Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nórsko sprísnilo zákon: znásilnenie aj bez násilia, stačí absencia súhlasu

Nórsky parlament schválil zákon, ktorý definuje znásilnenie ako sex bez výslovného súhlasu, čím sa krajina zaradila medzi viaceré škandinávske štáty, ktoré v posledných rokoch sprísnili legislatívu v oblasti sexuálnych trestných činov.

Doteraz museli prokurátori dokazovať, že páchateľ použil násilie alebo osoba nebola schopná odporu.

Po novom však postačí, ak k pohlavnému styku došlo bez jasného slovného alebo neverbálneho súhlasu. Cieľom reformy je lepšia ochrana obetí a zosúladenie práva s princípmi osobnej autonómie.

Nórsko tak nasleduje príklad Švédska, Dánska, Fínska či Islandu, kde podobné úpravy zaviedli už skôr.

Vo Švédsku takýto zákon viedol k 75-percentnému nárastu počtu odsúdení za znásilnenie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemeckej výrobe elektriny po roku opäť dominujú fosílne palivá

Nemecko v prvom štvrťroku 2025 prvýkrát od roku 2023 vyrobilo viac elektriny z fosílnych palív než z obnoviteľných zdrojov.

Podľa údajov štatistického úradu Destatis pochádzalo 50,5 percenta elektriny z uhlia a zemného plynu, čo je výrazný nárast oproti 41,5 percenta v rovnakom období minulého roka.

Hlavným dôvodom bol nedostatok vetra, ktorý znížil podiel veternej energie na 27,8 percenta z vlaňajších 38,5 percenta.

Uhlie tak pokrylo 27 percent produkcie (oproti 23 percentám vlani) a zemný plyn 20,6 percenta. Solárna energia tvorila 9,2 percenta a bioplyn 6,1 percenta celkovej výroby. Tento vývoj znamená, že fosílne palivá sa opäť stali najväčším zdrojom elektriny v Nemecku.

Odborníci upozorňujú, že prechod na obnoviteľné zdroje je citlivý na výkyvy počasia a vyžaduje ďalšie investície do infraštruktúry a skladovania energie.

Nemecko tak čelí výzve, ako zabezpečiť stabilitu dodávok a plniť klimatické ciele aj v nepriaznivých podmienkach.

(tasr, red)

Minúta  |  

Zánik rezortu školstva v USA sa odkladá: Trump žiada najvyšší súd o zásah

Administratíva Donalda Trumpa požiadala Najvyšší súd USA o zrušenie rozhodnutia, ktoré jej nariaďuje zastaviť kroky smerujúce k zrušeniu ministerstva školstva.

Ide o snahu presunúť školskú politiku výhradne na štáty a miestne samosprávy. Ministerstvo, zriadené v roku 1979, dohliada na verejné aj súkromné školy, spravuje granty i študentské pôžičky za niekoľko miliárd.

Kritici tvrdia, že hromadné prepúšťanie zamestnancov, ktorým sa znížil počet pracovníkov na polovicu, znemožňuje fungovanie základných agend vrátane ochrany občianskych práv.

Sudca Myong Joun nariadil v máji vrátiť prepusteným zamestnancom prácu a pozastaviť reorganizačné kroky. Trump však svoje rozhodnutie obhajuje ako decentralizáciu vzdelávania.

Zároveň avizoval presun študentských pôžičiek na Úrad pre malé podniky a špeciálne programy pod ministerstvo zdravotníctva.

Ministerstvo spravodlivosti rovnako argumentovalo efektívnejším fungovaním, no súdy zatiaľ s Trumpom nesúhlasia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mierové rozhovory za akcie Starlinku? Rusi sa bavia na konflikte Trump – Musk

Slovná prestrelka a koniec priateľstva medzi Donaldom Trumpom a Elonom Muskom vyvolali v Moskve skôr pobavenie než obavy.

Ruskí politici reagovali s humorom – exprezident Dmitrij Medvedev ponúkol sprostredkovanie ich uzmierenia výmenou za akcie Starlinku.

Exšéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin zasa pozval Muska do Ruska, ak by v USA čelil problémom.

Nechýbali ani ironické poznámky z úst štátnej propagandistky Margarity Simonjanovej, ktorá to okomentovala: "Je to ako anglická priemyselná revolúcia. Lenže obrátená – namiesto pokroku úpadok."

Zatiaľ čo Kremeľ prostredníctvom hovorcu Dmitrija Peskova označil konflikt za čisto americkú záležitosť, oligarcha Konstantin Malofejev ho vníma ako vhodnú príležitosť – podľa neho je teraz najlepší čas „udrieť na Ukrajinu“.

Šéf ruského investičného fondu Kirill Dmitriev sa dokonca obrátil na Muskov AI četbot Grok s otázkou, ako by sa dalo dosiahnuť zmierenie.

Ruská elita tak spor využila na výsmech USA a zdôraznila výhodu, ktorú jej vnútorné napätie vo Washingtone prináša.

(reuters, red)

Minúta  |  

EÚ: Kompenzácie za meškanie letov budú nižšie a menej dostupné

Členské štáty EÚ podporili návrh, ktorý umožní leteckým spoločnostiam dlhšie meškanie letov bez povinnosti vyplácať cestujúcim kompenzácie.

Podľa nových pravidiel by nárok na kompenzáciu pri letoch do 3 500 km vznikol až po štyroch hodinách meškania, pričom výška odškodného by klesla na 300 eur.

Pri dlhších letoch by cestujúci získali 500 eur až po šesťhodinovom meškaní. Doteraz mali cestujúci nárok na 250 až 600 eur už pri meškaní od troch hodín podľa vzdialenosti letu.

Tento krok vyvolal ostrú kritiku spotrebiteľských organizácií, ktoré upozorňujú, že väčšina meškaní trvá dve až štyri hodiny a nová úprava pripraví väčšinu cestujúcich o nárok na odškodnenie. 

Letecké spoločnosti kompromis takisto neuspokojil a tvrdia, že zmeny môžu priniesť pred letnou sezónou ďalšie komplikácie.

Na druhej strane má byť zmena vyvážená novými právami, ako je automatická kompenzácia za zrušené lety, právo na presmerovanie či lepšia pomoc pri prerušení cesty.

Návrh ešte musí schváliť Európsky parlament. Úprava má reagovať na dlhodobé spory o výšku a podmienky kompenzácií v leteckej doprave

(tasr, red)

Minúta  |  

Priemyselný park Šurany: podpísaná zmluva otvára cestu k miliardovej investícii

Spoločnosť MH Invest podpísala so spoločnosťou GIB EnergyX Slovakia zmluvu o postúpení práv k pozemkom v lokalite Priemyselný park Šurany, čím sa posunula príprava jednej z najväčších strategických investícií na Slovensku.

Zmluva sa týka 93,88 hektára pozemkov za 15,3 milióna eur bez DPH, pričom celý park má mať rozlohu 375 hektárov.

Má byť centrom pre priemyselnú výrobu, služby, výskum a vývoj s vyššou pridanou hodnotou. MH Invest zdôrazňuje, že všetky kroky vykonávajú v súlade s investičnou zmluvou, legislatívou a povoľovacími procesmi vrátane environmentálnych posúdení (EIA).

Investor GIB EnergyX Slovakia už požiadal o stavebné povolenia na prvé objekty a plánuje v rokoch 2024 – 2028 investovať viac než 1,2 miliardy eur do výstavby závodu na batérie, ktorý má do roku 2027 priniesť viac ako 1 300 nových pracovných miest. 

MH Invest zároveň vyvracia dezinformácie o „zabratí“ súkromných pozemkov a zdôrazňuje, že predkupné práva neznamenajú prevod vlastníctva, ale majú zabrániť špekulatívnym výkupom. 

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.