Preskočiť na obsah
  |  

Graz po streľbe. Vyšetrovanie pokračuje, obete si uctili tichom

Rakúsko sa spamätáva z tragédie na gymnáziu v Štajerskom Hradci, kde 21-ročný muž zabil desať ľudí vrátane siedmich študentov a následne si vzal život.

Vyšetrovanie potvrdilo, že útočník konal sám a použil legálne držané zbrane – brokovnicu a pištoľ. Polícia preveruje jeho digitálne stopy a dom, v ktorom našla aj nefunkčné výbušné zariadenie.

Niektoré médiá naznačujú, že mohol byť obeťou šikany, no to zatiaľ nie je potvrdené. Útočník zanechal list na rozlúčku, motív však v ňom neuviedol.

Medzi obeťami sú aj dvaja mladí ľudia z Bosny a Hercegoviny. Pri útoku utrpelo zranenia približne 12 ďalších osôb. Rakúsko vyhlásilo trojdňový štátny smútok a na pamiatku obetí sa v stredu o 10:00 konala minúta ticha.

Gymnázium zostáva dočasne zatvorené.

Rýchla reakcia polície umožnila zabezpečiť miesto činu za 17 minút od prvého volania.

(tasr, lup)

  |  

Lagardová v Pekingu: Bariéry prehlbujú globálne riziká, riešením je spolupráca

Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová počas návštevy v Pekingu varovala, že donucovacie obchodné politiky a protekcionizmus nevedú k riešeniu finančných nerovnováh, ale naopak, zvyšujú riziko vzájomných ekonomických škôd.

Upozornila, že obchodné prekážky môžu narušiť dodávateľské reťazce a poškodiť globálnu ekonomiku, preto vyzvala na deeskaláciu ciel a hľadanie kompromisov.

Lagardová v prejave v Čínskej ľudovej banke zdôraznila potrebu chrániť multilaterálny rámec medzinárodného obchodu, ktorý prospieva všetkým ekonomikám.

Zároveň upozornila na prudký nárast využívania priemyselných politík a dotácií, ktoré deformujú svetový obchod – od roku 2014 sa takéto intervencie strojnásobili.

Hoci je Čína často kritizovaná za štedré dotácie exportným firmám, podobné schémy využívajú aj iné krajiny.

Rastúci podiel USA na globálnom dopyte a ich tarifná politika prispievajú k napätiu, zatiaľ čo Čína sa snaží zlepšiť vzťahy s EÚ.

Lagardová preto vyzvala všetky krajiny na úpravu štrukturálnych a fiškálnych politík, aby sa zabránilo ďalšej eskalácii obchodných konfliktov.

(tasr, red)

  |  

Americká televízia si pomýlila zábery. Útok na Ukrajinu ilustrovala Gazou

Americká televízna stanica Local10 (Florida) odvysielala reportáž o ruskom útoku na Charkov, no ilustrovala ju zábermi, ktoré s Ukrajinou nesúvisia. Podľa ukrajinskej stránky Censor.NET použila scény z moslimskej krajiny – pravdepodobne z Pásma Gazy po izraelských náletoch.

Napriek tomu, že na obrazovke bol nápis „Ukrajina“ a zaznel výrok charkovského starostu Ihora Terechova o „najsilnejšom útoku od začiatku vojny“, vizuálne prvky nezodpovedali podľa média realite v napadnutom Charkove.

Samotný ruský útok na Charkov zo 7. júna bol masívny. Rusi použili viac ako 50 dronov, riadené bomby aj rakety. V Kyjevskej štvrti zasiahli priemyselný objekt, kde vypukol rozsiahly požiar. Zranených bolo niekoľko pracovníkov, záchranári predpokladali, že ďalší môžu byť zasypaní.

(lipa)

  |  

Juhozápad Kolumbie zasiahla séria útokov, zahynuli dvaja policajti

V utorok zasiahla juhozápad Kolumbie vlna koordinovaných útokov, ktoré si vyžiadali životy dvoch policajtov a ďalšej osoby. Výbuchy a streľba postihli tretie najväčšie kolumbijské mesto Cali a priľahlé obce.

Útočníci použili autá s náložami, zbrane z motoriek aj dron – podľa polície išlo o zastrašujúcu akciu, ktorá môže súvisieť s výročím zabitia bývalého povstaleckého lídra skupiny Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) známeho ako Mayimbú.

V oblasti pôsobia odštiepené skupiny pôvodne patriace k FARC, ktoré odmietli mierovú dohodu z roku 2016.

Nepokoje sa odohrali len pár dní po pokuse o atentát na senátora a kandidáta na prezidenta Miguela Uribeho. Kolumbia čelí narastajúcemu napätiu v predvolebnom období, pričom bezpečnostné zložky sú v pohotovosti.

(tasr, lipa)

  |  

Poľský premiér Tusk žiada o dôveru: Som si istý, že mandát máme

Poľský premiér Donald Tusk v poľskom parlamente požiadal poslancov o hlasovanie o dôvere svojej vláde.

Ako uviedol, je presvedčený, že jeho kabinet má silný mandát na vládnutie a plne rešpektuje výsledky posledných prezidentských volieb.

Tusk zdôraznil, že jeho vláda vznikla na základe jasného rozhodnutia poľských voličov, ktorí dali prednosť zmenám a európskemu smerovaniu krajiny.

V Poľsku je hlasovanie o dôvere často vnímané ako test stability a podpory pre vládu v kľúčových momentoch.

Tuskova žiadosť prichádza v čase, keď je politická scéna v krajine polarizovaná a opozícia spochybňuje legitimitu niektorých rozhodnutí vlády.

Premiér však vyhlásil, že jeho kabinet rešpektuje demokratické princípy a je pripravený niesť zodpovednosť pred občanmi.

Oznámil tiež aj zámer rekonštruovať vládu.

Tusk zároveň vyzval všetkých poslancov, aby sa rozhodli na základe vôle voličov a nie politických hier.

Správu budeme aktualizovať.

(reuters, red)

  |  

Parlament diskutuje o odposluchoch, opozícia kritizuje nefunkčnú komisiu

Poslanci Národnej rady v stredu otvorili rokovanie 35. schôdze prerokovaním správ parlamentných výborov o použití informačno-technických prostriedkov (ITP) za rok 2024.

V diskusii vystúpila opozičná poslankyňa Zuzana Števulová (PS), ktorá upozornila na neexistenciu komisie na kontrolu odposluchov.

Hoci jej fungovanie predpokladá zákon, podľa Števulovej chýba na strane koalície vôľa ju zriadiť.

Zdôraznila, že dohľad nad používaním odposluchov Slovenskou informačnou službou, Vojenským spravodajstvom či políciou je zásadný, keďže ide o zásah do súkromia občanov.

V priebehu dňa majú poslanci prerokovať aj výročné správy Slovenského pozemkového fondu (SPF) a Rady pre mediálne služby za uplynulý rok.

Dopoludňajšie hlasovanie bolo v stredu z programu vynechané; hlasovať sa bude len popoludní o 17.00 h.

(tasr, red)