornú minulosť a väzby na teroristické skupiny, no odmietnutie spolupráce by mohlo Sýriu zatlačiť do ďalšej nestability.

Rubio pred Senátom zdôraznil, že ak USA odmietnu spoluprácu s prechodnou vládou, hrozí kolaps krajiny a obnovenie násilia. V Sýrii už došlo k útokom na alavitov a k stretom s drúzskymi milíciami. V tejto súvislosti Trump ohlásil zrušenie amerických sankcií voči Sýrii.

K rovnakému kroku v utorok pristúpila aj Európska únia. Ministri zahraničných vecí EÚ zrušili všetky ekonomické sankcie voči Sýrii. Podľa Kaji Kallasovej chce EÚ pomôcť sýrskemu ľudu obnoviť krajinu v mieri, avšak plánuje ponechať cielené sankcie voči osobám zodpovedným za etnické násilie.

(tasr, lipa)