Preskočiť na obsah
  |  

KDH spochybňuje financovanie Ficovej cesty do Moskvy, žiada vysvetlenie

Ficova návšteva Moskvy z mája znovu rozpútala politické napätie – opozícii prekáža, ako bola financovaná.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) tvrdí, že cesta bola uhradená z rozpočtu ministerstva vnútra, a to napriek tomu, že koaličný Hlas ju verejne označil za súkromnú iniciatívu predsedu Smeru.

Poslanec KDH František Majerský upozornil, že výdavky schválila vláda až spätne, čo podľa neho svedčí o politickom manévrovacom priestore bez jasných pravidiel.

Premiér sa počas pobytu v Moskve nezúčastnil oficiálnych osláv, no položil vence k hrobu neznámeho vojaka. Okrem toho rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ako aj hlavami štátov Číny či Brazílie.

Ficovu návštevu Moskvy kritizovala Európska únia, napríklad šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Podľa KDH ide o porušenie dôvery voličov a oslabenie zahraničnopolitickej jednoty Slovenska.

Opozícia preto žiada ministra Šutaja Eštoka o podrobné vysvetlenie.

(red)

  |  

Mzdy porazia infláciu len mierne, slovenská ekonomika spomaľuje

Rast reálnych miezd na Slovensku v roku 2025 bude utlmený kvôli inflácii, ktorá sa bude pohybovať okolo 4 percent.

Nominálne mzdy v druhom štvrťroku pritom podporí jednorazová odmena 800 eur pre verejných zamestnancov.

Očakáva sa však spomalenie ekonomiky, prepúšťanie a pomalší rast platov, ktorý by mohol dosiahnuť okolo 5,5 percenta.

Reálne mzdy tak vzrastú len o 1,3 až 1,5 percenta, uvádzajú analytici zo Slovenskej sporiteľne a UniCredit Bank.

Spomalenie ekonomiky, najmä v priemysle, môže zvýšiť nezamestnanosť o 10 000 až 15 000 ľudí, čo uvoľní tlak na trh práce a spomalí rast miezd.

Konsolidačné opatrenia vlády zároveň obmedzujú možnosti firiem zvyšovať platy. Rast miezd už nebude podporovať spätná indexácia, ktorá minulý rok pomohla.

V 1. štvrťroku 2025 dosiahla priemerná nominálna mzda 1 518 eur, čo je medziročný nárast o 4,9 percenta.

Reálny rast však pre infláciu spomalil na 1 percento, čo je najnižšia hodnota od konca roka 2023.

(tasr, red)

  |  

Gedra pod tlakom: Štát mal pripraviť o milióny, súd povolil záloh na jeho byt

Juraj Gedra, súčasný šéf Úradu vlády SR a blízky spolupracovník Roberta Fica (obaja Smer), čelí dôsledkom svojej minulosti v MH Manažmente.

V súvislosti s vyplatením 17-miliónovej odmeny pre advokáta Radomíra Bžána mu pribudlo záložné právo na byt v petržalskej novostavbe. Rozhodol o tom bratislavský krajský súd, píšu Aktuality.

Súd tak vyhovel štátnej akciovke MH Manažment o zabezpečenie nároku na vzniknutú náhradu škody.

Prípad súvisí s kauzou z roku 2017, kedy po vyhratom spore o elektráreň Gabčíkovo mala spomínaná spoločnosť vyplatiť odmenu advokátovi 64 miliónov eur. Medializáciou napokon odmena za služby padla na "len" 17 miliónov.

Gedra sa podieľal na spolurozhodovaní o výške výplaty, čím mal spôsobiť štátnej akciovke škodu.

Okrem neho sú obvinení z machinácií pri verejnom obstarávaní a zo zanedbania povinností pri správe cudzieho majetku aj ďalší dvaja funkcionári a advokáti.

Podľa premiéra ide o politicky motivovanú kauzu. Vyšetrovanie, ktoré nabralo druhý dych počas vlády Eduarda Hegera, dodnes pokračuje.

(max)

  |  

Hĺbkový audit na úrade v Petržalke zatiaľ nie je možné realizovať

V bratislavskej Petržalke zatiaľ nie je možné uskutočniť požadovaný hĺbkový audit miestneho úradu.

Ten mal podľa návrhu poslancov z Team Bratislava a Progresívneho Slovenska preveriť hospodárenie samosprávy za roky 2019 až 2025.

Dôvodom má byť nepodpísanie uznesenia májového miestneho zastupiteľstva bývalým starostom Jánom Hrčkom. Ten však oponuje tým, že návrh na vyčlenenie 300-tisíc eur z rezervného fondu je v rozpore so zákonom – v rezerve sa totiž aktuálne nachádza len 274-tisíc eur.

Audit mal byť odpoveďou na škandál so spreneverou, v ktorom si jeden zo zamestnancov úradu údajne neoprávnene posielal peniaze na vlastné účty.

Podľa doterajších informácií takto od roku 2023 spôsobil mestskej časti škodu vo výške viac ako 2,7 milióna eur. V súvislosti s prípadom je väzobne stíhaný muž menom René H.

Exstarosta Hrčka po prepuknutí kauzy rezignoval, pričom uviedol, že prijíma politickú zodpovednosť za to, že samospráva podvod neodhalila skôr.

O ďalšom postupe v súvislosti s auditom by mali poslanci rozhodovať v priebehu júna.

(tasr, max)

  |  

I Če-mjong víťazí v juhokórejských prezidentských voľbách

Liberálny kandidát I Če-mjong je podľa spoločného exit pollu televízií KBS, MBC a SBS na dobrej ceste stať sa novým prezidentom Južnej Kórey.

Exit poll mu prisudzuje 51,7 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho konzervatívny súper Kim Mun-su získal 39,3 percenta. Predčasné voľby boli vypísané po predčasnej rezignácii prezidenta Jun Sok-jola.

Reakcie na predbežné výsledky na seba nenechali dlho čakať.

Úradujúci predseda liberálnej Demokratickej strany Pak Čan-te v rozhovore pre KBS uviedol, že "Juhokórejčania vyniesli ohnivý rozsudok nad režimom vzbury", čím odkazoval na vládnutie konzervatívcov a napätia, ktoré sprevádzali ich obdobie pri moci.

I Če-mjong, bývalý guvernér provincie Kjonggi, stavia na prísľube reforiem, sociálnej spravodlivosti a zmierlivejšej rétorike voči Severnej Kórei a Číne.

Jeho víťazstvo by mohlo signalizovať zásadnú zmenu smerovania juhokórejskej politiky a diplomatických vzťahov, najmä v čase rastúceho napätia v regióne.

Oficiálne výsledky volieb sa očakávajú v priebehu niekoľkých hodín, no doterajšie exit polly sa v minulosti ukázali ako spoľahlivé.

(reuters, red)

  |  

Poľsko v neistote: Kaczyňski chce dočasnú vládu, Tusk bojuje o prežitie kabinetu

Po prekvapivej porážke vládneho kandidáta Rafala Trzaskowského v poľských prezidentských voľbách sa premiér Donald Tusk rozhodol preveriť dôveru svojej vlády v parlamente. Hlasovanie sa uskutoční 11. júna.

Oznámenie prišlo hneď na úvod zasadnutia vlády, kde Tusk konštatoval, že aj napriek novej politickej realite ostávajú ich úlohy rovnaké. 

Opozičný líder strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyňski zas vyzval na vytvorenie úradníckej vlády, ktorá by mala dočasne riadiť krajinu.

Tento krok je reakciou na výsledky volieb, ktoré nepriniesli ani jednej strane jasnú väčšinu. Kaczyňski zdôraznil potrebu stabilného riadenia štátu.

Trzaskowski, súčasný starosta Varšavy, podľahol Karolovi Nawrockému z opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), pričom rozdiel v hlasovaní bol len necelé dve percentá.

Ak Sejm dôveru nevysloví, Tusk musí podať demisiu a parlament bude mať dva týždne na výber nového premiéra. Tusk už v minulosti dvakrát úspešne čelil hlasovaniu o dôvere.

(tasr, red)