Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Za vraždu holandských novinárov po desaťročiach odsúdili aj exministra

Po viac ako štyroch dekádach sa v Salvádore dočkal spravodlivosti prípad šokujúcej vraždy štyroch holandských novinárov z roku 1982. Súd v meste Chalatenango odsúdil bývalého ministra obrany Josého Guillerma Garcíu a dvoch penzionovaných plukovníkov na 15 rokov väzenia.

Ich obete – Koos Koster, Jan Kuiper, Hans ter Laag a Joop Willemsen – nakrúcali dokument o občianskej vojne pre IKON TV založenú cirkevnými organizáciami. Na príkaz ich však zavraždili.

Obžalovaní sa procesu nezúčastnili osobne, vzhľadom na vek a zdravotný stav – dvaja sú hospitalizovaní v Salvádore, tretieho čaká vydanie z USA.

Prípad bol roky blokovaný, keď sa sudkyňa v roku 1988 pre vyhrážky stiahla do Kanady. Obrat nastal až v roku 2018, keď zrušili v krajine zákon o amnestii pre vojnové zločiny.

Holandský veľvyslanec rozsudok privítal ako prelomový moment v boji proti beztrestnosti. Občianska vojna v krajine si vyžiadala vyše 75-tisíc obetí.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Súd chráni práva transväzňov: hormonálnu terapiu nemožno zastaviť

Federálny sudca Royce Lamberth zablokoval dekrét prezidenta Donalda Trumpa a nariadil, aby väznice pokračovali v poskytovaní hormonálnej terapie pre transrodových väzňov.

Súd rozhodol v prospech skupiny trestancov, ktorí tvrdili, že zrušenie hormonálnej terapie by zhoršilo ich zdravotný stav vrátane psychických problémov.

V odôvodnení sudca podotkol, že pohlavná dysfória je uznávaná porucha a môže viesť k vážnym následkom, ako sú depresie či samovražedné myšlienky. Lamberth tak nevidí dôvod odlišovať túto poruchu od iných.

Federálny úrad pre väznice už lieči viac ako 600 väzňov. Trumpov dekrét zameraný na zníženie výdavkov z verejných zdrojov okrem iného požadoval, aby "mužov nedržali v ženských väzniciach".

V minulosti však rovnaký sudca už dočasne zablokoval presun troch transrodových žien do mužských zariadení.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

Ratko Mladić sa chce dostať z Haagu, vojnový zločinec žiada o slobodu

Bývalý bosniansko-srbský vojenský veliteľ Ratko Mladić odsúdený v roku 2017 na doživotie za genocídu a vojnové zločiny požiadal o predčasné prepustenie zo zdravotných dôvodov. Podľa právnikov mu zostávajú len mesiace života.

Mladić, ktorý má viac ako 80 rokov, si odpykáva trest v zariadení OSN v Haagu. Tvrdí, že trpí nevyliečiteľnou chorobou a jeho stav sa zhoršuje.

Lekárska služba vo väznici však podľa jeho obhajcu nechce oficiálne potvrdiť kritickú prognózu. Exveliteľov syn Darko dlhodobo informuje srbské médiá o otcovej zdravotnej situácii.

Vojnového zločinca zadržali v roku 2011 po 16 rokoch na úteku. Odsúdili ho za jeho úlohu pri obliehaní Sarajeva a za masaker v Srebrenici z júla 1995, pri ktorom zomrelo zhruba osemtisíc bosnianskych Moslimov.

Napriek odsúdeniu zostáva Mladić v Srbsku pre mnohých kontroverznou postavou – ako "Mäsiar z Bosny" je pre niektorých vojnovým zločincom, pre iných hrdinom. Jeho meno a portréty sú stále viditeľné na múroch srbských miest.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Gazprom ruší projekt s Tureckom, borí sa s hlbokými stratami

Ambiciózny projekt Vladimira Putina na vybudovanie ruského plynového uzla v Turecku skončil fiaskom. Gazprom po rokoch neúspešných rokovaní oznámil, že projekt ruší ako neefektívny.

S návrhom prišiel podľa Moscow Times Putin v roku 2022, krátko po sabotáži plynovodu Nord Stream vedúceho z Ruska do Nemecka. Chcel tak obnoviť export plynu do Európy cez Turecko.

Turecko však odmietlo uznať Gazpromu kontrolu nad predajom plynu a požadovalo zľavy. Navyše, Ankara nemá dostatočnú infraštruktúru na prepravu plynu ďalej do Európy.

Bez dodávok na starý kontinent prišla ruská ropná spoločnosť o dve tretiny svojho exportu a hľadá nových odberateľov. Narazila aj pri rokovaniach s Pekingom o výstavbe druhej rúry. Ten požaduje zníženie ceny na vnútroruskú úroveň, čo je štvornásobne menej ako aktuálna cena v Číne.

Výsledkom týchto neúspechov je prepad spoločnosti do rekordnej straty. V roku 2023 firma vykázala čistú stratu 6,9 miliárd eur, pričom samotné plynárenské operácie skončili v mínuse vyše 11,1 miliardy eur.

(max)

Minúta  |  

V Amerike sa lieči, je z Mexika. Štvorročná migrantka odoláva Trumpovi

Štvorročná migrantka z Mexika – známa pod pseudonymom Sofia, ktorá v USA podstupuje liečbu zriedkavého tráviaceho ochorenia, získala povolenie zostať v krajine o ďalší rok.

Predchádzajúce humanitárne vízum jej úrady zrušili a hrozila jej deportácia do krajiny jej pôvodu. Vyvolalo to však obavy, keďže v Mexiku nie je dostupná potrebná zdravotná starostlivosť.

Sofia potrebuje denne 14 hodín intravenóznej výživy, ktorú dostáva doma v Kalifornii – v prostredí, ktoré jej umožňuje žiť relatívne normálny život.

Rozhodnutie o predĺžení pobytu prišlo po verejnom tlaku a zásahoch politikov. Právnici upozorňujú na nedostatky v komunikácii s úradmi a žiadajú systémové zmeny.

Prípad zároveň ukazuje napätie medzi republikánskou imigračnou politikou Donalda Trumpa a ochranou zraniteľných migrantov.

Program humanitárneho pobytu bol počas Bidenovej administratívy bežne využívaný, teraz sa jeho pravidlá sprísňujú.

(tasr, ap, max)

Minúta  |  

NATO tlačí na Európu, aby investovala miliardy do protivzdušných síl

NATO vyzýva európske členské štáty, aby päťnásobne rozšírili svoje pozemné protivzdušné obranné kapacity ako reakciu na narastajúcu hrozbu ruskej agresie.

O tejto téme sa bude podľa zdrojov agentúry Bloomberg diskutovať na zasadnutí ministrov obrany Aliancie v Bruseli.

Systémy protivzdušnej obrany patria podľa predstaviteľov NATO k najnákladnejším, no sú kľúčovým prvkom obrany proti moderným hrozbám, ako sú drony a balistické rakety.

Päťnásobný cieľ by bol spoločný pre európske členské štáty, individuálne úrovne by sa nakoniec líšili. Časový rámec pre takéto zvýšenie kapacít zatiaľ nie je jasný.

Ministri už tento týždeň schválili jeden z najambicióznejších záväzkov na zvýšenie zásob zbraní od studenej vojny. Ten je súčasťou európskych a kanadských snáh o znovuvyzbrojenie a zníženie závislosti od obranných systémov Spojených štátov.

Americký prezident Donald Trump, ktorý zároveň potvrdil účasť na blížiacom sa samite, podporuje cieľ, aby členské štáty vynakladali až päť percent HDP na obranu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.