Preskočiť na obsah
  |  

Nové pravidlá mýta pre dopravcov: Kto zaplatí viac a ako ušetrí?

Jazdenie po Slovensku sa od júla môže nákladným dopravcom výrazne predražiť. Nový zákon, ktorý zavádza európsku smernicu Eurovignette, upravuje výpočet mýta podľa emisnej triedy CO2 vozidla.

Najviac sa to dotkne majiteľov starších nákladných áut, ktoré nespĺňajú najnovšie ekologické normy.

Podľa spoločnosti Eurowag sa mýto bude líšiť v závislosti od piatich emisných tried, pričom najekologickejšie budú elektrické a vodíkové vozidlá.

Majitelia najnovších nákladných áut s triedou Euro VI, ktorí nezaregistrujú svoje vozidlá v systéme, si priplatia až o tretinu viac, keďže budú zaradení do najnižšej emisnej kategórie.

Štát však plánuje kompenzovať zvýšené náklady znížením dane pre ťažké nákladné vozidlá, čo môže dopravcom ušetriť približne 330 eur ročne.

Zvýšené mýtne poplatky sa nebudú týkať len Slovenska, ale aj susedných krajín.

V Česku, Rakúsku a Maďarsku už ceny mýta pre nákladné vozidlá stúpli o niekoľko percent, čo zvyšuje tlak na dopravcov v celej strednej Európe. Nová regulácia má motivovať k prechodu na ekologickejšie vozidlá a znížiť emisie CO2 do roku 2030 o 30 percent.

(tasr, red)

  |  

Dôležitý krok k jadru: štát chce chrániť financie pri novom projekte

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) spustila verejné obstarávanie na poskytovanie ekonomicko-finančného poradenstva pre prípravu nového jadrového zdroja. Hodnota zákazky je stanovená na 15 miliónov eur bez DPH.

Cieľom je zabezpečiť odbornú podporu štátu pri rokovaniach s budúcim investorom a navrhnúť udržateľný model financovania projektu. Generálny riaditeľ Miroslav Obert zdôraznil dôležitosť transparentnosti a odbornosti, keďže ide o citlivý projekt s významom pre dôveryhodnosť Slovenska na medzinárodnej scéne.

Výber poradcu sa uskutoční formou užšej súťaže, pričom ponuky budú hodnotené na základe ceny (60 percent) a odbornosti tímu (40 percent).

Záujemcovia musia najprv predložiť kvalifikačné doklady do 45 dní, čo predstavuje predĺženú lehotu vzhľadom na zložitosť zadania. Oznámenie o zákazke bolo zverejnené aj na európskej úrovni.

(tasr, mja)

  |  

Časť okupovaného Záporožia má opäť prúd, tvrdia ruské úrady

V časti Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, ktorú okupujú ruské sily, obnovili podľa tamojšieho gubernátora dodávky elektriny už pre približne pätinu obyvateľstva.

Obnova prebieha postupne, no konkrétne detaily či časový plán neboli zverejnené. Územie, ktoré Rusko čiastočne anektovalo po invázii v roku 2022, dlhodobo čelí problémom s infraštruktúrou, výpadkami elektriny a obmedzeným prístupom k základným službám.

Nachádza sa tu aj Záporožská jadrová elektráreň – najväčšia v Európe – ktorá vyvoláva opakované obavy o bezpečnosť. Ukrajinské úrady sa k informáciám z ruskej strany zatiaľ nevyjadrili.

Zároveň platí, že overiť situáciu v okupovaných oblastiach býva náročné, keďže tok nezávislých informácií z týchto regiónov je značne obmedzený.

(reuters, mja)

  |  

Polonahí tanečníci znesvätili chrám, prítomný bol aj nemecký prezident

V historickej katedrále v Nemecku došlo k vystúpeniu, ktoré mnohí považujú za akt svätokrádeže.

Traja polonahí tanečníci manipulovali s bezhlavými surovými kurčatami v plienkach, pričom spievali paródiu Meat is Meat na melódiu piesne Live is Life.

Predstavenie, súčasť výstavy „775 – Vestfálsko“, sa odohralo za účasti prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera a arcibiskupa Uda Markusa Bentza.

Ich mlčanie vyvolalo pobúrenie – viac ako 21-tisíc ľudí podpísalo petíciu žiadajúcu ospravedlnenie a znovuvysvätenie chrámu, všimol si portál European Conservative.

Mnohí označili podujatie za zámerné zneuctenie kresťanskej viery. Kresťania poukazujú na znepokojujúci trend znevažovania posvätných miest a symbolov.

Kánonické právo jasne zakazuje profánne akty v chrámoch. Napriek tomu metropolitná kapitula vyjadrila iba ľútosť nad „urazenými citmi“, bez výslovného priznania znesvätenia.

Prípad odhaľuje rastúcu potrebu brániť svätyne pred kultúrnym relativizmom a zachovať dôstojnosť chrámov zasvätených Bohu.

(mja)

  |  

Merz bráni odmietanie migrantov, súd to označil za nezákonné

Nemecký kancelár Friedrich Merz naďalej obhajuje odmietanie žiadateľov o azyl na hraniciach, hoci berlínsky správny súd tento postup v pondelok označil za nezákonný.

Merz argumentuje, že ide o opatrenie na ochranu verejnej bezpečnosti a zabránenie zahltenia samospráv, pričom zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu je predbežné a vláda sa ho pokúsi právne napadnúť.

Tvrdí, že kým sa situácia na vonkajších hraniciach EÚ nezlepší, jeho vláda bude pokračovať v súčasnej migračnej politike v súlade s európskym právom.

Verdikt súdu sa týkal troch Somálčanov, ktorých nemecké úrady odmietli prijať a poslali späť do Poľska.

Súd však rozhodol, že takýto postup porušuje dublinskú dohodu a úrady mali najprv začať návratový proces.

Rozhodnutie zároveň neznamená automatický vstup migrantov do Nemecka, ale podčiarkuje potrebu dodržiavať formálne postupy EÚ.

(tasr, mja)

  |  

Prípad lekára z UNB sa otvára nanovo. Prokuratúra nariadila vyšetrovanie

Prokuratúra začala trestné stíhanie v prípade lekára z Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorý je podozrivý, že pracoval pod vplyvom drog.

Polícia pôvodne incident klasifikovala ako priestupok a odmietla ho riešiť, informovala Gabriela Kováčová z Krajskej prokuratúry v Bratislave.

Po preskúmaní podaní oznamovateľa a vedenia nemocnice krajský prokurátor rozhodol, že je potrebné začať trestné stíhanie a dôkladne vyšetriť skutkový stav.

Prípad bude naďalej riešiť prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave.

Pôvodné rozhodnutie polície a okresnej prokuratúry odmietnuť prípad vyvolalo otázky, no teraz sa situácia mení a vyšetrovanie bude pokračovať s cieľom zistiť všetky okolnosti a prípadné porušenia zákona.

Tento krok predstavuje dôležitý signál, že prípady týkajúce sa bezpečnosti pacientov a zodpovednosti zdravotníckych pracovníkov budú dôkladne preverované.

(tasr, red)