Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci riešia novelu o kurzarbeite, štát chce chrániť firmy pred obchodnými vojnami

Poslanci posunuli do druhého čítania vládny návrh, ktorý by umožnil firmám získať kurzarbeit podporu aj pre prípady nepredvídateľných globálnych otrasov – napríklad v dôsledku nových amerických ciel.

Zákon cieli na situácie, keď zahraničné regulácie či obchodné vojny zasiahnu slovenské hospodárstvo a firmy prídu o odbyt alebo znížia výrobu.

Podľa ministerstva práce a sociálnych vecí ide o reakciu na aktuálne riziká globálnej neistoty a protekcionizmu.

Cieľom je zmierniť dopady na zamestnanosť, príjmy domácností a zabrániť sociálnym dôsledkom ako rast nezamestnanosti či chudoby.

Ministerstvo však upozorňuje, že na jav typu inflácia či pokles dopytu sa nová podpora nevzťahuje.

Slovensko potrebuje podľa rezortu flexibilný nástroj, aby mohlo rýchlo reagovať na krízové situácie v globálnom obchode. Novela má začať platiť okamžite po vyhlásení.

(tasr, red)

Minúta  |  

Erdogan: Návrh na istanbulské rokovania zvyšuje nádej na trvalý mier

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok vyhlásil, že návrh ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova na konanie mierových rozhovorov s Ukrajinou 2. júna v Istanbule by nemali brať na ľahkú váhu.

Erdogan označil Lavrovove vyjadrenia za povzbudivé a dodal, že zvyšujú nádej na mier. Turecko je podľa neho v aktívnom kontakte s oboma stranami.

„Cesta k riešeniu vedie cez viac dialógu, viac diplomacie. Využívame všetky naše diplomatické kapacity v prospech mieru,“ povedal Erdogan novinárom počas letu z Azerbajdžanu.

Prezident zároveň apeloval na zachovanie územnej celistvosti Sýrie. Kritizoval kurdské Sýrske demokratické sily (SDF), ktoré sú podporované USA, za „zdržiavacie taktiky“ pri implementácii dohody o ich integrácii do sýrskej armády. Erdogan vyhlásil, že SDF musia prestať blokovať proces, ktorý podľa neho odsúhlasila provizórna sunnitská vláda v Damasku.

„Túto dohodu sme privítali, no teraz sledujeme, že SDF stále zdržiavajú jej realizáciu. S tým musia prestať,“ dodal Erdogan. Turecko dlhodobo považuje stabilizáciu Sýrie a mier v regióne za jednu zo svojich priorít, čo pozorovatelia hodnotia ako skrytú formu imperializmu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dolná komora Kongresu USA potvrdila Trumpovu tvrdú imigračnú politiku

Snemovňa reprezentantov USA schválila rozsiahly daňový a výdavkový balík, ktorý vyčleňuje odhadom 150 miliárd dolárov na posilnenie imigračnej kontroly. Návrh zákona má naplniť cieľ prezidenta Donalda Trumpa – masové deportácie a uzavretie hranice s Mexikom.

Legislatíva počíta s náborom 10-tisíc nových imigračných agentov, 46,5 miliardami dolárov na dostavbu hraničného múru a zavedením vysokých poplatkov pre žiadateľov o azyl a humanitárnu ochranu.

Žiadosť o azyl má stáť minimálne tisíc dolárov, povolenie na prácu ďalších 550 dolárov, pričom celkové náklady pre žiadateľov môžu dosiahnuť až 6 500 dolárov za päť rokov.

Zákon tiež zavádza poplatok 8 500 dolárov pre príbuzných, ktorí chcú prevziať starostlivosť o neplnoletých migrantov. Podľa kritikov tým administratíva znemožňuje prístup k zákonnej ochrane tisícom ľudí, ktorí by inak na ňu mali „nárok“.

Balík má výrazný dopad na federálny rozpočet – podľa rozpočtového úradu Kongresu by mohol zvýšiť deficit o 3,8 bilióna dolárov počas desiatich rokov, najmä v dôsledku daňových škrtov. Biely dom to však spochybnil a tvrdí, že zákon podporuje „trvalý pokrok v boji proti nelegálnej migrácii“.

Súčasťou návrhu je aj päťpercentná daň z remitencií posielaných do zahraničia neobčanmi. Remitenciami sa myslia výplaty, ktoré migranti dostávajú v USA a posielajú ich do domovských krajín. Podľa think-tanku Center for Global Development by výnos z daní z remitencií pokryl len zlomok plánovaných výdavkov.

Zákon bude teraz posudzovať Senáte, kde majú republikáni tesnú väčšinu a dúfajú, že ho schvália do 4. júla. Návrh však vyvolal spory aj v rámci Republikánskej strany, najmä pre škrty v programe Medicaid a obavy z prílišného zadlženia.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Aktivista s valaškou už čelí len obvineniam politikov, vo veci zasiahla prokuratúra

Obvinenie aktivistu a radového člena Demokratov Petra Laťáka, ktorý sa na videu objavil s valaškou, slovenským krojom a ukrajinskou vlajkou, zrušil dozorujúci prokurátor ako nezákonné. Píšu Aktuality.

Laťákovo video, kde hovoril o spojení opozície a "poslednom klinci do rakvy" Roberta Fica (Smer), medializovali v deň výročia atentátu na premiéra.

Pôvodne polícia jeho správanie vyhodnotila ako priestupok. Neskôr však minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) potvrdil, že mužovi vzniesol vyšetrovateľ obvinenie pre prečin podnecovania.

Prokuratúra však postup polície prehodnotila a uznesenie o obvinení zrušila.

Predseda Demokratov Jaroslav Naď pripomenul, že Šutaj Eštok zverejnil informácie o obvinení Laťáka na internete skôr, než samotnému dotknutému bolo vznesenie obvinenia doručené.

"Demokrati sa stali terčom paranoje vládnych predstaviteľov a ukážkovým príkladom zneužívania štátnej moci. Nás však nezlomia a nezastrašia," podotkol Naď v kontexte zrušenia obvinenia.

(max)

Minúta  |  

Donatellova busta zmizla z Levoče, odniesol ju Machala s policajtmi

Renesančné dielo nevyčísliteľnej hodnoty — busta Cecílie Gonzagy, pripisovaná slávnemu talianskemu sochárovi Donatellovi — zmizlo vo štvrtok zo Spišského múzea v Levoči.

Podľa Aktualít ju prevzal generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala v sprievode mužov zákona.

Rezort kultúry popoludní reagoval, že bustu previezli na prísne chránené miesto. "Spišské múzeum v Levoči nedisponuje dostatočnými materiálno-technickými a bezpečnostnými prvkami na ochranu zbierkového predmetu mimoriadnej spoločenskej hodnoty," dodali z ministerstva.

Riaditeľ Spišského múzea Ján Pavlov už skôr odmietol situáciu komentovať. V múzeu doteraz busta zostávala v depozitári.

Dielo má byť verejnosti sprístupnené na jeseň. Pravosť busty potvrdila len začiatkom roka historička umenia Marta Herucová po rokoch výskumu.

Identifikovala ju ako originál Donatella z polovice 15. storočia, vyhotovený z kararského mramoru počas jeho pôsobenia v Padove. Skúmala nielen samotné dielo, ale aj jeho pôvod — do Levoče sa malo dostať z Mantovy šľachtickým rodom Csákyovcov.

(max)

Minúta  |  

Neprisahala na Korán, tak ju znásilnil. Prípad šokoval nemecký súd

Frankfurtský súd rieši mimoriadne vážny prípad – 24-ročný bulharský občan Ilia K. je obžalovaný zo znásilnenia svojej bývalej priateľky, pretože odmietla prisahať na Korán. Informáciu priniesol Bild.

Podľa prokuratúry mladú ženu vlákal do parku, kde ju donútil položiť ruku na Korán a prisahať, že ho nepodviedla.

Keď to odmietla – uviedla, že má menštruáciu a vtedy sa prisahať nesmie – napadol ju, chytil za vlasy, vtiahol ju do kríkov a znásilnil.

Hovoril jej, že ju zabije piatimi bodnutiami. Vyhrážal sa jej tiež ďalším útokom, tentoraz videom ako „darčekom pre celý Frankfurt“.

Už predtým ju muž bil bejzbalovou palicou s klincami a napriek zákazu kontaktu ju opakovane prenasledoval. Podľa prokuratúry ohrozoval aj jej príbuzných.

V súdnej sieni mlčal, pri čítaní obžaloby neukázal žiadne emócie. Na záver žiadal bozk a objatie od matky, súd to zamietol.

Ďalšie pojednávanie je naplánované na 31. marca – obeť by mala čeliť svojmu trýzniteľovi tvárou v tvár.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.