Preskočiť na obsah
  |  

Opozičný návrh prešiel, vyradenie auta bude lacnejšie o 450 eur

Parlament v utorok odobril návrh poslancov SaS, ktorý na šesť mesiacov znižuje poplatok do Environmentálneho fondu za vyradenie neexistujúceho vozidla z 500 eur na 50 eur.

Zmena je súčasťou takzvaného generálneho pardonu v novele zákona o odpadoch a bude platiť od 15. júla tohto roka do 14. januára 2026.

Podľa predkladateľov je pôvodný 500-eurový poplatok neprimerane vysoký a často postihuje sociálne slabších ľudí, ktorí vozidlo už reálne nevlastnia, no stále figuruje v evidencii.

Zákon má umožniť vyradenie takýchto vozidiel za prijateľnejších podmienok bez zbytočnej finančnej záťaže.

Generálny pardon má pomôcť najmä tým, ktorí vozidlo dávno zlikvidovali alebo ho už fyzicky nemajú, no stále im v evidencii spôsobuje administratívne problémy.

Opoziční poslanci veria, že znížením poplatku sa zvýši ochota občanov riešiť tento problém legálne a bez obáv z vysokých nákladov.

(tasr, max)

  |  

Politico: Muskove satelity môžu doplatiť na jeho konflikt s Trumpom

Elon Musk a Donald Trump sa ocitli v konflikte, ktorý môže mať podľa portálu Politico dosah na globálne ambície spoločnosti Starlink.

Satelitná sieť, ktorá expandovala do 130 krajín aj vďaka americkej diplomatickej podpore, sa môže po roztržke s Trumpom ocitnúť bez politického krytia.

Od Vietnamu po Lesotho schvaľovali vlády licencie Starlinku aj ako gesto dobrej vôle voči Washingtonu, no napätie medzi Muskom a Trumpom ich ochotu zrejme ovplyvní.

Niektoré krajiny údajne dúfali v obchodné výhody výmenou za priazeň Bieleho domu.

Odborníci sa obávajú, že Trump by mohol Muskovi znepríjemniť život – spomínajú dokonca možnosť odobratia vesmírnej licencie.

Navyše rastie tlak na Európu i Čínu, aby budovali vlastné satelitné siete ako protiváhu Muskovej dominancii.

Starlink tak môže prísť o kľúčový moment, keďže ho už niektorí považujú len za „jedného z koní v stajni“ globálnych hráčov.

(politico, lup)

  |  

Ústavní experti: Novela je nejasná, riziková a odporuje medzinárodnému právu

Novelou Ústavy SR, ktorá je aktuálne v parlamente, chcú najmä vládni predstavitelia zadefinovať existenciu dvoch pohlaví, definíciu matky a otca, ako aj zaviesť jednovolebný obvod.

Odborníci na ústavné právo o novele diskutovali na pôde Právneho inštitútu v Bratislave. Zhodli sa, že novela "otvorí dvere" k oslabeniu ľudských práv, naruší princíp prednosti práva Únie i plnenie medzinárodných záväzkov.

Poukázali najmä na navrhované nové odseky k čl. 7. Tie by umožnili svojvoľné vyhlasovanie niektorých tém za "národnú identitu" či "kultúrno-etické otázky". Pojmy sú však podľa signatárov vágne.

Pripomenuli, že národné, respektíve ústavné identity do svojich ústavných poriadkov zaviedli v roku 2015 Rusko a o tri roky neskôr Maďarsko.

Pod odborné stanovisko sa podpísali bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová, emeritný sudca Ústavného súdu Ladislav Orosz či niekdajší generálny advokát Súdneho dvora EÚ Ján Mazák.

Súhlasia s nezlučiteľnosťou ústavy a záväzkami z Európskej únie i medzinárodného práva, a teda že novela vytvorí právny základ na "vzdialenie sa od hodnôt Európskej únie a Rady Európy".

(max)

  |  

Kalifornia žiada súd o zásah. Trump podľa nej prekročil právomoci

Kalifornia žaluje prezidenta Trumpa za nelegálne nasadenie Národnej gardy v Los Angeles, uvádza portál Moscow Times.

Guvernér Gavin Newsom a štát podali sťažnosť na federálny súd, v ktorej tvrdia, že prezident porušil zákon aj ústavu, keď bez súhlasu štátu vyslal vojakov do ulíc. Podľa žaloby šlo o zneužitie mimoriadnych právomocí a zásah do právomocí guvernéra ako vrchného veliteľa gardy.

Trump reagoval chválou armády za „záchranu mesta“ a obvinil vedenie štátu z nečinnosti. Zároveň nevylúčil ani zatknutie guvernéra, ktorého označil za „neschopného“.

Kritici považujú jeho krok za posun k autoritárstvu. Právnici Kalifornie upozorňujú, že prezident použil zákon, ktorý bol bez súhlasu guvernéra aplikovaný naposledy v 60. rokoch.

Konflikt vznikol po protestoch, ktoré vypukli po raziách ICE voči nelegálnym imigrantom, pri ktorých armáda použila aj slzotvorný plyn.

(moscow times, lup)

  |  

Apríl priniesol ďalší útlm, oživenie priemyslu je stále v nedohľadne

Slovenský priemysel v apríli 2025 opäť spomalil – medziročne klesol o 0,4 percenta, čo potvrdzuje, že domáca výroba sa stále nevie vymaniť z útlmu. Vyplýva to z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR.

Avšak po očistení o sezónne vplyvy produkcia oproti marcu mierne stúpla o 0,5 percenta a celkový trend zostáva nevýrazný.

Za prvé štyri mesiace tohto roka priemysel buď stagnuje, alebo len veľmi mierne klesá.

Najväčšie problémy pretrvávajú v energetike, vo výrobe kovov a v strojárstve, kde sa firmy stále nevedia odraziť od dna.

Na druhej strane, automobilový sektor ostáva svetlým bodom – jeho výroba narástla medziročne o šesť percent a bráni ešte výraznejšiemu prepadu celého priemyslu.

Aprílové čísla tak potvrdzujú, že slovenský priemysel sa stále hľadá a na návrat k dynamickému rastu z minulých rokov si bude musieť ešte počkať.

(tasr, red)

  |  

Najvyšší deficit v eurozóne: Francúzsko pod tlakom na úsporné opatrenia

Francúzska ministerka rozpočtu Amelie de Montchalinová varovala, že ak Francúzsko nezačne urýchlene konsolidovať verejné financie, hrozí mu dohľad Medzinárodného menového fondu (MMF) alebo európskych inštitúcií.

„Ak si nedáme do poriadku vlastný dom, rozhodnú o nás iní,“ zdôraznila v rozhovore pre RTL rádio.

Dodala, že riziko dohľadu zo strany medzinárodných veriteľov je reálne, ak krajina nebude konať.

Premiér Francois Bayrou plánuje v júli predstaviť návrhy na ozdravenie verejných financií, pričom cieľom je v roku 2026 dosiahnuť úspory až 40 miliárd eur.

Francúzsko má dlhodobo problém s dodržiavaním rozpočtových pravidiel EÚ a v súčasnosti vykazuje najvyšší deficit verejných financií v eurozóne – odhaduje sa na 5,4 percenta HDP v tomto roku.

Montchalinová apeluje na rýchle prijatie úsporných opatrení, inak môže krajina stratiť kontrolu nad vlastným rozpočtom a čeliť rozhodnutiam zvonku.

(reuters, red)