Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dolár oslabuje, akcie rastú: trhy vítajú prímerie Irán – Izrael

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Izrael a Irán sa dohodli na prímerí, čím došlo k náhlemu ukončeniu 12-dňového konfliktu.

Prímerie, ktoré nastalo po obmedzenej iránskej odvete voči americkej základni, zmiernilo obavy z ďalšej eskalácie v regióne a z rizika narušenia dodávok ropy cez strategický Hormuzský prieliv.

Finančné trhy reagovali rýchlo: cena ropy Brent klesla za dva dni o viac než 10 percent na najnižšiu úroveň od polovice júna.

K tejto skutočnosti došlo na základe toho, že obchodníci prestali započítavať rizikovú prirážku spojenú s možným prerušením dodávok.

Trh so zemným plynom bol pod vplyvom rovnakých obáv ako ropa. Útoky zasiahli aj plynové pole South Pars v Iráne, čo spôsobilo dočasné prerušenie prevádzky. 

Napriek tomu sa dodávky plynu udržali a ceny plynu sa po počiatočnom raste stabilizovali.

Akciové trhy reagovali prudkým rastom.

Futures na hlavné americké indexy Dow Jones, S&P 500 a Nasdaq posilnili o 0,4 až 0,6 percenta, európske a ázijské akcie nasledovali tento trend. 

Je to primárne tým, že investori presunuli pozornosť od geopolitických rizík späť k firemným výsledkom a očakávaniam ďalšieho vývoja menovej politiky.

V dôsledku konca bojov sektor cestovného ruchu a leteckých spoločností v Európe zaznamenal nárast o štyri percentá, zatiaľ čo akcie energetických firiem klesali v dôsledku lacnejšej ropy.

(reuters, yahoofinance, red)

Minúta  |  

Zelenskyj a Trump sa majú stretnúť v Haagu, hovoriť chcú o sankciách

Volodymyr Zelenskyj a Donald Trump sa podľa informácií AFP plánujú stretnúť v stredu počas samitu NATO v Haagu.

Aj keď bol ukrajinský prezident v minulosti pravidelným hosťom týchto stretnutí, tento rok sa pre napäté vzťahy s Trumpom nezúčastní na hlavnom pracovnom zasadnutí.

Napriek tomu ich tímy dolaďujú detaily plánovaného rozhovoru, ktorý by sa mal uskutočniť v skorom popoludní.

Diskutovať by mali najmä o ukrajinskom obrannom balíku – výraznú časť má tvoriť protivzdušná obrana – a o ďalších sankciách voči Rusku, ktoré Trump doteraz odmietal. Riešiť by sa mohol aj cenový strop na ropu.

Zelenskyj sa o schôdzke zmienil aj pre Sky News, kde potvrdil, že sa ich tímy snažia dohodnúť na načasovaní stretnutia.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Právo na opravu narazilo. Vysielatelia kritizujú zásahy do mediálneho zákona

Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS) ostro kritizuje spôsob, akým boli v parlamente schválené zmeny mediálnej legislatívy.

Poslanecký návrh, predložený až v treťom čítaní novely zákona o publikáciách, zásadne zasiahol aj zákon o mediálnych službách a civilný sporový poriadok – bez predošlej diskusie s odbornou verejnosťou.

ATVS upozorňuje, že došlo k zavedeniu práva na opravu aj vo vzťahu k poskytovateľom audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Okrem toho sa majú na súdoch zriadiť špeciálne tlačové senáty, ktoré budú riešiť súvisiace žaloby.

Predseda predstavenstva ATVS Peter Gažík označil takýto legislatívny postup za neštandardný. Narúša podľa neho právnu istotu a transparentnosť právneho prostredia.

Podľa asociácie tieto zmeny neboli podložené žiadnou spoločenskou potrebou, čím sa znižuje predvídateľnosť pre všetkých zúčastnených aktérov. Upozorňuje, že ide o precedens, ktorý oslabuje základné princípy tvorby práva.

Zákon z dielne SNS, ktorý schválila Národná rada minulý týždeň, má byť účinný od 1. augusta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nemecká vláda schválila rozpočet: viac investícií do infraštruktúry a obrany

Nemecký vládny kabinet v utorok schválil návrh štátneho rozpočtu na rok 2025 a rámcový rozpočtový plán na rok 2026.

Podľa ministra financií Larsa Klingbeila sú na tento rok naplánované výdavky vo výške 503 miliárd eur, pričom viac ako 140 miliárd eur má byť krytých úvermi.

Vláda zároveň počíta s ďalšími pôžičkami aj v budúcom roku.

Kľúčovou prioritou rozpočtu je investovanie do modernizácie infraštruktúry – najmä do opráv a výstavby mostov, ciest a energetických sietí.

Významná časť prostriedkov pôjde aj na obranu, keďže cieľom je zvýšiť výdavky v tejto oblasti na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu do roku 2029.

Na podporu investícií do infraštruktúry už koaličné strany schválili vytvorenie osobitného fondu v hodnote 500 miliárd eur, ktorý bude fungovať 12 rokov a bude financovaný z dlhu.

Tento fond má umožniť rozsiahle modernizačné projekty a pripraviť krajinu na budúce výzvy.

Rozpočtové plány novej vlády, ktorá je pri moci od mája, majú za cieľ podporiť ekonomický rast, zvýšiť bezpečnosť a zabezpečiť udržateľný rozvoj Nemecka.

(reuters, tasr, financialtimes, red)

Minúta  |  

Kauza limuzíny pre Šimkovičovú: Matovič podáva trestné oznámenie

Opozičné hnutie Slovensko podáva trestné oznámenie v súvislosti s podozrivým nákupom luxusnej limuzíny pre ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nom. SNS).

"Ak niekto v mene štátu vyhlási tender na nové auto, nemôže akceptovať ponuku bazáru a tváriť sa, že to bude adekvátna ponuka porovnateľná s ponukou z autosalónu," ozrejmil Igor Matovič.

Doplnil, že ak niekto niečo takéto urobí, ide o trestný čin manipulácie verejného obstarávania, pretože súťažiaci si neboli rovní.

Bývalý minister vnútra Roman Mikulec z hnutia upozornil, že ministerstvo chcelo kúpiť trojmesačné vozidlo za viac než 158-tisíc eur, čo považuje za neprimerané. V roku 2022 - za vlády Matoviča - vraj podobné limuzíny stáli zhruba polovicu.

Ministerstvo kultúry v pondelok spresnilo, že ustúpilo od zámeru nákupu a požiadalo už rezort vnútra, aby zabezpečil adekvátne služobné vozidlo pre ministerku. Tá potrebu nákupu obhajovala tým, že rezort žiadne vlastné auto nemá.

Vnútro reagovalo, že Šimkovičová už má pridelené dve vozidlá od Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a spĺňajú všetky technické, bezpečnostné i výkonnostné parametre.

(tasr, max)

Minúta  |  

Britský regulátor navrhuje špeciálny dohľad nad Googlom

Britský Úrad pre hospodársku súťaž a trhy navrhol udeliť spoločnosti Google štatút „strategického trhového postavenia“.

Tento status by mu umožnil cielene zasahovať do fungovania vyhľadávacích služieb firmy Google zo strany regulátora.

Ide o prvý návrh využitia rozšírených právomocí britského Úradu pre hospodársku súťaž a trhy voči veľkým technologickým firmám.

Ak tento úrad v októbri návrh potvrdí, Google by bol nútený zmeniť spôsob, akým zoraďuje firmy vo výsledkoch vyhľadávania, zvýšiť transparentnosť pre vydavateľov a zjednodušiť prístup ku konkurenčným vyhľadávačom či k prenositeľnosti dát.

Šéfka britského úradu pre hospodársku súťaž Sarah Cardell uviedla, že Google, ktorý v Británii ovláda viac než 90 percent vyhľadávacích dopytov, síce prináša benefity, no chce, aby trh otvorili väčšej konkurencii.

Medzi prioritné kroky patrí aj férovejšie zaraďovanie firiem vo výsledkoch a „choice screens“ pre výber alternatívnych vyhľadávačov.

Google reagoval, že rozsah opatrení je „príliš široký a nejasný“ a podľa ich názoru tento úrad zvažuje zásahy ešte predtým, než boli predložené dôkazy.

Firma upozorňuje na možné dosahy na britské podniky a spotrebiteľov.

Britský Úrad pre hospodársku súťaž a trhy zároveň vedie ďalšie vyšetrovania voči Google aj Apple v oblasti mobilných operačných systémov.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.