Preskočiť na obsah
  |  

Bývalý šéf CIA Pompeo: Rusko môže znova zaútočiť, nielen na Ukrajinu

Bývalý šéf CIA a minister zahraničných vecí USA Mike Pompeo počas bezpečnostného fóra v Odese priznal, že Spojené štáty v rokoch 2014 a 2022 neurobili dosť pre zastavenie ruskej agresie na Ukrajine, informuje agentúra Unian.

Poukázal na nedostatočný účinok rokovaní v Minsku, ktoré podľa neho nepriniesli reálny mier. Varoval, že Rusko môže kedykoľvek zamerať svoju agresiu na iné regióny, ako je sever či Stredomorie, a preto Západ nesmie opätovne dôverovať Moskve ani sa vracať k dovozu jej plynu.

Bývalý americký veľvyslanec William Taylor zároveň uviedol, že Donald Trump napriek kontroverziám okolo jeho vzťahu k Rusku pravdepodobne prijme tvrdé opatrenia voči Kremľu – vrátane sankcií a vojenskej pomoci Ukrajine – ak to bude potrebné na zastavenie vojny. Naznačil, že Trumpov vplyv by mohol byť kľúčový pri donútení Putina ustúpiť.

(mja)

  |  

Antifa útočila na kresťanskom podujatí, vraj chce „chrániť menšiny“

Pastor Russell Johnson sa postavil na obranu kresťanského podujatia Mayday USA v meste Seattle, ktoré bolo počas víkendu terčom násilných útokov zo strany radikálnych aktivistov.

Pokojné bohoslužobné stretnutie, ktoré ponúkalo modlitby, potraviny a duchovnú podporu, podľa Johnsona nespravodlivo označili za „proti-LGBT zhromaždenie“, informuje Fox News.

Počas incidentu došlo k narušeniu zhromaždenia ozbrojenými členmi hnutia Antifa. Výsledkom bolo viac než 20 zatknutých osôb. Namiesto odsúdenia násilia sa starosta Bruce Harrell postavil na stranu protestujúcich a kritizoval kresťanských organizátorov za údajné „provokovanie“.

Pastor Johnson zdôraznil, že cieľom stretnutia nebolo na niekoho útočiť, ale ponúknuť nádej a možnosť zmeny prostredníctvom viery v Ježiša Krista. Vystúpenia detranzicionovaných osôb a svedectvá rodičov podľa neho neboli nenávistné, ale hlboko ľudské a povzbudivé.

Kresťanskí predstavitelia varujú, že pokiaľ budú násilné útoky na vieru ospravedlňovať „ochranou menšín“, pôjde o nebezpečný precedens pre slobodu prejavu a vyznania v Amerike.

(mja)

  |  

Katar a Saudská Arábia chcú podporiť obnovu sýrskej ekonomiky

Saudská Arábia a Katar poskytnú spoločnú finančnú pomoc zamestnancom štátneho sektora v Sýrii, oznámil minister zahraničných vecí Faisal bin Farhán počas návštevy Damasku.

Výšku podpory zatiaľ nešpecifikovali, no nadväzuje na predchádzajúcu iniciatívu Kataru. Rijád sa chce stať hlavným partnerom Sýrie v procese obnovy a ekonomickej stabilizácie.

Tento krok prichádza po nedávnom rozhodnutí USA a EÚ zrušiť ekonomické sankcie voči sýrskej vláde, čo podľa Trumpa inicioval saudský korunný princ.

Bin Farhán pricestoval do Sýrie s delegáciou vysokopostavených ekonomických predstaviteľov a oznámil, že v najbližších dňoch prídu aj saudskí podnikatelia. Záujem majú o investície do energetiky, poľnohospodárstva, infraštruktúry a ďalších sektorov.

(reuters, mja)

  |  

Merz mieri do Washingtonu, čaká ho prvé stretnutie s Donaldom Trumpom

Nový nemecký kancelár Friedrich Merz podnikne vo štvrtok svoju prvú oficiálnu návštevu USA, kde sa stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Informoval o tom v sobotu hovorca nemeckej vlády.

Stretnutie sa uskutoční v čase napätých vzťahov medzi transatlantickými partnermi, najmä v otázkach obchodu a vojny na Ukrajine.

Návšteva má symbolický aj praktický význam, keďže ide o Merzovu premiéru na americkej pôde od nástupu do úradu 6. mája.

Očakáva sa, že lídri preberú bilaterálne vzťahy, podporu Ukrajiny a možné riešenia obchodných sporov. Ide o dôležitý moment pre nemecko-americké vzťahy, ktoré sú v uplynulých mesiacoch poznačené viacerými spormi.

(reuters, mja)

  |  

Kličko varuje pred autoritárstvom: Zelenského kroky ohrozujú demokraciu

Kyjevský primátor Vitalij Kličko ostro kritizoval prezidenta Volodymyra Zelenského za centralizáciu moci a obvinil ho, že využíva vojnový stav na oslabovanie demokratických inštitúcií.

Pre britský denník The Times uviedol, že situácia v krajine „smrdí autoritárstvom“. Spory medzi Kličkom a centrálnou vládou sa vyostrili po tom, ako Zelenskyj vytvoril v Kyjeve vojenskú správu, ktorá podľa primátora zasahuje do jeho právomocí.

Konflikt navyše eskaloval po protikorupčnej akcii, ktorá viedla k zatknutiu siedmich Kličkových spolupracovníkov. Primátor tvrdí, že ide o účelové vyšetrovanie s cieľom paralyzovať chod mestského zastupiteľstva.

Kritici varujú, že koncentrácia moci v prezidentských rukách môže podkopať demokratické procesy, hoci Ukrajina sa nachádza v mimoriadnej situácii spôsobenej vojnou.

(mja)

  |  

Hamas reagoval na návrh prímeria, ponúka výmenu rukojemníkov

Hamas v sobotu oznámil, že predložil svoju odpoveď na návrh prímeria, ktorý sprostredkoval osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff.

Podľa vyhlásenia palestínskeho hnutia by v rámci dohody malo dôjsť k prepusteniu desiatich živých rukojemníkov a odovzdaniu tiel ďalších 18 výmenou za prepustenie bližšie nešpecifikovaného počtu palestínskych väzňov zo strany Izraela.

Kancelária izraelského premiéra sa k návrhu zatiaľ nevyjadrila. Tento vývoj predstavuje ďalší krok v snahe o dosiahnutie prímeria v pásme Gazy, ktoré je od októbra 2023 sužované intenzívnymi bojmi.

Očakáva sa, že reakcia Izraela a ďalší osud návrhu budú kľúčové pre posun mierových rokovaní.

(reuters, mja)