Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko preberá predsedníctvo v Slavkovskom formáte S3

Slovensko od 1. júla 2025 preberá ročné predsedníctvo v Slavkovskom formáte (S3), zoskupení Slovenska, Česka a Rakúska. Prioritami budú energetická bezpečnosť, rozšírenie EÚ o štáty západného Balkánu, dopravná infraštruktúra či digitálna transformácia.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár štafetu symbolicky prevzal od Česka počas rokovania v Bruseli s českým ministrom Janom Lipavským a rakúskou šéfkou diplomacie Beatou Meinl-Reisingerovou.

Zároveň pripomenul, že S3 už desať rokov posilňuje stredoeurópsku spoluprácu, ktorá sa opiera o spoločnú históriu aj geografickú blízkosť.

Slavkovský formát vznikol v roku 2015, keď lídri troch krajín podpísali Slavkovskú deklaráciu. Pri jej desiatom výročí sa tento rok konal aj historicky prvý samit S3 prezidentov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rutte pred samitom v Haagu: Cesta Ukrajiny do NATO je nezvratná

Generálny tajomník NATO Mark Rutte pred nadchádzajúcim samitom v Haagu zdôraznil, že Ukrajina má nezvratnú cestu do Aliancie. Uviedol to v pondelok s tým, že túto líniu bude NATO presadzovať aj po skončení samitu.

Rutte zároveň varoval, že ak by Rusko zaútočilo na niektorý z členských štátov NATO, odpoveď Aliancie by bola „zničujúca“.

Zdôraznil jednotu členov NATO vrátane Španielska v otázke obranných výdavkov. Tvrdí, že všetky štáty sa zaviazali k novému cieľu vynakladať päť percent HDP na obranu bez výnimiek.

Premiér Robert Fico (Smer) však na sociálnej sieti napísal, že Slovensko má v čase konsolidácie iné priority ako zbrojenie. V štátnom rozpočte na budúci rok preto nebude podporovať žiadne navýšenie výdavkov na nákup zbraňových systémov nad tohtoročnú úroveň.

NATO zároveň očakáva, že členské štáty tento rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 35 miliárd eur.

Rutte sa vyjadril aj k americkým víkendovým útokom na iránske ciele – podľa neho boli v súlade s medzinárodným právom. Pripomenul pritom, že Irán je silne zapojený do vojnového úsilia Ruska proti Ukrajine.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fico: Slovensko nepodporí vyššie výdavky na zbrane na rok 2026

Predseda vlády Robert Fico (Smer) vyhlásil, že Slovensko v štátnom rozpočte na rok 2026 nebude podporovať navýšenie výdavkov na nákup zbraňových systémov nad úroveň roku 2025.

Na sociálnej sieti v stanovisku podotkol, že krajina má v čase ozdravovania verejných financií iné priority než zbrojenie a rozpočet ministerstva obrany budú navyšovať len na projekty s duálnym určením – ako nemocnice či dopravná infraštruktúra.

Reagoval tak na výzvy z NATO, ktoré od členov očakáva dosiahnutie výdavkov na obranu vo výške päť percent HDP do roku 2035.

"Slovensko si musí podobne ako Španielsko vyhradiť suverénne právo rozhodnúť, v akom tempe a v akej štruktúre je pripravené navyšovať rozpočet Ministerstva obrany SR s cieľom dosiahnuť plán NATO v roku 2035," dodal.

V širšom kontexte varoval pred nebezpečným vývojom medzinárodnej bezpečnosti, pričom upozornil na zlyhanie globálnych mechanizmov pre riešenie konfliktov a eskaláciu napätia, ktorá podľa neho zvyšuje riziko globálneho vojenského konfliktu.

(max)

Minúta  |  

Vlahová bilancia sa prudko zhoršuje, Slovensko trápi sucho ako pred troma rokmi

Slovensko opäť čelí alarmujúcemu suchu, ktoré svojím rozsahom a svojou dĺžkou začína pripomínať mimoriadne suchý rok 2022. Od polovice októbra 2024 až do súčasnosti trvá obdobie s extrémne nízkym úhrnom zrážok, pričom deficity dosahujú stovky milimetrov.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozornil, že v Bratislave–Mlynskej doline spadlo za viac ako osem mesiacov len 166 mm zrážok, čo predstavuje len 41 percent dlhodobého priemeru. Podobná situácia je aj v Rimavskej Sobote.

Hlavným faktorom prehlbujúceho sa sucha je teplé počasie kombinované s nízkou vlhkosťou vzduchu, čo spôsobuje vysoký výpar vody z krajiny. Týždenný výpar dosahoval 40 až 60 mm, zatiaľ čo úhrn zrážok bol často nižší ako päť mm.

Výsledkom je dramatické zhoršenie pôdnej vlhkosti: extrémne sucho v celom pôdnom profile postihuje už takmer polovicu krajiny a spolu s výrazným a výnimočným suchom zasahuje až 86 percent územia. Pôda je nasýtená pod 30 percent na viac než dvoch tretinách Slovenska.

(max)

Minúta  |  

V Teheráne údajne diskutujú o možnej výmene vodcu Chameneího

Po sobotných útokoch USA na iránske jadrové zariadenia sa v Teheráne zintenzívnila debata o budúcnosti krajiny a postavení najvyššieho vodcu Alího Chameneího. Informáciu priniesol americký magazín The Atlantic.

Podľa viacerých zdrojov skupina vplyvných iránskych insiderov vrátane podnikateľov, vojenských predstaviteľov a ľudí blízkych duchovnej elite zvažuje, ako by mohol Irán fungovať bez Chameneího, či už po jeho smrti, alebo "ak by ho odsunuli bokom".

Odvolanie vodcu si ústavne vyžaduje hlasovanie zboru duchovných, ktorý má právomoc zvoliť najvyššieho vodcu, no uvažuje sa aj o neformálnom odovzdaní moci v prospech skupiny vysokopostavených činiteľov.

Tí by dočasne prevzali vedenie krajiny a mohli by začať rokovania so Spojenými štátmi o zastavení ďalších útokov.

Časť elít sa prikláňa k diplomatickému riešeniu, iní žiadajú ráznu odpoveď. Objavujú sa úvahy o odstúpení Iránu od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Iránske vedenie tak čelí zásadnému rozhodnutiu: pokračovať v konfrontácii, alebo hľadať nový kurz.

(red)

Minúta  |  

Nový zákon má zlepšiť prehľadnosť v ochrane osobných údajov

Úrad na ochranu osobných údajov predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh nového zákona o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov.

"Cieľom predloženého zákona je sprehľadnenie právnej úpravy v tom, že transpozícia smernice sa premietne do obsahu samostatného zákona. Dosiahne sa tým nielen väčšia prehľadnosť právnej úpravy, ale aj jej systémovejšie zmeny" priblížil úrad.

Nový zákon má zjednodušiť prípadné budúce zmeny, pretože novela európskej smernice si už nevyžiada zásah do všeobecného zákona o ochrane údajov. Návrh definuje základné pojmy ako osobné údaje, spracúvanie či obmedzenie spracúvania údajov.

Zároveň zakotvuje práva fyzických osôb na prístup k ich údajom, právo vedieť, na aký účel sú spracúvané a na akom právnom základe.

Upravuje aj právo na opravu a vymazanie údajov, pričom v niektorých prípadoch uprednostňuje obmedzenie spracúvania pred ich vymazaním – napríklad pri sporných údajoch alebo pri potrebe ich zachovania na účely dokazovania.

Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. januára budúceho roka.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.