Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Peskov: Trumpove výroky o Putinovi sú výsledkom emočného preťaženia

Americký prezident Donald Trump je zrejme emočne preťažený. Takto reagoval Kremeľ na Trumpovo vyhlásenie, že ruský prezident Vladimir Putin „úplne zošalel“. Vyjadrenie šéfa Bieleho domu prišlo po tom, čo Rusko spustilo najväčší letecký útok počas vojny proti Ukrajine.

Americký prezident dodal, že zvažuje nové sankcie voči Moskve – zároveň však skritizoval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tiež poďakoval za pomoc pri spustení mierových rokovaní o Ukrajine. „Sme naozaj vďační Američanom a prezidentovi Trumpovi osobne za ich pomoc pri organizácii a spustení tohto rokovacieho procesu,“ povedal Peskov.

„Samozrejme, ide zároveň o veľmi dôležitý moment, ktorý je prirodzene spojený s emočným preťažením úplne každého a s emocionálnymi reakciami,“ dodal.

(reuters, red)

Minúta  |  

Ruský sarkazmus: Mierové rozhovory vo Vatikáne? To môžeme rovno ísť pred súd v Haagu

Rusko nepovažuje Vatikán za vážne miesto pre mierové rokovania s Ukrajinou, pretože Svätá stolica je sídlom katolicizmu a je obklopená Talianskom, ktoré ako člen NATO a EÚ podporuje Ukrajinu a zavádza sankcie proti Rusku, uviedli pre agentúru Reuters traja vysokopostavení ruskí činitelia.

Jeden z nich sarkasticky dodal, že je to porovnateľné s návrhom uskutočniť rokovania v holandskom Haagu, kde sídli Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina pre obvinenia z vojnových zločinov.

Mnohí ruskí predstavitelia tam navyše ani nemôžu letieť pre západné obmedzenia.

Vatikán sa zatiaľ verejne nevyjadril k myšlienke, ktorú nastolil americký prezident Donald Trump po telefonáte s prezidentom Vladimirom Putinom.

Šéf Bieleho domu uviedol, že pápež Lev XIV. by mohol hostiť rokovania s cieľom ukončiť najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová minulý týždeň uviedla, že pápež potvrdil počas ich spoločného telefonátu ochotu hostiť mierové rozhovory.

Ruské zdroje vyhlásili, že za potenciálne vhodné miesta rokovaní považujú Turecko, Spojené arabské emiráty, Saudskú Arábiu, Katar a Omán.

Putin opakovane chválil krajiny Perzského zálivu a Turecko za ich snahu sprostredkovať ukončenie vojny.

(reuters, red)

Minúta  |  

Zonácia TANAP-u vraj znižuje ochranu prírody, prípad putuje na prokuratúru

Iniciatíva My sme les podala podnet na prešetrenie zonácie TANAP-u na Krajskú prokuratúru v Prešove. Tvrdí, že v zonácii nezverejnili návrh programu starostlivosti, ktorý má byť podľa zákona povinnou súčasťou zonácie.

Chýbajúce dokumenty podľa nich bránia dotknutým stranám riadne pripomienkovať návrh, čo zvyšuje právnu neistotu.

Aktivisti zároveň upozorňujú, že návrh výrazne znižuje úroveň ochrany v najstaršom slovenskom národnom parku – tisícky hektárov starých lesov a biotopov hlucháňa nezaradili do prísne chránenej zóny A, ako to vyžaduje plán obnovy.

Kritizujú aj zaradenie Jaloveckej doliny do najmenej chránenej D zóny. Podobné výhrady má aj strana Demokrati, ktorá vyzvala vládu na monitoring zonácií a rezort životného prostredia na stiahnutie návrhu.

Prípad tak otvára ďalšiu kapitolu sporu o ochranu prírody a transparentnosť procesov v štátnej správe.

(tasr, max)

Minúta  |  

Oznámila pochybný tender, vyhodili ju. Na prácu čaká napriek rozsudku súdu

Mária Koránová, bývalá hlavná ekonómka Záchrannej služby Košice, dostala výpoveď po tom, ako upozornila na pochybný prenájom 152 sanitiek za približne 31 miliónov eur. Píše SME.

Po štyroch rokoch čakania rozhodol súd v jej prospech – zamestnávateľ konal protiprávne. Zamestnanec, ktorý oznámi možnú protiprávnu činnosť zamestnávateľa, má byť chránený pred neoprávnenými postihmi. Ide o takzvaný whistleblowing.

Aj keď je verdikt právoplatný, ani mesiac po jeho vyhlásení nie je jasné, či sa Koránová môže vrátiť do práce.

Záchranka podľa citovaného portálu tvrdí, že rozhodnutie súdu im zatiaľ nedoručili, aj keď zákonná lehota už uplynula.

Ide o prelomový rozsudok v tejto oblasti. Dosiaľ sa vždy zamestnávateľ s whistleblowermi dohodol v rámci zmieru.

Prípad poukazuje na slabú ochranu oznamovateľov protiprávnej činnosti svojho zamestnávateľa. Treba však pripomenúť, že od roku 2021 funguje aj Úrad na ochranu oznamovateľov, ktorý je zameraný práve na týchto zamestnancov-oznamovateľov. V čase podania oznámenia ekonómky košickej záchranky agendu zabezpečovali inšpektoráty práce.

(max)

Minúta  |  

Trump: Tričká a tenisky nás nezaujímajú. V USA chceme vyrábať čipy, tanky a lode

USA nechcú vyrábať tričká a ponožky, ale “tanky a veľké veci”. Americký prezident Donald Trump to vyhlásil v nedeľu pred odletom lietadla Air Force One v New Jersey. 

„Nechceme vyrábať tenisky a tričká. Chceme vyrábať vojenské vybavenie. Chceme vyrábať veľké veci. Chceme robiť aj tú AI vec,“ povedal šéf Bieleho domu. „Úprimne, nechcem vyrábať tričká. Nechcem vyrábať ponožky. To vieme veľmi dobre robiť aj inde. My sa chceme sústrediť na čipy, počítače, množstvo iných vecí – a tiež tanky a lode,“ dodal.

Trumpove slová vyvolali kritiku zo strany Národnej rady textilných organizácií. „Keďže 97 percent oblečenia a obuvi, ktoré nosíme, je dovážaných – a keďže odevy a obuv sú už teraz najviac clami zaťaženým sektorom v USA – musíme sa zamerať na riešenia so zdravým rozumom,“ uviedol prezident spomínanej asociácie Steve Lamar. 

Trump, ktorý rozkýval svetové trhy plošným zavádzaním ciel, v piatok opäť oživil svoju obchodnú rétoriku, keď navrhol 50-percentné clo na tovar z Európskej únie od 1. júna a pohrozil spoločnosti Apple, že uvalí 25-percentné clo na všetky dovážané iPhony, ktoré kupujú americkí spotrebitelia.

V nedeľu však zo svojich hrozieb voči EÚ ustúpil a predĺžil termín pre zavedenie ciel do 9. júla, aby umožnil rokovania medzi Washingtonom a Európskou úniou.

(reuters, red)

Minúta  |  

Trump podporil predaj U. S. Steel Japoncom, kontrola však ostane v USA

Kontrolu nad košickou železiarňou budú mať Američania. Vyplýva to zo slov amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že Spojené štáty budú mať aj po vytvorení partnerstva medzi U. S. Steel a japonskou spoločnosťou Nippon Steel naďalej kontrolu nad americkým oceliarskym koncernom.

Trump minulý piatok podporil ponuku Nippon Steel v hodnote 14,9 miliardy USD (13,18 miliardy eur) na kúpu U. S. Steel. Na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že „plánované partnerstvo“ vytvorí „minimálne 70-tisíc pracovných miest a do americkej ekonomiky prinesie 14 miliárd dolárov“.

V piatok neposkytol viac podrobností, no v nedeľu, po výzvach médií, aby vysvetlil detaily, dodal, že americkú spoločnosť budú aj naďalej kontrolovať USA – inak by k dohode nedošlo.

Podľa údajov Svetovej asociácie pre oceľ (WSA) vytvorí spojenie U. S. Steel a Nippon Steel tretiu najväčšiu oceliarsku spoločnosť na svete z hľadiska produkcie. Väčšími hráčmi zostávajú len čínska Baowu Steel Group a ArcelorMittal so sídlom v Luxemburgu.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.