Preskočiť na obsah
  |  

Lunter: Lučenecká riaditeľka po tragédii v Spiši už školu viesť nebude

Riaditeľka Gymnázia Boženy Slančíkovej Timravy v Lučenci skončí vo funkcii po aktuálnom školskom roku.

Oznámil to šéf Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter po tom, čo Generálna prokuratúra SR zverejnila závery vyšetrovania v súvislosti s tragickým útokom na škole v Spišskej Starej Vsi.

Podľa prokuratúry sa pri prestupe páchateľa z lučeneckého gymnázia na spišské objavili vážne nedostatky – najmä zatajovanie informácií o jeho nevhodnom správaní.

Škola poskytla neúplnú dokumentáciu a pochybila aj pri súčinnosti s úradmi práce. Lunter uviedol, že riaditeľka končí aj na základe zistení počas jeho návštevy školy krátko po útoku.

Vyhlásil, že správu generálnej prokuratúry detailne preskúmajú a ak preukážu konkrétne osobné pochybenia, kraj vyvodí dôsledky.

Tragédia zo 16. januára si vyžiadala životy dvoch žien – študentky a zástupkyne riaditeľky. Ďalšia žiačka utrpela zranenia. Osemnásťročného študenta z Ľubice polícia obvinila z úkladnej vraždy a súd rozhodol o jeho väzbe.

(tasr, red)

  |  

Poslanci riešili v piatok štátne financie, transakčná daň bude na stole v utorok

Národná rada sa v piatok venovala najmä návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2024. Diskusie sa sústredili na údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledkoch hospodárenia verejnej správy, ako aj na stav štátneho dlhu.

Poslanci prerokovali aj novelu colného zákona a úpravy spotrebných daní na elektrinu, uhlie a zemný plyn. Rokovanie uzavreli rozpravou k Výročnej správe o pokroku SR za rok 2025.

Pokračovanie schôdze je naplánované na utorok 10. júna, kedy sa zároveň uskutoční mimoriadna schôdza k návrhu na zmenu zákona o finančnej transakčnej dani. Cieľom je zúžiť okruh daňovníkov a zjednodušiť uplatňovanie tejto dane, čím by sa mala zvýšiť jej spravodlivosť a efektívnosť.

(tasr, red)

  |  

Ruská centrálna banka znižuje úroky v tieni vysokej inflácie a vojny

Ruská centrálna banka v júni 2025 prvýkrát od septembra 2022 znížila kľúčovú úrokovú sadzbu o 100 bázických bodov na 20 percent.

Tento krok reaguje na zmiernenie inflačných tlakov, keďže inflácia sa stále drží nad desiatimi percentami, no jej tempo rastu sa spomaľuje.

Banka však zdôrazňuje, že menová politika zostane prísna, kým sa inflácia nevráti k cieľovým štyrom percentám, čo očakáva najskôr v roku 2026.

Úverová aktivita je utlmená, domácnosti šetria a firmy sa sťažujú na vysoké náklady, čo brzdí investície. Banka tiež varuje pred externými rizikami, ako sú výkyvy cien ropy či geopolitické napätie.

Práve konflikt na Ukrajine zostáva podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova pre Rusko „existenčnou otázkou“.

Peskov zároveň ocenil pokračovanie amerického mediačného úsilia a vyhlásil, že Trumpovo prirovnanie vojny k „bitke medzi deťmi“ nenaznačuje neochotu Washingtonu pokračovať v dialógu.

(tasr, reuters, red)

  |  

Predčasné parlamentné voľby v Holandsku sa budú konať 29. októbra

Predčasné parlamentné voľby v Holandsku sa uskutočnia 29. októbra po páde vlády, ktorý vyvolal odchod Strany za slobodu (PVV) Geerta Wildersa z koalície pre spor o migrácii. 

Premiér Dick Schoof následne oznámil demisiu a jeho kabinet bude krajinu viesť v dočasnom režime až do volieb. 

Wilders krok zdôvodnil tým, že jeho desaťbodový plán na sprísnenie migračnej politiky nemal podporu partnerov. 

Dočasný kabinet na čele so Schoofom vedú šéfovia rezortov za Ľudovú stranu slobody a demokracie (VVD), konzervatívnu Novú spoločenskú zmluvu (NSC) a Roľnícko-občianske hnutie (BBB). Predchádzajúci kabinet vznikol až po 11 mesiacoch rokovaní po novembrových voľbách 2023. 

Opozícia vyzýva na rýchle riešenia a stabilitu, keďže krajina čelí výzvam v oblasti migrácie aj v neistom európskom kontexte. 

Voľby rozhodnú, či Holandsko bude pokračovať v sprísňovaní migračnej politiky, alebo sa vydá miernejšou cestou. Zostavenie novej vlády v politicky rozdelenom Holandsku môže trvať mesiace. Očakáva sa náročné povolebné vyjednávanie o novej koalícii.

(tasr, red)

  |  

Len tretina Slovákov využíva umelú inteligenciu. Ženy a seniori výrazne zaostávajú

Umelá inteligencia má na Slovensku zatiaľ obmedzený dosah – využíva ju len tretina populácie a najmä mladší muži. Ženy a starší ľudia o nej často ani netušia.

Vyplýva to z prieskumu Asociácie pre umelú inteligenciu (ASAI), ktorý realizovala agentúra Median SK. Asociácia preto varuje, že ak polovica spoločnosti zostáva mimo digitálneho diania, krajina sa pripravuje o svoju budúcnosť.

Prieskum ukázal, že najväčšími užívateľmi platených verzií AI sú muži (71 percent) a ľudia vo veku 20 až 49 rokov (84 percent).

Asociácia navrhuje cielené riešenia – vzdelávacie programy pre ženy, školenia vo firmách aj prepájanie AI so školstvom a kritickým myslením.

Miroslava Šáchová z ASAI zdôrazňuje, že ide o tému, ktorá presahuje technológie – AI sa týka prístupu, kompetencií a sebavedomia celej populácie.

Výkonná riaditeľka Natália Pokojná pripomína, že k dispozícii sú už aj potrebné dáta a konkrétny plán – treba ho len uchopiť a konať.

(tasr, red)

  |  

Bundesbank: Nemecká ekonomika môže uviaznuť v recesii až do roku 2027

Nemecku hrozí, že sa jeho ekonomika nedostane z recesie ani v najbližších dvoch rokoch, ak dôjde k eskalácii obchodnej vojny so Spojenými štátmi.

Podľa Bundesbanky by zavedenie amerických ciel vo výške 50 percent na dovoz z EÚ a následné odvetné opatrenia zo strany Bruselu mohli spôsobiť pokles nemeckej ekonomiky o 0,5 percenta už tento rok a o ďalších 0,2 percenta v roku 2026.

Nemecko by tak čelilo historicky tretiemu roku recesie po sebe, čo sa v jeho modernej histórii ešte nestalo.

Kým vláda plánuje masívne investície do infraštruktúry a obrany, tieto opatrenia sa podľa Bundesbanky prejavia v raste hrubého domáceho produktu až koncom dekády. 

V krátkodobom horizonte bude ekonomiku naďalej brzdiť slabý export, vysoké náklady na energie a konkurencia z Ázie, najmä v automobilovom priemysle. 

Prezident Spolkovej banky Joachim Nagel upozorňuje, že neistota ohľadom budúcej americkej politiky a nové clá už teraz tlmia rast a zasahujú nemecký priemysel v čase, keď sa len začal stabilizovať.

Prognózy na rok 2025 hovoria o stagnácii alebo veľmi miernom raste, pričom vládne výdavky by mali pomôcť až v ďalších rokoch

(tasr, reuters, red)