Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deti nemusia byť na výučbe s LGBTQ+ knihami, rozhodol súd USA

Rozprávkové knihy s LGBTQ+ postavami v školských laviciach vyvolali právnu búrku a skončili až pred Najvyšším súdom USA – a ten rozhodol v prospech rodičov.

V piatok zrušil verdikt nižšieho súdu, ktorý nedovolil rodičom vyňať deti z hodín s LGBTQ+ obsahom, čím potvrdil, že nútená účasť porušuje ich náboženskú slobodu.

Konkrétny prípad sa týkal kresťanských a moslimských rodičov zo štátu Maryland. Tí argumentovali, že školský obvod Montgomery porušuje ich ústavné právo vychovávať deti v súlade s vierou.

Sudca Samuel Alito vo väčšinovom stanovisku (6 : 3) upozornil na "veľmi reálnu hrozbu narušenia" náboženských presvedčení. Liberálna sudkyňa Sotomayorová však varovala, že ak deti nebudú vystavené iným názorom, môže to oslabiť ich schopnosť žiť v pluralitnej spoločnosti.

Školský obvod sa obhajoval snahou o reprezentáciu rôznych rodín. Pred dvomi rokmi pritom ukončil možnosť odmietnutia účasti, keď sa rastúci počet žiadostí o oslobodenie študentov od týchto hodín stal logisticky neuskutočniteľným a vyvolal obavy zo "sociálnej stigmy a izolácie" medzi študentmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemecký prezident varuje: Konfliktu s ICC pre Netanjahua sa treba vyhnúť

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier sa vyjadril, že Berlín by sa mal vyvarovať otvoreného konfliktu s Medzinárodným trestným súdom (ICC) v súvislosti so zatykačom na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Píše Politico.

V rozhovore pre Deutschlandfunk upozornil, že medzinárodné právo je súčasťou nemeckej identity, no zároveň naznačil, že praktické riešenie situácie by malo zohľadniť diplomatickú realitu.

Zatykaču ICC čelí Netanjahu pre údajné vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane používania hladovania ako vojnového nástroja.

Nemecko, ktoré uznáva jurisdikciu ICC, je tak povinné izraelského premiéra zatknúť, ak by vstúpil na jeho územie.

Kancelár Friedrich Merz však už skôr vyhlásil, že Netanjahu by mohol Nemecko navštíviť bez rizika zatknutia, čo otvorilo diskusiu o tom, do akej miery Berlín rešpektuje záväzky voči súdu.

Európska únia zároveň posudzuje, či Izrael porušil ľudské práva v Gaze, čím by mohlo dôjsť aj k porušeniu asociačnej dohody s Európskou úniou.

(max)

Minúta  |  

Scholz: Putin chce rozšíriť územie na Ukrajine, ilúzie o Rusku sú nebezpečné

Bývalý nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu na konferencii Sociálnodemokratickej strany Nemecka v Berlíne varoval svojich spolustraníkov pred ilúziami o zámeroch ruského prezidenta Vladimira Putina.

Scholz zdôraznil, že Kremeľ si chce udržať dobyté územia Ukrajiny a usiluje sa o ich rozšírenie.

Podľa neho Putin nesmie uspieť v násilnom posune hraníc, pretože tým porušil desaťročia porozumenia v povojnovej Európe. Z tohto zlomového bodu musia podľa Scholza vyplynúť dôsledky.

Scholz zároveň vyzdvihol posilňovanie nemeckej armády Bundeswehr a prehĺbenie spolupráce v rámci Severoatlantickej aliancie ako správne kroky.

Vyzval ľudí s vysokými príjmami, aby viac prispievali na financovanie obranyschopnosti krajiny a nesnažili sa o daňové úľavy.

Na konferencii Sociálnodemokratickej strany Nemecka sa diskutovalo aj o postoji strany k Rusku, ktorý je predmetom kontroverzií.

V minulosti bola kritizovaná za sympatie k Moskve, ktoré v časti strany pretrvávajú aj po ruskej invázii na Ukrajinu.

Minister obrany Boris Pistorius odmietol výzvy na zmenu politiky voči Rusku a zdôraznil, že realitu určuje konanie Vladimira Putina.

(tasr, red)

Minúta  |  

Štátny dlh USA môže do desiatich rokov vzrásť na kritickú úroveň

Nemecká štátna rozvojová banka KfW varuje, že štátny dlh Spojených štátov amerických by sa v nasledujúcom desaťročí mohol zvýšiť na nebezpečnú úroveň.

Podľa najnovšej štúdie by pomer verejného dlhu USA k výkonu ekonomiky mohol za určitých okolností vzrásť z aktuálnych približne 120 percent až na 170 percent hrubého domáceho produktu.

Tento nárast by mohol viesť k strate dôvery investorov v americkú ekonomiku, ktorá je najväčšou na svete.

KfW upozorňuje, že bez zásadných protiopatrení, ako je zvýšenie daní alebo zníženie verejných výdavkov, by sa Spojené štáty mohli dostať do dlhovej špirály.

Plány prezidenta Donalda Trumpa na trvalé zníženie daní, známe ako „One Big Beautiful Bill“, by podľa banky ešte viac prehĺbili štrukturálny deficit krajiny.

Aj keď by zníženie daní mohlo krátkodobo podporiť rast ekonomiky, z dlhodobého hľadiska by mohlo ohroziť udržateľnosť štátneho dlhu.

KfW pripomína, že dôvera finančných trhov v Spojené štáty už bola narušená, čo sa prejavilo oslabením dolára a rastom neistoty na globálnych trhoch.

(tasr, red)

Minúta  |  

Prezident Virgínskej univerzity odstupuje po tlaku vlády

Prezident Virgínskej univerzity James Ryan oznámil rezignáciu po nátlaku zo strany amerického ministerstva spravodlivosti, ktoré pod vedením administratívy prezidenta Donalda Trumpa požadovalo ukončenie programov diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI) na univerzite.

Ministerstvo žiadalo Ryanovo odstúpenie ako podmienku na ukončenie vyšetrovania univerzity v súvislosti s jej DEI iniciatívami. 

Ryan vo vyhlásení uviedol, že nemôže riskovať osudy stoviek zamestnancov, študentov a výskumníkov, ktorí by mohli prísť o prácu, financovanie či víza, ak by univerzita prišla o federálnu podporu.

Rezignácia má nadobudnúť účinnosť najneskôr 15. augusta. Správna rada univerzity jeho rozhodnutie prijala. 

Trumpova administratíva v januári nariadila ukončenie všetkých federálnych grantov a zmlúv súvisiacich s DEI a zaviedla povinnosť, aby všetky inštitúcie potvrdili, že takúto politiku nepodporujú.

Prípad Virgínskej univerzity je prvým, keď si federálna vláda priamo vynútila odstúpenie rektora verejnej univerzity v súvislosti s DEI politikou, čo vyvolalo ostrú kritiku demokratických politikov a akademickej obce.

(tasr, red)

Minúta  |  

Konflikt so Severnou Kóreou vyriešim, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump v piatok v Oválnej pracovni Bieleho domu vyhlásil, že on „konflikt so Severnou Kóreou vyrieši“.

Od jedného z prítomných reportérov následne dostal otázku, či naozaj napísal osobný list severokórejskému vodcovi Kim Čong-unovi, tak ako o tom tento mesiac písali niektoré médiá.

„S Kim Čong-unom som mal dobrý vzťah a vychádzam s ním naozaj skvele. Takže uvidíme, čo sa stane,“ odpovedal vyhýbavo Trump. „Hovorí sa, že je tu potenciál konfliktu. Myslím si, že to vyriešime. Ak by aj bol, netýkalo by sa to nás,“ dodal prezident.

Lídri sa počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa v rokoch 2017 až 2021 osobne stretli na troch samitoch a vymenili si niekoľko listov.

Americký prezident počas svojho druhého mandátu neoficiálne uznal, že KĽDR je „jadrová mocnosť“. Biely dom 11. júna oznámil, že by Trump privítal opätovnú komunikáciu so severokórejským vodcom. Pchjongjang však neprejavil záujem o návrat k rokovaniam so Spojenými štátmi od prerušenia väzieb s Trumpovou administratívou v roku 2019.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.