Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Konflikt s Iránom a vojna v Gaze spomaľujú izraelskú ekonomiku

Izraelská ekonomika čelí veľkému tlaku v dôsledku vojenskej operácie v Pásme Gazy a konfliktu s Iránom.

Výdavky na obranu vzrástli o viac ako 60 percent, čo spôsobilo, že deficit štátneho rozpočtu prekročil šesť percent hrubého domáceho produktu a pomer verejného dlhu sa zvýšil na takmer 70 percent.

Ekonomický rast, ktorý pred útokom Hamasu v roku 2023 dosahoval 6,5 percenta, sa v minulom roku spomalil na menej ako jedno percento.

Situáciu zhoršuje pokles pracovnej sily, keďže mnohí občania boli povolaní do armády a tisíce palestínskych pracovníkov stratili zamestnanie.

Obchody a školy v Jeruzaleme sú zatvorené, ľudia pracujú z domu a ulice sú prázdne, čo pripomína obdobie pandémie.

Ratingové agentúry varujú, že ďalšia eskalácia konfliktu môže ešte viac oslabiť izraelskú ekonomiku a verejné financie.

Vláda už zvýšila daň z pridanej hodnoty a plánuje zmraziť platy štátnych zamestnancov.

Napriek týmto opatreniam optimistické analýzy veria, že ak Izrael prinesie do regiónu mier, môže to v budúcnosti priniesť ekonomický rozmach.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trump tvrdí, že prímerie v Gaze je možné „do týždňa“, podrobnosti chýbajú

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že prímerie medzi Izraelom a Hamasom by mohlo byť dosiahnuté „do nasledujúceho týždňa“.

Oznámil to novinárom po tom, ako podľa vlastných slov hovoril s viacerými osobami zapojenými do rokovaní. Žiadne konkrétne detaily ani mená neuviedol.

Jeho vyjadrenie pozorovateľov prekvapilo, keďže v regióne aktuálne neprebiehajú žiadne oficiálne rokovania o prímerí a situácia v Gaze sa naďalej dramaticky zhoršuje.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu opakovane zdôraznil, že vojna bude pokračovať až do splnenia všetkých izraelských cieľov vrátane zničenia Hamasu a návratu všetkých rukojemníkov. 

Hamas, naopak, trvá na trvalom prímerí, úplnom stiahnutí izraelských síl a zaručenom prístupe humanitárnej pomoci.

(aljazeera, red)

Minúta  |  

Irán vystrojil štátny pohreb pre zabitých jadrových vedcov a veliteľov

V Teheráne sa v sobotu koná štátny pohreb približne 60 obetí nedávneho konfliktu s Izraelom, medzi ktorými boli vysokopostavení vojenskí velitelia a jadroví vedci.

Smútočný obrad, ktorý iránske médiá označili za „historický“, sa začal o 8.00 miestneho času na Námestí revolúcie a pokračoval procesiou na Azadi (Námestie slobody).

Medzi pochovanými boli významné osobnosti, ako hlavný veliteľ Revolučných gárd Husajn Salámí, šéf leteckých síl Amír Alí Hádžízáde, náčelník generálneho štábu Mohammad Bagherí a viacerí poprední jadroví vedci vrátane Mohammada Mahdího Tehráního. 

Podľa štátnych médií bolo medzi obeťami najmenej 16 vedcov a 10 vysokých veliteľov. Pohreb sa konal za účasti tisícov smútiacich, ktorí niesli iránske vlajky a portréty zabitých, a zúčastnil sa na ňom aj prezident Masúd Pezeškján.

Izraelské útoky počas 12-dňového konfliktu, ktorý sa začal 13. júna, podľa iránskych úradov usmrtili viac ako 30 vysokopostavených veliteľov Revolučných gárd a 14 jadrových vedcov. 

Štátna televízia označila pohreb za „pochod mučeníkov moci“ a počas obradu boli vystavené aj balistické rakety.

Obrady sa uskutočnili len niekoľko dní po uzavretí prímeria medzi Iránom a Izraelom, pričom obe strany vyhlásili víťazstvo.

(tasr, red)

Minúta  |  

Len 43 percent Slovákov má skúsenosti s generatívnou AI

Napriek rastúcemu podielu obsahu, ktorý je vytváraný umelou inteligenciou (AI), má s jej nástrojmi aspoň občasné skúsenosti len 43 percent obyvateľov Slovenska, ukázal najnovší prieskum Stredoeurópskeho observatória digitálnych médií (CEDMO).

V susednej Českej republike je to 38 percent. Najviac umelú inteligenciu používajú mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov – takmer tretina z nich využíva generatívnu AI denne a takmer polovica aspoň raz týždenne.

Medzi najpoužívanejšie nástroje patria ChatGPT, Microsoft Copilot, Google Gemini, Canva AI či Midjourney.

Denne ich používa približne 11 percent Slovákov, raz alebo viackrát týždenne ďalších 17 percent.

Väčšina používateľov pristupuje k umelej inteligencii opatrne – až 60 percent Slovákov si výstupy overuje z iných zdrojov, napríklad cez internetové vyhľadávače.

Respondenti zdôrazňujú potrebu bezpečnosti a ochrany súkromia pri používaní umelej inteligencie.

Významná časť požaduje dôkladné testovanie technológií, aby fungovali spoľahlivo a podľa očakávaní.

(tasr, red)

Minúta  |  

Biely dom chce zrušiť financie na vyšetrovanie vojnových zločinov na Ukrajine

Úrad pre rozpočtový manažment Bieleho domu odporučil Ministerstvu zahraničných vecí USA ukončiť financovanie takmer dvoch desiatok programov, ktoré sa venujú vyšetrovaniu vojnových zločinov po celom svete.

Medzi ohrozenými projektmi je aj 18-miliónový grant pre Úrad generálneho prokurátora Ukrajiny a iniciatívy na zber dôkazov o zločinoch proti ľudskosti vrátane sexuálneho násilia a mučenia, píše Reuters.

Odporúčanie nie je konečným rozhodnutím – ministerstvo môže do 11. júla predložiť argumenty na zachovanie vybraných programov. 

Podľa viacerých amerických úradníkov je však málo pravdepodobné, že minister zahraničných vecí Marco Rubio bude obhajovať väčšinu z nich. Výnimkou môžu byť len najdôležitejšie iniciatívy.

Od nástupu prezidenta Donalda Trumpa v januári 2025 už administratíva zmrazila a následne znížila miliardy dolárov zahraničnej pomoci, čo výrazne zasiahlo aj projekty na Ukrajine. 

(reuters, red)

Minúta  |  

Konflikt s Kambodžou spustil protivládne protesty v Thajsku

V thajskom Bangkoku sa v sobotu zhromaždili tisíce demonštrantov, ktorí požadujú odstúpenie premiérky Petongtán Šinavatrovej.

Jej vláda čelí rastúcej kritike pre spôsob riešenia napätého hraničného sporu s Kambodžou.

Protest pri Pamätníku víťazstva v Bangkoku je najväčším od nástupu Strany pre Thajčanov k moci v roku 2023 a zvyšuje tlak na 38-ročnú líderku, ktorá sa snaží oživiť ekonomiku a udržať krehkú vládnu koalíciu pred možným hlasovaním o nedôvere.

Demonštráciu zorganizovalo nacionalistické hnutie United Force of the Land, ktoré už roky vystupuje proti vládam podporovaným Šinavatrovcami.

Nespokojnosť vyvolal najmä únik telefonátu medzi premiérkou a bývalým kambodžským premiérom Hun Senom, v ktorom kritizovala thajského armádneho veliteľa.

To viedlo k odchodu koaličnej strany Bhumjaithai a oslabeniu väčšiny vlády.

Premiérka čelí aj vyšetrovaniu zo strany ústavného súdu a protikorupčnej komisie.

Šinavatrová sa za svoje výroky ospravedlnila a vyhlásila, že protestujúcim nebude brániť v práve na pokojné zhromaždenie.

Podľa Reuters by politická kríza mohla ešte viac prehĺbiť ekonomické problémy krajiny.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.