Preskočiť na obsah
  |  

Trump: Kolektívna obrana platí, spojenci však musia platiť viac

Americký prezident Donald Trump uistil, že Spojené štáty zostávajú oddané článku 5 NATO, ktorý garantuje kolektívnu obranu. Stalo sa tak pred zasadnutím Severoatlantickej rady v Haagu.

Aj keď Trump v minulosti vysielal zmiešané signály, teraz jasne povedal, že USA stoja za svojimi spojencami. Zároveň ocenil, že členské štáty Aliancie zvyšujú obranné výdavky až na päť percent HDP – čo je výrazný posun oproti doterajším dvom.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte dodal, že bez Trumpovho tlaku by k tomuto kroku nedošlo. Z jeho pohľadu ide o vyrovnávanie záväzkov medzi USA a zvyškom Aliancie.

Trump však aj tentoraz naznačil, že interpretácia článku 5 nie je úplne jednoznačná, čo vyvoláva otázky, ako USA vnímajú kolektívnu obranu v praxi.

(tasr, lup)

  |  

V Jarovciach bude národné centrum kanoistiky a veslovania za 19 mil. eur

Vláda schválila návrh, podľa ktorého má štátny podnik Vodohospodárska výstavba zabezpečiť výstavbu Národného centra rýchlostnej kanoistiky a veslovania v bratislavských Jarovciach.

Nový športový areál má spĺňať požiadavky Medzinárodnej kanoistickej a veslárskej federácie a umožní organizáciu vrcholových podujatí v rýchlostnej kanoistike, vo veslovaní, ale aj v plávaní či triatlone.

Predpokladané náklady na projekt sú približne 19 miliónov eur. Prvá etapa, zahŕňajúca projekčné práce, prípravu územia a základnú infraštruktúru, by mala stáť 7,9 milióna eur a bude financovaná z vlastných zdrojov podniku.

Areál vznikne v lokalite Zemník, kde už v minulosti vznikla vodná plocha vhodná na vodné športy v rámci výstavby Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros.

Projekt má dlhú históriu – prvé plány na vybudovanie centra vznikli už v roku 2014, územné rozhodnutie bolo vydané v roku 2021. 

Po rokoch stagnácie a zložitých rokovaní sa po zmene vlády situácia pohla vpred, keď Vodohospodárska výstavba prisľúbila, že sa stane stavebníkom a prevádzkovateľom areálu.

Centrum bude vo vlastníctve štátu a jeho prevádzka má byť dlhodobo udržateľná.

Ministerstvo životného prostredia zdôrazňuje, že areál nebude megalomanský, ale bude spĺňať všetky požiadavky na organizáciu domácich aj medzinárodných športových podujatí.

  |  

Orbán: S Ukrajinou nechceme byť v jednom spoločenstve. Ani v NATO

Maďarský premiér Viktor Orbán sa ostro vyjadril k účasti Volodymyra Zelenského na samite NATO v Haagu.

Podľa neho Maďarsko, Slovensko, Turecko a Spojené štáty dali jasne najavo, že s ukrajinským prezidentom nechcú rokovať za jedným stolom.

Orbán zdôraznil, že Maďarsko nechce byť v žiadnom formálnom zväzku s Ukrajinou – ani v NATO, ani v EÚ.

Zelenskyj na platforme X uviedol, že s lídrami EÚ a NATO rokoval o 18. balíku sankcií proti Rusku. Ten má zasiahnuť najmä energetiku, banky a „neviditeľnú flotilu“. Vyzval na tvrdý cenový strop na ruskú ropu.

Reagujúc na to, Orbán varoval, že prijatie Ukrajiny do Únie by mohlo uvrhnúť Európu do vojnového konfliktu.

Hoci sa Zelenskyj nezúčastnil na pracovných rokovaniach, prijal pozvanie na štátnu večeru, ktorú v kráľovskom paláci usporiadali holandský kráľ Viliam Alexander a kráľovná Máxima.

(tasr, lup)

  |  

Sociálka odmieta, že plánovala odobrať dieťa zabité na Spiši

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) sa v utorok ohradilo voči špekuláciám, že by plánovalo odobrať dieťa žene, ktorá sa v okrese Kežmarok priznala k jeho zabitiu.

Zdôraznilo, že rodina nebola v ich evidencii ani pod dohľadom a neprebiehalo voči nej žiadne konanie.

Tragická udalosť, pri ktorej podľa polície zomrelo maloleté dieťa, vyvolala vlnu otázok a obvinení. ÚPSVaR však ubezpečil, že bude plne súčinný s vyšetrovacími orgánmi a vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým.

V prípade obzvlášť závažného zločinu vraždy polícia začala trestné stíhanie a podozrivú ženu zadržala po tom, ako sa sama prihlásila na obvodnom oddelení.

(tasr, lup)

  |  

Vláda: Ukrajinské členstvo v EÚ ohrozí domácich producentov potravín

Vstup Ukrajiny do Európskej únie bude mať podľa analýzy rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka významný vplyv na slovenský agropotravinársky sektor, pričom v niektorých oblastiach sa očakávajú aj negatívne dôsledky.

Materiál, ktorý vláda schválila 25. júna, upozorňuje, že pôdohospodárstvo bude jedným z najcitlivejších sektorov ovplyvnených rozšírením Únie o Ukrajinu.

Východný sused je silným konkurentom najmä v produkcii obilnín, olejnín a živočíšnych produktov.

Slovenský agrosektor bude podľa analýzy čeliť tlaku na transformáciu, diverzifikáciu pestovaných plodín a orientáciu na produkty s vyššou pridanou hodnotou.

Najväčšie riziko predstavuje rastúci dovoz hydiny, hydinového mäsa a vajec z Ukrajiny.

Zatiaľ čo v roku 2021 sa na Slovensko doviezlo 1 039 ton hydinového mäsa z Ukrajiny, v roku 2024 to už bolo takmer 23-tisíc ton.

Vláda preto upozorňuje na potrebu pripraviť stratégie na zvládnutie zvýšenej konkurencie a zabezpečiť, aby ukrajinskí producenti spĺňali rovnaké štandardy ako ostatné krajiny Únie.

Zároveň je potrebné podporiť modernizáciu a inovácie v slovenskom agropotravinárskom sektore, aby dokázal čeliť novým výzvam po vstupe Ukrajiny do Európskej únie.

(tasr, red)

  |  

Európska komisia žiada zásah: Rakúsko prekročilo povolený deficit

Európska komisia v utorok oficiálne odporučila začať konanie voči Rakúsku vo veci nadmerného deficitu.

Dôvodom je, že Rakúsko prekročilo trojpercentný limit rozpočtového schodku stanovený v pravidlách Európskej únie – vlani dosiahlo deficit 4,7 percenta hrubého domáceho produktu a v tomto roku sa očakáva 4,5 percenta. 

Rozhodnutie Komisie ešte musí potvrdiť Rada ministrov hospodárstva a financií členských štátov, ktorá by mala o začatí procedúry hlasovať 8. júla. 

Ak bude konanie spustené, Brusel a Viedeň spoločne pripravia plán na zníženie dlhu.

Podobné konania pre vysoké deficity už prebiehajú voči Belgicku, Francúzsku, Maďarsku, Taliansku, Malte, Poľsku, Slovensku a Rumunsku.

Rakúsko je podľa aktuálnej prognózy Európskej komisie jediným členským štátom Únie, ktorému v tomto roku predpovedá hospodársky pokles. 

Rakúsky minister financií Markus Marterbauer vyhlásil, že začatie procedúry nie je dôvodom na obavy a neočakáva negatívny vplyv na rating krajiny.

Naopak, úrokové prirážky na rakúske štátne dlhopisy v porovnaní s nemeckými v poslednom období mierne klesli. 

Vláda zároveň obhajuje svoj úsporný program ako nevyhnutný a šetrný voči hospodárstvu.

(tasr, red)