Preskočiť na obsah
  |  

Sýrčan, ktorý v Nemecku zaútočil na päť ľudí, do krajiny prišiel aj cez Slovensko

Nedeľný útok v nemeckom Bielefelde, pri ktorom 35-ročný Sýrčan zranil piatich mužov pred miestnym barom, mohol byť motivovaný islamizmom. Polícia zistila, že útočník mal kontakty s islamistickými kruhmi.

Spolková prokuratúra má podozrenie, že išlo o nábožensky motivovaný čin s cieľom zasiahnuť demokratické zriadenie. U muža sa našiel text naznačujúci jeho radikalizáciu. Po útoku z miesta činu ušiel, no v pondelok večer ho zadržali pri Düsseldorfe.

Útočník podľa denníka Der Spiegel prišiel do Nemecka v roku 2023 cez viacero krajín vrátane Slovenska, žil v ubytovni v Harsewinkeli.

Zranenia utrpeli futbaloví fanúšikovia vo veku 22 až 27 rokov, dvaja z nich boli v ohrození života. Na mieste činu sa našli nože a fľaša s tekutinou páchnucou benzínom. Vyšetrovanie pokračuje a motív zatiaľ nie je oficiálne potvrdený.

(mja)

  |  

Zakladateľ Telegramu reaguje na Simiona: Chcem svedčiť a pomôcť rumunskej demokracii

Zakladateľ Telegramu Pavel Durov je pripravený svedčiť v kauze údajného zahraničného zasahovania do opakovaných prezidentských volieb v Rumunsku za predpokladu, „ak to pomôže rumunskej demokracii“. Durov to uviedol v utorok v reakcii na príspevok neúspešného nacionalistického kandidáta Georgea Simiona.

„Oficiálne žiadam ústavný súd, aby anuloval rumunské prezidentské voľby,“ napísal Simion na sociálnej sieti X s odvolaním sa na „vonkajšie zásahy štátnych i neštátnych subjektov“. V príspevku využil emotikony vlajok Francúzska a Moldavska.

„Voľby napadneme na ústavnom súde z rovnakých dôvodov, pre ktoré zrušili voľby v decembri,“ uviedol Simion a vo vyhlásení bez poskytnutia dôkazov obvinil Moldavsko z vynaloženia 100 miliónov eur na nákup hlasov. Podľa Simiona vo voľbách hlasovali aj mŕtvi ľudia.

Líder Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR) obvinil zo zasahovania do volieb aj francúzsku vládu, ktorá podľa neho požiadala Telegram cenzurovať konzervatívne hlasy.

(tasr, mja)


  |  

Islamabad a Peking sľubujú úzku spoluprácu na všetkých úrovniach

Pakistan a Čína sa počas stretnutia ministrov zahraničných vecí v Pekingu dohodli na udržiavaní úzkej komunikácie a koordinácie na všetkých úrovniach.

Islamabad o tom informoval v stredu. Spoločné úsilie má prispieť k posilneniu strategického partnerstva medzi oboma krajinami.

Čína zároveň v utorok vyjadrila podporu dialógu medzi Pakistanom a Indiou s cieľom dosiahnuť trvalé prímerie a zmierniť napätie medzi dvoma susedmi. Podľa Pekingu je potrebné riešiť rozdiely pokojnou cestou a diplomatickými prostriedkami.

Čínske vyjadrenie prichádza v čase, keď sa región usiluje o stabilitu po období zvýšeného napätia.

(reuters, mja)

  |  

Poľsko hrozí uzavretím hranice pre vrátených migrantov z Nemecka

Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že je pripravený uzavrieť hranicu s Nemeckom, ak Berlín začne vracať migrantov žiadajúcich o azyl, ktorí prišli z Poľska. V televíznom rozhovore pre TVP Info povedal, že o tomto postoji informoval aj nemeckého kancelára Friedricha Merza.

Tusk sa odvoláva na Článok 72 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý umožňuje obmedziť voľný pohyb osôb v záujme národnej bezpečnosti.

Reagoval tak na vyjadrenia nemeckého ministra vnútra Alexandra Dobrindta, podľa ktorého Nemecko nebude vpúšťať migrantov s výnimkou detí, tehotných žien a chorých. Dobrindtovo stanovisko vyvolalo kritiku v okolitých krajinách.

Merz už počas volebnej kampane avizoval, že bude vracať migrantov na hranici s odvolaním sa na to, že Nemecko obklopujú bezpečné krajiny EÚ. Tusk odmieta, aby sa Poľsko stalo cieľovým miestom pre vracaných žiadateľov o azyl.

(tasr, mja)

  |  

Vláda chce predĺžiť platnosť víz a zjednodušiť procesy pre cudzincov

Na stredajšom zasadnutí vlády sa bude rokovať o viacerých legislatívnych a strategických návrhoch. Ministerstvo vnútra navrhuje zmeny v zákone o pobyte cudzincov, vrátane predĺženia platnosti víz z 90 na 120 dní a redukcie administratívy, čo má odbremeniť cudzineckú políciu.

Ministerstvo hospodárstva predkladá novelu zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorá predlžuje lehotu na reklamáciu o rok a zavádza nový informačný formulár pre opravárenské služby. Vláda sa bude tiež zaoberať návrhom na uskladnenie plynu v objeme 17,754 TWh do 1. novembra na zabezpečenie energetickej bezpečnosti.

Schvaľovať sa má aj refundácia 10,8 milióna eur na sanáciu povodní, princípy efektívneho poisťovania verejných subjektov a aktualizácia plánu vojenských cvičení.

Slovenskí vojaci sa zúčastnia na cvičeniach v Jordánsku a Česku. V programe je aj správa o opatreniach proti rasovej diskriminácii za roky 2022–2025.

(tasr, mja)

  |  

OSN varuje: Zelené technológie podporujú rast nerastnej kriminality

Štúdia Úradu OSN pre boj proti drogám a kriminalite (UNODC) varuje, že rastúci globálny dopyt po nerastoch nevyhnutných pre zelené technológie zvyšuje riziko organizovaného zločinu, korupcie a environmentálnej nestability.

Nelegálne baníctvo, často riadené zločineckými skupinami v Južnej Amerike a Afrike, sprevádza aj vykorisťovanie, násilie a porušovanie ľudských práv. Dopyt po kovoch ako meď, kobalt a lítium, ako aj po prvkoch vzácnych zemín, má do roku 2050 narásť trojnásobne.

Vedúca výskumu Angela Meová zdôraznila potrebu harmonizovaných zákonov a spoľahlivých údajov na efektívne sledovanie dodávateľských reťazcov a boj proti nezákonnému využívaniu baníctva. Osobitnú pozornosť štúdia venuje zlatu, ktoré láka vysokými ziskami a nižšou domnelou rizikovosťou.

UNODC apeluje na vlády a medzinárodné organizácie, aby vyvíjali úsilie na ochranu zdrojov, zraniteľných komunít a životného prostredia.

(tasr, mja)