Preskočiť na obsah
  |  

V Bolešove zhorel balón krátko po štarte, dvaja zranení sú v nemocnici

Pri obci Bolešov v okrese Ilava došlo v pondelok večer k vážnej nehode teplovzdušného balóna, ktorý začal horieť krátko po štarte a následne dopadol na pole pri ceste. Na mieste zasahovali hasiči aj leteckí záchranári.

Podľa hovorkyne Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Petry Klimešovej utrpeli zranenia dvaja muži, informuje spravodajský portál televízie Markíza.

Jedného z nich, ktorý utrpel popáleniny a je na umelej pľúcnej ventilácii, previezli do bratislavskej nemocnice v Ružinove.

Druhého muža, ktorý sa nadýchal splodín horenia, previezla hasičská záchranka do nemocnice v Trenčíne. Presné príčiny nehody zatiaľ nie sú známe.

(mja)

  |  

Moskva varuje Berlín, chystá odvetu za spor o novinárov

Ruské ministerstvo zahraničných vecí si predvolá nemeckého veľvyslanca Alexandra Grafa Lambsdorffa v súvislosti s obvineniami, že Berlín obťažuje ruských novinárov pôsobiacich v Nemecku.

Moskva oznámila, že pripravuje odvetné opatrenia, podobne ako v novembri 2024, keď vyhostila novinárov nemeckej televízie ARD po tom, čo Nemecko nariadilo odchod dvoch zamestnancov ruskej štátnej televízie Pervyj kanal.

Hovorkyňa ruského rezortu Marija Zacharovová obvinila Nemecko z porušovania slobody tlače a nátlaku na ruských novinárov a ich rodiny.

Berlín tvrdí, že ruskí novinári môžu slobodne pôsobiť, ak dodržiavajú zákony a pravidlá pobytu. Podľa DPA môže Rusko ako odvetu vyhostiť ďalších nemeckých novinárov.

(tasr, mja)

  |  

Irán zrejme uchoval urán, USA neposkytli spojencom jasné dôkazy

Irán pravdepodobne ešte pred víkendovým bombardovaním Spojených štátov premiestnil svoje zásoby vysoko obohateného uránu, vyplýva z predbežných analýz európskych spravodajských služieb.

To spochybňuje tvrdenia prezidenta Trumpa, že americké útoky zničili iránsky jadrový program. Jadrový komplex Fordó, kľúčový pre obohacovanie uránu, podľa odhadov síce utrpel značné škody, ale nie úplné zničenie.

USA navyše podľa expertov neposkytli spojencom jasné dôkazy o rozsahu škôd ani o ďalšej stratégii voči Teheránu.

Irán tvrdí, že zásoby premiestnil už pred útokmi, zatiaľ čo odborníci upozorňujú, že ak si ponechal centrifúgy a urán na utajených miestach, stále môže pokračovať vo výrobe štiepneho materiálu na jadrové zbrane.

(tasr, mja)

  |  

Washington Post: Ukrajinská ekonomika balansuje na hrane

Na samite NATO prezident Donald Trump priznal, že ho prekvapuje, že vojna medzi Ukrajinou a Ruskom stále pokračuje, lebo pôvodne očakával, že konflikt rýchlo vyrieši. Podľa ukrajinských predstaviteľov a analytikov je však čoraz jasnejšie, že vojna sa môže natiahnuť až do konca roka 2026.

Ukrajina zatiaľ funguje vďaka výraznej západnej finančnej pomoci, no rastú obavy, že táto podpora nebude stačiť. Ekonomický rast štátu má dosiahnuť len tri percentá.

Prezident Volodymyr Zelenskyj apeluje na Západ, aby krajine poskytol 40 miliárd dolárov ročne na zabezpečenie základných výdavkov, ako sú dôchodky či zdravotníctvo. V súčasnosti sú tieto výdavky kryté hlavne z úrokov zo zmrazených ruských aktív. V roku 2026 však už podpora pokryje iba polovicu potrebnej sumy.

Nádeje na ekonomické oživenie po neúspešnom prímerí v polovici tohto roka postupne vyprchávajú, píše denník Washington Post. Ukrajinská vláda upozorňuje, že už nemá kde škrtať výdavky.

Hoci sektor obnoviteľnej energie, vojenskej výroby a bánk rastie, celková dôvera investorov je nízka. Zahraniční investori zatiaľ veľké investície do krajiny odkladajú, čakajú na prímerie. Väčšina ukrajinských firiem len udržiava prevádzku a veľké projekty realizujú mimo Ukrajiny - vstup zvažujú až po skončení bojov. Konflikt, územné straty či útoky na infraštruktúru podkopávajú ich dôveru.

Kým ruské útoky pokračujú, Ukrajina ekonomicky prežíva – no dlhodobo je takýto stav neudržateľný.

(mja)

  |  

Lídri EÚ podporili Ukrajinu, Maďarsko odmieta spoločné závery

Na samite EÚ v Bruseli sa lídri 26 krajín zhodli na pokračovaní podpory Ukrajiny, jediným odporcom zostalo Maďarsko.

Premiéri a prezidenti vyjadrili podporu spravodlivému mieru na základe Charty OSN a medzinárodného práva a potvrdili pripravenosť zvýšiť tlak na Rusko prostredníctvom nových sankcií, zameraných najmä na energetický sektor a obchádzanie sankcií cez „tieňovú flotilu“.

EÚ sa zaviazala poskytovať Ukrajine dlhodobú finančnú a bezpečnostnú podporu, zároveň ocenila pokrok Kyjeva v reformách a podporila jeho cestu k členstvu v Únii.

Vyhlásenie zdôrazňuje aj potrebu humanitárnej pomoci, výmeny zajatcov či návratu unesených detí. Maďarsko však naďalej odmieta spoločné závery aj vstup Ukrajiny do EÚ.

(tasr, mja)

  |  

Ďalšia výmena zajatcov: Ukrajinci sa vracajú domov, Rusi do Bieloruska

Rusko a Ukrajina si vo štvrtok opäť vymenili vojnových zajatcov, presný počet však nezverejnili. Ide o ďalšiu z mnohých výmen, ktoré prebiehajú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 a predstavujú jednu z mála oblastí spolupráce medzi Moskvou a Kyjevom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že sa domov vracajú vojaci armády, Národnej gardy a pohraničnej služby, pričom mnohí boli zajatí už pred viac ako tromi rokmi pri obrane Mariupolu.

Toto mesto sa stalo symbolom brutality vojny. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ich prepustení vojaci boli prevezení do Bieloruska do zdravotnej a psychologickej starostlivosti a zverejnilo video, ako vojaci skandujú „Rusko“.

(tasr, mja)