Preskočiť na obsah
  |  

Sýrsky prezident sľubuje trest pre vinníkov útoku v chráme v Damasku

Po krvavom samovražednom útoku v kresťanskom Chráme svätého Eliáša v Damasku, pri ktorom zomrelo 25 ľudí a 63 utrpelo zranenia, sľubuje dočasný sýrsky prezident Ahmad Šara prísne kroky voči páchateľom.

V pondelkovom vyhlásení označil útok za ohavný čin a prisľúbil, že bezpečnostné zložky urobia všetko pre dolapenie vinníkov.

Útočník mal patriť k Islamskému štátu, ide tak o prvý veľký teroristický čin od zvrhnutia prezidenta Bašára Asada v decembri. Zároveň je to prvý útok na kresťanský chrám od začiatku sýrskeho konfliktu v roku 2011.

Šara vyzval na jednotu národa a zdôraznil potrebu ochrany všetkých náboženských a etnických skupín.

Incident sa stal v čase, keď sa Damask vedený sunnitskými islamistami snaží získať dôveru menšín po rokoch sektárskeho násilia.

Medzinárodné spoločenstvo apeluje na novú sýrsku vládu, aby zahrnula menšiny do procesu transformácie krajiny.

(tasr, afp, max)

  |  

Merz podporil útok USA na Irán, označil Teherán za teroristický režim

Nemecký kancelár Friedrich Merz podporil víkendové americké letecké útoky na jadrové zariadenia v Iráne a označil ich za opodstatnené.

Podľa Merza Irán už roky útočí na Izrael priamo aj prostredníctvom svojich spojencov, ako sú Hamas, Hizballáh či iracké milície.

Merz tvrdí, že existujú dôkazy o pokračujúcom vývoji jadrových zbraní v Iráne a poznamenal, že na mierové využitie jadrovej energie nie sú potrebné podzemné bunkre hlboké 100 metrov. Kým Francúzsko vyjadrilo obavy z útoku USA, Merz zdôraznil, že nebolo možné nezasiahnuť.

Nemecko, spolu s Francúzskom a Britániou, vyzvalo Irán, aby sa okamžite vrátil k rokovaniam s USA a Izraelom a našiel diplomatické riešenie. Lídrov znepokojuje, že ďalšie kroky Iránu by mohli destabilizovať celý región.

(tasr, mja)

  |  

Kňaz požehnal dúhovú vlajku na pôde jezuitskej univerzity v Čile

Univerzita Alberta Hurtada, jediná jezuitská univerzita v Čile, vyvolala pohoršenie medzi katolíkmi po tom, čo usporiadala takzvaný Modlitbový Pride, počas ktorého kňaz Rodrigo García požehnal dúhovú vlajku LGBT hnutia, všimol si portál FSSPX News.

Podujatie sa konalo v rámci Týždňa hrdosti priamo na univerzitnom dvore. García vo svojom vystúpení tvrdil, že ide o náboženský akt v duchu výziev pápeža Františka k otvorenosti, pričom naznačil, že „aj Boh nejakým spôsobom schvaľuje hrdosť“.

Katolícke kruhy však ostro kritizujú zneužívanie posvätných symbolov a prekrúcanie učenia Cirkvi. Zdôrazňujú, že pravá pastoračná starostlivosť nemôže popierať morálny poriadok a že „hrdosť“ v zmysle LGBT ideológie je v priamom rozpore s pokorou a pravdou evanjelia.

Zvlášť poburuje načasovanie podujatia do júna, ktorý je tradične zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, čo má osobitný význam pre jezuitskú spiritualitu. Účasť na akcii bola podľa dostupných údajov minimálna, čo podľa mnohých odráža odpor veriacich voči takýmto experimentom v katolíckom prostredí.

(mja)

  |  

Babišovi zrušili oslobodenie, advokáti hovoria o „strašidelnom dni“ pre právo

Český premiér Petr Fiala označil rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe v kauze Čapí hnízdo za mimoriadne závažné. Súd v pondelok zrušil oslobodzujúci verdikt mestského súdu a zaviazal ho, aby pri opätovnom konaní vychádzal zo záveru, že expremiér Andrej Babiš a europoslankyňa Jana Nagyová vedome podviedli štát pri získaní dotácie.

Fiala vyzval Babiša, aby sa zachoval zodpovedne a odstúpil zo všetkých volených funkcií. Podľa neho Babiš zámerne oklamal štát na úkor malých a stredných podnikov.

Obhajoba Babiša verdikt označila za „strašidelný deň právneho štátu“ a kritizovala, že odvolací súd podľa nich prekročil svoje právomoci. Advokát Michael Bartončík avizoval, že tím obhajoby bude naďalej bojovať za nevinu obžalovaných a pripraví sa na ďalšie hlavné konanie.

Andrej Babiš je po pondelkovom verdikte Vrchného súdu v Prahe v kauze Čapí hnízdo presvedčený, že ide o politický proces. Predsedníčka súdneho senátu Eva Brázdilová je podľa neho zaujatá a jej zdôvodnenie rozsudku nedáva zmysel. Podľa Babiša od začiatku vedela, že ho chce odsúdiť, a na základe toho v procese postupovala.

(tasr, mja)

  |  

Rusko tvrdí, že jeho vojakov na Ukrajine zabíja srbská munícia

Rusko opäť obvinilo Srbsko, že cez sprostredkovateľov v Bulharsku a Česku predáva delostreleckú muníciu Ukrajine, čo je už druhé podobné obvinenie za posledný mesiac. Ruská tajná služba SVR tvrdí, že srbské spoločnosti predali rakety pre raketomety a mínometné granáty firmám v EÚ, ktoré následne zásobujú Ukrajinu.

Srbsko oficiálne popiera, že by zbrane smerovali na Ukrajinu, a prezident Aleksandar Vučić v pondelok vyhlásil, že všetky predaje zbraní boli pozastavené a munícia ide len pre srbskú armádu.

Krajina sa snaží balansovať medzi Západom a historickými vzťahmi s Ruskom. Hoci odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu, stále neuložila Moskve sankcie a Rusko zostáva hlavným dodávateľom plynu. Kremeľ žiada od Belehradu dôkladné preverenie situácie a prijatie opatrení, keďže ide o citlivú tému pre oba štáty.

Vučić následne oznámil úplné zastavenie vývozu munície zo Srbska, pričom všetka aktuálne smeruje výhradne do srbských kasární a zásob. Reagoval tak na otázky o neutralite Srbska v izraelsko-iránskom konflikte a obvinenia, že Srbsko obchoduje s muníciou s Izraelom či Ukrajinou.

Hlava štátu tvrdí, že tieto informácie sú neúplné a so zástupcami Ruska a Ukrajiny sa situácia preveruje v rámci spoločnej pracovnej skupiny.

(reuters, mja)

  |  

V Katare zazneli výbuchy, vzdušný priestor je dočasne uzavretý

Katar v pondelok dočasne uzavrel svoj vzdušný priestor ako súčasť preventívnych opatrení v reakcii na vývoj situácie v regióne. Krátko pred tým viaceré západné krajiny vrátane USA, Británie a Kanady vyzvali svojich občanov v Katare, aby sa ukryli na bezpečnom mieste a nevychádzali.

V metropole Dauha boli medzičasom hlásené výbuchy. Katarské úrady tvrdia, že situácia je stabilná a rozhodnutie o zatvorení vzdušného priestoru má zaistiť bezpečnosť obyvateľov.

V Katare sa nachádza najväčšia americká vojenská základňa na Blízkom východe – al-Udajd, a približne 8-tisíc amerických občanov. Napätie v regióne vzrástlo po tom, čo Irán pohrozil USA vážnymi následkami za víkendové útoky na iránske jadrové zariadenia.

V susednom Bahrajne, kde sídli piata flotila amerického námorníctva, úrady nariadili štátnym zamestnancom prácu z domu, veľvyslanectvo USA podobne odporučilo „prácu na diaľku“.

(tasr, mja)