Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sprenevera na úrade v Petržalke: obvinený ide do väzby

Krajský súd v Bratislave vzal v pondelok do väzby Reného H., obvineného zo sprenevery, ktorej sa mal dopustiť na miestnom úrade v bratislavskej mestskej časti Petržalka.

Vyhovel tak sťažnosti prokurátora, ktorý pre obvineného žiadal väzbu z preventívnych dôvodov. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

Odvolací súd považoval väzbu za dôvodnú s tým, že jej účel nemožno dosiahnuť iným opatrením. Neprijal písomný sľub obvineného ani peňažnú záruku jeho matky.

V prípade preukázania viny hrozí obvinenému trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Mestský súd Bratislava I, ktorého rozhodnutie zrušil v pondelok krajský súd, muža do väzby nevzal.

Po zistení sprenevery na úrade na svoj post rezignoval aj starosta Petržalky Ján Hrčka. Odôvodnil to tým, že na podvod neprišli skôr.

René si mal ako zamestnanec mzdového oddelenia neoprávnene posielať minimálne od roku 2023 peniaze na svoje účty. Mestskej časti tak vznikla škoda za viac ako 2,7 milióna eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Štyrom exmanažérom Volkswagenu hrozia roky za mrežami za emisný podvod

V pondelok má padnúť verdikt nad štyrmi bývalými manažérmi Volkswagenu v prípade emisného škandálu Dieselgate. Prokuratúra navrhuje pre troch z nich tresty od troch do štyroch rokov väzenia, štvrtý by mohol vyviaznuť s podmienkou.

Kauza sa začala v roku 2015, keď sa prevalilo, že Volkswagen do státisícov áut nainštaloval softvér maskujúci skutočné emisie. Firma neskôr priznala, že sa to týkalo až 11 miliónov vozidiel po celom svete.

Bývalý generálny riaditeľ Martin Winterkorn odstúpil krátko po prepuknutí škandálu, no jeho samostatný proces sa začal až v roku 2024. Podľa žaloby vedel o podvodoch už v roku 2014.

Emisný škandál stál Volkswagen viac ako 30 miliárd eur a poškodil jeho reputáciu na roky dopredu.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Izrael tvrdí, že terčom útoku na školu boli militanti

Nočný izraelský útok na školu v meste Gaza, kde sa ukrývali vysídlené osoby, si vyžiadal najmenej 25 obetí vrátane detí. Izraelská armáda tvrdí, že cieľom boli „kľúčoví teroristi“ z hnutí Hamas a Palestínsky islamský džihád, ktorí údajne v budove zriadili riadiace a kontrolné centrum na plánovanie útokov proti izraelským civilistom a vojakom. Škola sa nachádzala vo štvrti Darádž a slúžila ako úkryt.

Okrem tohto zásahu si ďalšie izraelské nálety v enkláve vyžiadali najmenej 15 mŕtvych. Agentúra AP s odvolaním sa na nemocnicu Šífa uviedla, že útoky v severnej časti Gazy si vyžiadali celkovo 40 obetí. Zasiahnutý bol aj dom, kde zahynulo 15 členov jednej rodiny vrátane piatich žien a dvoch detí.

Izrael tvrdí, že prijal opatrenia na minimalizáciu civilných obetí, vrátane použitia presnej munície. Armáda v máji zintenzívnila operácie v Pásme Gazy s cieľom zničiť kapacity Hamasu a oslobodiť rukojemníkov unesených po útoku z 7. októbra 2023.

(tasr, est)

Minúta  |  

Slovinská prezidentka: EÚ urobila chybu, keď prerušila dialóg s Ruskom

Slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová počas návštevy Bruselu rokovala s európskymi lídrami vrátane šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.

V rozhovore pre Politico zdôraznila potrebu obnovenia dialógu medzi EÚ a Ruskom. Navrhla zriadiť skupinu "múdrych mužov a žien", ktorá by iniciovala tichú diplomaciu ako prvý krok k priamemu dialógu.

Odmietanie komunikácie s Ruskom a krajinami ako Maďarsko či Slovensko podľa prezidentky oslabuje politickú váhu Únie. Zdôraznila, že Európa by mala sedieť za rokovacím stolom spolu s USA, Ruskom a Ukrajinou.

Uviedla tiež, že túto tému otvorila aj pri stretnutí s von der Leyenovou, ktorá údajne odpovedala, že „na tom pracujú“. Ak by sa tieto informácie potvrdili, išlo by o zásadný posun, pretože EÚ sa roky vyhýba priamym kontaktom s Kremľom aj pod tlakom sankcií. Portál sa obrátil na EK so žiadosťou o komentár, ale do nedele večera nedostal odpoveď.

Napriek pokračujúcim útokom Ruska na Ukrajinu Musarová zdôraznila potrebu hľadania riešení: „Dialóg, dialóg, dialóg.“

(tasr,est)

Minúta  |  

Macron vo Vietname: Airbus uzavrel dohodu s VietJet na 20 lietadiel

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy Vietnamu podpísal dohodu o predaji 20 lietadiel Airbus A330neo nízkonákladovej spoločnosti VietJet. Ide o súčasť širšieho balíka spolupráce zahŕňajúceho aj jadrovú energetiku, železnice, satelity a vakcíny od spoločnosti Sanofi.

Macronova cesta, prvá po takmer dekáde, má za cieľ posilniť francúzsky vplyv v bývalej kolónii v čase napätých obchodných vzťahov medzi EÚ a USA. Vietnam sa snaží odvrátiť hrozbu vysokých amerických ciel prostredníctvom obchodných ústupkov, čo vyvoláva obavy v Európe.

Prezident tiež zdôraznil význam slobody plavby v Juhočínskom mori a rozšírenie obrannej spolupráce. Týmto krokom chce Paríž upevniť väzby s Hanojom, ktorý čelí rastúcemu tlaku z Pekingu.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Spojené štáty zrejme plánujú znížiť vojenskú prítomnosť v Európe, NATO má obavy

Diplomati sa domnievajú, že americká vláda oznámi zníženie svojej vojenskej prítomnosti v Európe. S odvolaním na vlastné zdroje o tom informuje denník Handelsblatt.

Ide vraj o súčasť širšej stratégie Bieleho domu pod vedením Donalda Trumpa, hoci zatiaľ nie je jasné, kedy a v akom rozsahu sa stiahnutie vojsk udeje.

Hlavným vedúcim tejto zmeny má byť stratég Pentagónu Elbridge Colby, ktorý dlhodobo tvrdí, že USA preceňujú svoju úlohu globálneho lídra a mali by sa sústrediť na rastúce hrozby v Indo-Pacifiku. Stály predstaviteľ USA pri Aliancii Matthew Witaker oznámil, že diskusie o tejto otázke sa začnú po samite NATO v Haagu, ktorý je naplánovaný na jún.

Vrchný veliteľ spojeneckých síl NATO Christopher Cavoli pred Kongresom varoval, že sťahovanie vojsk z Európy by mohlo oslabiť obranyschopnosť Aliancie, píše Unian.

Európske štáty už prijímajú opatrenia. Nemecko oznámilo rozmiestnenie 45. tankovej brigády v Litve, čo bude prvým trvalým zahraničným dislokovaním nemeckých vojsk od čias druhej svetovej vojny.

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.