Preskočiť na obsah
  |  

Európska komisia žiada zásah: Rakúsko prekročilo povolený deficit

Európska komisia v utorok oficiálne odporučila začať konanie voči Rakúsku vo veci nadmerného deficitu.

Dôvodom je, že Rakúsko prekročilo trojpercentný limit rozpočtového schodku stanovený v pravidlách Európskej únie – vlani dosiahlo deficit 4,7 percenta hrubého domáceho produktu a v tomto roku sa očakáva 4,5 percenta. 

Rozhodnutie Komisie ešte musí potvrdiť Rada ministrov hospodárstva a financií členských štátov, ktorá by mala o začatí procedúry hlasovať 8. júla. 

Ak bude konanie spustené, Brusel a Viedeň spoločne pripravia plán na zníženie dlhu.

Podobné konania pre vysoké deficity už prebiehajú voči Belgicku, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Malte, Poľsku, Slovensku a Rumunsku.

Rakúsko je podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie jediným členským štátom Únie, ktorému v tomto roku predpovedá hospodársky pokles. 

Rakúsky minister financií Markus Marterbauer vyhlásil, že začatie procedúry nie je dôvodom na obavy a neočakáva negatívny vplyv na rating krajiny.

Naopak, úrokové prirážky na rakúske štátne dlhopisy v porovnaní s nemeckými v poslednom období mierne klesli. 

Vláda zároveň obhajuje svoj úsporný program ako nevyhnutný a šetrný voči hospodárstvu.

(tasr, red)

  |  

Zelenskyj sa v Haagu stretne s Trumpom, vynechá rokovanie NATO

Volodymyr Zelenskyj sa v stredu popoludní stretne s Donaldom Trumpom počas samitu NATO v Haagu.

Podľa informácií z AFP sa stretnutie očakáva po zasadnutí Severoatlantickej rady, na ktorom by mali lídri potvrdiť zvýšenie obranných výdavkov na úroveň piatich percent HDP.

Ukrajinský prezident je v Haagu už od utorka, stihol viacero bilaterálnych rokovaní a vystúpil aj v holandskom parlamente. Zároveň prijal pozvanie na štátnu večeru s kráľom Viliamom-Alexandrom a kráľovnou Maximou.

(tasr, lup)

  |  

Ostrý štrajk v GeLiMa: zamestnanci žiadajú vyššie mzdy, vedenie odmieta

Zamestnanci spoločnosti GeLiMa, slovenského výrobcu želatíny a potravinárskych surovín v Liptovskom Mikuláši, vstúpili v stredu 25. júna do ostrého štrajku.

Dôvodom je neúspešné kolektívne rokovanie o mzdovej časti kolektívnej zmluvy na rok 2025.

Odborová organizácia žiadala zvýšenie základných platov o 12 percent, minimálne o 160 eur, a zvýšenie príplatkov za prácu v rizikovom prostredí o 8,8 percenta.

Posledný kompromisný návrh odborov zo 16. júna obsahoval zvýšenie základnej mzdy o 100 eur spätne od 1. januára a zvýšenie príplatkov o 2,8 percenta, no zamestnávateľ tento návrh odmietol.

Do štrajku sa zapojila viac ako polovica zo 107 zamestnancov, a to najmä z výroby. Vedenie spoločnosti reagovalo čiastočnou výlukou, ktorá sa týka zamestnancov nezapojených do štrajku.

Odborári to vnímajú ako snahu narušiť vzťahy na pracovisku.

Podľa vedenia firmy sa rokovania uskutočnili v niekoľkých kolách aj za účasti sprostredkovateľa a navrhli aj konanie pred rozhodcom, čo odbory odmietli.

GeLiMa deklaruje, že rešpektuje právo na štrajk, no považuje ho za krajné riešenie. Firma zároveň uvádza, že je otvorená ďalším rokovaniam s cieľom dosiahnuť dohodu.

(tasr, red)

  |  

Múzeum v Kremnici bude viesť exriaditeľ Slovenského národného múzea

Múzeum mincí a medailí v Kremnici povedie od 1. júla Branislav Panis, skúsený odborník na múzejníctvo a bývalý generálny riaditeľ Slovenského národného múzea. Informáciu priniesla Národná banka Slovenska (NBS).

Výberová komisia ho zvolila spomedzi štyroch kandidátov. Panis do múzea prináša viac ako 25 rokov skúseností s kultúrnym manažmentom a rozvojom zbierok či výstav.

Počas pôsobenia v SNM stál za významnými projektmi, ako bolo sťahovanie expozícií počas rekonštrukcie Bratislavského hradu.

Nový riaditeľ označil svoje menovanie za výzvu a plánuje rozvíjať obsah i kvalitu múzea.

Kľúčovou úlohou bude aj obnova priestorov na hrade, ktorá má zatraktívniť návštevu múzea.

Múzeum pod patronátom NBS sa dlhodobo venuje numizmatike a popularizácii finančnej histórie.

(red)

  |  

Moskva zakázala protest proti soche Stalina, Jabloko zvažuje žalobu

Moskovské úrady zamietli povolenie na protest proti znovu odhalenému basreliéfu Josifa Stalina, pričom sa odvolali na pandemické nariadenie z roku 2020, ktoré formálne stále zakazuje verejné zhromaždenia.

Pamätník s názvom Vďačnosť ľudu vodcovi a veliteľovi bol nainštalovaný v máji pri stanici metra Taganskaja pri príležitosti 90. výročia moskovského metra.

Opozícia, konkrétne strana Jabloko, to označila za zámernú provokáciu a hanbu pre hlavné mesto. Strana zároveň spustila podpisovú akciu za odstránenie diela a plánuje podniknúť právne kroky.

Dielo znázorňuje Stalina obklopeného obdivujúcimi ľuďmi, čím podľa Jabloka oslavuje diktátora zodpovedného za milióny obetí represií, gulagov a popráv.

Historici aj ochrancovia práv upozorňujú, že v Rusku v posledných rokoch pribúdajú nové Stalinove sochy, zatiaľ čo pamätníky jeho obetí miznú.

(tasr, lup)

  |  

Drucker chce znížiť financovanie súkromných a cirkevných škôl o 20 percent

Minister školstva Tomáš Drucker predložil návrh, ktorý by od septembra 2027 znížil financovanie súkromných a cirkevných škôl o 20 percent, ak nebudú spĺňať nové podmienky verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania.

Podľa návrhu zákona by plné financovanie zo štátneho rozpočtu naďalej dostávali len tie školy, ktoré prijímajú žiakov zo spádového obvodu a nevyberajú školné.

Súkromné a cirkevné školy, ktoré si ponechajú školné alebo budú selektívne prijímať žiakov, by mali normatívny príspevok znížený o pätinu.

Ministerstvo argumentuje snahou o spravodlivosť a zrovnoprávnenie podmienok pre všetky školy bez ohľadu na zriaďovateľa.

Cieľom je zároveň zabezpečiť dostupnosť vzdelávania pre deti zo všetkých sociálnych skupín a zabrániť diskriminácii.

Súkromné školy však tvrdia, že návrh je likvidačný a povedie k zvyšovaniu školného alebo zatváraniu zariadení.

Asociácia súkromných škôl upozorňuje, že už dnes dostávajú na žiaka menej ako verejné školy a ďalšie zníženie by mohlo ohroziť ich existenciu vrátane možností vzdelávania detí so špeciálnymi potrebami.

Návrh zákona je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a jeho účinnosť sa predpokladá od januára 2026, pričom zníženie financovania by sa týkalo škôl od septembra 2027. 

(hn, red)