Preskočiť na obsah
  |  

V Južnej Kórei vrcholí kampaň, I Če-mjong má podľa prieskumov náskok

Týždeň pred prezidentskými voľbami v Južnej Kórei si v prieskumoch verejnej mienky opozičný kandidát I Če-mjong udržiava výrazný náskok s podporou 49 percent.

Druhý v poradí je konzervatívec Kim Mun-su zo strany Sila ľudu s výsledkom 35 percent. Tretím kandidátom s dvojcifernou podporou je I Jun-sok zo Strany reforiem, ktorý sa sústredí na mladých voličov.

Konzervatívne krídlo ho vyzýva, aby sa vzdal v prospech Kima a posilnil tak šance na víťazstvo proti I Če-mjongovi, no I Jun-sok to odmieta. Podľa prieskumov by však opozičný líder zvíťazil aj proti zjednotenému kandidátovi pravice.

Telefonický prieskum spoločnosti Gallup Korea predpokladá I Če-mjongovi víťazstvo takmer v celej krajine vrátane hlavného mesta Soul a priľahlých regiónov.

Nový prezident nahradí odvolaného Jun Sok-jola, ktorý čelil kritike za vyhlásenie stanného práva v roku 2024.

(tasr, lipa)

  |  

Trump vraj zvažuje sankcie voči Rusku a aj jeho trpezlivosť s rokovaniami sa míňa

Americký prezident Donald Trump stojí pred rozhodnutím, či uvalí nové sankcie na Rusko. Podľa denníka Wall Street Journal ho k tomu vedú neúspešné mierové rozhovory a ruské útoky na Ukrajinu. Hoci Kyjev podporil navrhované 30-dňové prímerie, Moskva ho odmietla.

Trump zároveň váha – obáva sa, že sankcie oslabia budúce ekonomické vzťahy s Ruskom a nebudú mať vojenský účinok, píše denník Ukrajinska pravda.

WSJ dodáva, že Trump sa môže aj rozhodnúť nezavádzať nové sankcie a namiesto toho odstúpiť od rokovaní, ak posledný pokus nebude úspešný, lebo je z nich "unavený". Nie je isté, či by Trump v takom prípade ďalej poskytoval vojenskú podporu Ukrajine.

Navyše je znechutený Zelenského postojom a aj od Putina čakal ústupky, ktoré nedostal. Trump, ktorý doteraz Putina zvyčajne šetril, priznal v pondelok frustráciu z ruských útokov na Ukrajine. Pred novinármi vysvetlil, že nerozumie, „čo sa s Putinom, do pekla, stalo“, a zdôraznil, že je znechutený zo zabíjania civilistov.

(lipa)

  |  

Nadácia v Gaze rozdáva jedlo, OSN ju obviňuje z narušenia humanitárnych zásad

V Gaze začala pôsobiť nová humanitárna iniciatíva podporovaná USA a Izraelom, ktorej cieľom je rozdať 300 miliónov porcií jedál za 90 dní.

Súkromná organizácia Humanitárna nadácia v Gaze však čelí ostrej kritike od OSN a viacerých humanitárnych skupín. Tí odmietajú spoluprácu pre podozrenia z väzieb na Izrael a obavy, že rozdeľovanie pomoci nebude spravodlivé.

Kritizovaný je aj spôsob distribúcie v centrách, čo môže ohroziť civilistov. Nie je známe, kto organizáciu financuje, jej vedenie zahŕňa ľudí z rôznych sektorov a bezpečnosť zabezpečujú súkromné firmy.

Tlak narastá aj zvnútra – riaditeľ Jake Wood odstúpil s tým, že organizácia nie je schopná fungovať podľa humanitárnych zásad. Všetko sa deje v kontexte nedávneho otvorenia hraníc Izraelom po mesiacoch blokády, ktorá priviedla Gazu na pokraj hladomoru.

(tasr, lipa)

  |  

Brusel chce mierové rokovania, nepoprel snahy o kontakt s Kremľom

Európska únia má záujem spojiť všetky zúčastnené strany za rokovací stôl s cieľom diskutovať o prímerí na Ukrajine, citoval denník Ukrajinska pravda hovorkyňu Európskej komisie Paulu Pinhovú.

Reagovala tým na slová slovinskej prezidentky Nataši Pircovej Musarovej, ktorá tvrdí, že predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová jej povedala o snahách obnoviť kontakty s Kremľom.

Hoci Pinhová túto informáciu priamo nepotvrdila, nevyvrátila ju. Pripomenula však, že cieľom EÚ je dosiahnuť mier prostredníctvom dialógu všetkých strán.

Pircová Musarová už v minulosti zdôraznila, že Ukrajina by mala sama rozhodnúť, kedy a za akých podmienok bude rokovať s Ruskom. Jej aktuálne vyjadrenia naznačujú, že Brusel možno opäť hľadá kanály na priame rozhovory s Moskvou – hoci zatiaľ chýba oficiálne potvrdenie.

(lipa)

  |  

Trump si uctil obete vojny a zároveň zaútočil na súdy a bývalú vládu

Donald Trump si na Deň obetí vojny splnil svoju prezidentskú povinnosť návštevou Arlingtonského národného cintorína, kde položil veniec a predniesol prejav na počesť padlých vojakov.

Poďakoval im za odvahu a obetavosť, ktorá podľa neho vytvorila „najslobodnejšiu republiku“. Jeho pietnu účasť však zatienil výbuch verbálneho útoku na politických protivníkov na sociálnej sieti Truth.

Trump ostro skritizoval federálnych sudcov a označil ich za „monštrá“, ktoré podľa neho bránia deportáciám nebezpečných osôb. Nevynechal ani bývalú administratívu, ktorú obvinil z pokusu zničiť krajinu.

Jeho ostré vyjadrenia kontrastovali s vážnosťou sviatku, ktorý sa v USA tradične nesie v duchu spomienky a úcty.

(tasr, lipa)

  |  

Pchjongjang varuje pred „vojnou vo vesmíre“, kritizuje americkú Zlatú kupolu

Severná Kórea ostro kritizovala americké plány na vybudovanie protiraketového systému Zlatá kupola, ktorý má chrániť USA pred balistickými hrozbami z vesmíru aj zo zeme.

Podľa Pchjongjangu ide o „scenár jadrovej vojny“, ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre globálnu bezpečnosť.

Kórejská tlačová agentúra KCNA označila projekt za prejav americkej arogancie a svojvôle. Negatívne sa k nemu vyjadrila aj Čína, podľa ktorej narúša strategickú rovnováhu vo svete.

Systém má detegovať a ničiť rakety v každej fáze ich letu a byť funkčný do konca funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa v roku 2029.

Do projektu sa zapojí aj vesmírne velenie USA pod dohľadom generála Michaela Guetlina. Cena štítu je odhadovaná na 175 miliárd dolárov.

(tasr, lipa)