Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nadácia v Gaze rozdáva jedlo, OSN ju obviňuje z narušenia humanitárnych zásad

V Gaze začala pôsobiť nová humanitárna iniciatíva podporovaná USA a Izraelom, ktorej cieľom je rozdať 300 miliónov porcií jedál za 90 dní.

Súkromná organizácia Humanitárna nadácia v Gaze však čelí ostrej kritike od OSN a viacerých humanitárnych skupín. Tí odmietajú spoluprácu pre podozrenia z väzieb na Izrael a obavy, že rozdeľovanie pomoci nebude spravodlivé.

Kritizovaný je aj spôsob distribúcie v centrách, čo môže ohroziť civilistov. Nie je známe, kto organizáciu financuje, jej vedenie zahŕňa ľudí z rôznych sektorov a bezpečnosť zabezpečujú súkromné firmy.

Tlak narastá aj zvnútra – riaditeľ Jake Wood odstúpil s tým, že organizácia nie je schopná fungovať podľa humanitárnych zásad. Všetko sa deje v kontexte nedávneho otvorenia hraníc Izraelom po mesiacoch blokády, ktorá priviedla Gazu na pokraj hladomoru.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Brusel chce mierové rokovania, nepoprel snahy o kontakt s Kremľom

Európska únia má záujem spojiť všetky zúčastnené strany za rokovací stôl s cieľom diskutovať o prímerí na Ukrajine, citoval denník Ukrajinska pravda hovorkyňu Európskej komisie Paulu Pinhovú.

Reagovala tým na slová slovinskej prezidentky Nataši Pircovej Musarovej, ktorá tvrdí, že predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová jej povedala o snahách obnoviť kontakty s Kremľom.

Hoci Pinhová túto informáciu priamo nepotvrdila, nevyvrátila ju. Pripomenula však, že cieľom EÚ je dosiahnuť mier prostredníctvom dialógu všetkých strán.

Pircová Musarová už v minulosti zdôraznila, že Ukrajina by mala sama rozhodnúť, kedy a za akých podmienok bude rokovať s Ruskom. Jej aktuálne vyjadrenia naznačujú, že Brusel možno opäť hľadá kanály na priame rozhovory s Moskvou – hoci zatiaľ chýba oficiálne potvrdenie.

(lipa)

Minúta  |  

Trump si uctil obete vojny a zároveň zaútočil na súdy a bývalú vládu

Donald Trump si na Deň obetí vojny splnil svoju prezidentskú povinnosť návštevou Arlingtonského národného cintorína, kde položil veniec a predniesol prejav na počesť padlých vojakov.

Poďakoval im za odvahu a obetavosť, ktorá podľa neho vytvorila „najslobodnejšiu republiku“. Jeho pietnu účasť však zatienil výbuch verbálneho útoku na politických protivníkov na sociálnej sieti Truth.

Trump ostro skritizoval federálnych sudcov a označil ich za „monštrá“, ktoré podľa neho bránia deportáciám nebezpečných osôb. Nevynechal ani bývalú administratívu, ktorú obvinil z pokusu zničiť krajinu.

Jeho ostré vyjadrenia kontrastovali s vážnosťou sviatku, ktorý sa v USA tradične nesie v duchu spomienky a úcty.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Pchjongjang varuje pred „vojnou vo vesmíre“, kritizuje americkú Zlatú kupolu

Severná Kórea ostro kritizovala americké plány na vybudovanie protiraketového systému Zlatá kupola, ktorý má chrániť USA pred balistickými hrozbami z vesmíru aj zo zeme.

Podľa Pchjongjangu ide o „scenár jadrovej vojny“, ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre globálnu bezpečnosť.

Kórejská tlačová agentúra KCNA označila projekt za prejav americkej arogancie a svojvôle. Negatívne sa k nemu vyjadrila aj Čína, podľa ktorej narúša strategickú rovnováhu vo svete.

Systém má detegovať a ničiť rakety v každej fáze ich letu a byť funkčný do konca funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa v roku 2029.

Do projektu sa zapojí aj vesmírne velenie USA pod dohľadom generála Michaela Guetlina. Cena štítu je odhadovaná na 175 miliárd dolárov.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Fínsky premiér: Bez tlaku Putin o prímerí na Ukrajine rokovať nezačne

Fínsky premiér Petteri Orpo vyzval medzinárodné spoločenstvo na silnejší tlak na Vladimira Putina, aby Moskva pristúpila na rokovania o prímerí na Ukrajine.

Tvrdí, že bez nátlaku nebude Kremeľ hľadať mierové riešenie. Navrhuje viac sankcií, vojenskej pomoci pre Kyjev a silnejšiu politickú podporu.

Podobne sa vyjadril aj nórsky premiér Jonas Gahr Störe, podľa ktorého zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že Rusko má záujem o mier.

Ich vyhlásenia prišli po masívnom ruskom útoku cez víkend, ktorý ostro odsúdil aj Donald Trump.

Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa tento mesiac obnovili v Istanbule, ale bez konkrétneho výsledku. Dohodli sa len na výmene zajatcov, ktorou si strany navzájom prepustili po tisíc ľudí.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Ukrajina priznáva stratu dedín v Sumskej oblasti, Moskva rozširuje územie

Ruské sily podľa ukrajinského gubernátora Oleha Hryhorova dobyli štyri dediny v Sumskej oblasti – Novenke, Basivku, Veselivku a Žuravku. Ide o ďalší krok Moskvy v snahe vytvoriť nárazníkovú zónu pozdĺž spoločnej hranice.

Boje sa aktuálne vedú aj pri Volodymyrivke a Bilovodive. Rusko takisto tvrdí, že tieto miesta obsadilo. Hryhorov zdôraznil, že ukrajinská armáda má situáciu pod kontrolou a presnými zásahmi spôsobuje nepriateľovi značné straty.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň verejne hovoril o potrebe vytvorenia takejto zóny pre „ochranu vlastného územia".

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou, do ktorej minulý rok prenikli ukrajinské sily a obsadili stovky kilometrov štvorcových územia. Moskva ich odtiaľ tento rok takmer úplne vytlačila a postúpila aj cez ukrajinskú hranicu.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.