Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Košický závod Volva začne sériovú výrobu až začiatkom roku 2027

Švédska automobilka Volvo Cars, ktorú vlastní čínska skupina Geely, odložila začiatok výroby vo svojom novom závode v Košiciach na začiatok roka 2027. Pôvodne sa počítalo s rokom 2026.

Firma rozhodnutie zdôvodnila optimalizáciou harmonogramu uvádzania nových produktov na trh. Závod má mať ročnú kapacitu 250-tisíc áut.

Zatiaľ nie je verejne známe, ktorý konkrétny model sa v Košiciach bude vyrábať, hovorí sa však o novej generácii vozidiel Volvo.

Automobilka zároveň zvažuje výrobu modelov iných značiek skupiny Geely. Sesterská značka Polestar už oznámila, že v Košiciach spustí výrobu modelu Polestar 7 až v roku 2028.

V súčasnosti vyrába Polestar časť z celkovej produkcie svojho modelu SUV Polestar 3 v Spojených štátoch, a to v závode Volva v Južnej Karolíne.

CEO Hakan Samuelsson v apríli pripustil, že zdieľanie výroby s inými značkami by mohlo výrazne znížiť náklady.

Samuelsson po návrate do vedenia Volva presadil rozsiahle úsporné opatrenia vrátane zníženia počtu zamestnancov o tritisíc ľudí a obmedzenia investícií.

(reuters, tasr, red)

Minúta  |  

Milióny Únie na železnice: Slovensko posilní aj spojenie s Ukrajinou

Železnice Slovenskej republiky získali takmer 130 miliónov eur z európskeho Nástroja na prepájanie Európy na realizáciu dvoch významných projektov.

Slovensko uspelo v konkurencii 27 členských krajín, čo minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) označil za veľký úspech.

Najväčšia časť, 97,26 milióna eur, poputuje na modernizáciu úseku Vydrník – Spišská Nová Ves na hlavnom koridore medzi Žilinou a Košicami. Rekonštrukcia sa týka 10,4 km trate, staníc Poprad-Tatry a Spišské Tomášovce a zahŕňa aj nové riadiace centrum.

Projekt nadväzuje na aktuálnu výstavbu úseku Poprad – Vydrník s novým tunelom Španí Háj.

Druhý projekt sa týka prípravy spojenia Košice – Čierna nad Tisou – štátna hranica s Ukrajinou. Získaná suma 32,16 milióna eur pokryje projektovú dokumentáciu a čiastočné stavebné práce vrátane obnovy stanice v Čiernej nad Tisou, modernizácie výhybiek v Barci a trakčnej meniarne v Ruskove.

Generálny riaditeľ železníc Ivan Bednárik vyzdvihol, že Slovensko získalo až jednu osminu z celkového rozpočtu 1,08 miliardy eur.

(max)

Minúta  |  

Mimoriadna situácia pri Domaši. Obce varujú pred katastrofou

Päť obcí v okolí Domaše vyhlásilo postupne od 27. júna mimoriadnu situáciu pre extrémne sucho, vysoké teploty a prudký pokles hladiny vodnej nádrže Veľká Domaša.

Podľa obcí Bžany, Turany nad Ondavou, Kvakovce, Nová Kelča a Holčíkovce ide o následok dlhodobej nečinnosti štátnych orgánov a ich nezodpovedného prístupu k hospodáreniu s vodou.

Obyvatelia hlásia úbytok vody v studniach, brehy nádrže zarastajú inváznymi drevinami a situácia komplikuje aj nakladanie so splaškami.

V najbližších týždňoch podľa starostov hrozí masívny úhyn rýb a vznik environmentálnej havárie.

Pokles hladiny pod priehradou môže zároveň spôsobiť ďalšie ekologické a zdravotné riziká. Obce preto apelujú na rýchly zásah kompetentných inštitúcií a systémové riešenie.

Vo štvrtok Slovensko zažíva jeden z najhorúcejších dní roka. Už ráno o deviatej hlásili meteorológovia 30 stupňov Celzia v nížinách západného Slovenska, v Poprade 27.

Podľa SHMÚ môže teplota počas dňa dosiahnuť 38 až 39 stupňov Celzia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump hrozí clami, Merz tlačí na rýchle urovnanie sporu s EÚ

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval na rýchle a pragmatické vyriešenie obchodného sporu medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi.

Podľa neho nejde o časovo náročné vyjednávanie komplexnej dohody, ale o urgentné urovnanie aktuálneho colného konfliktu.

Merz varoval, že na dosiahnutie dohody ostáva len niekoľko dní, keďže americký prezident Donald Trump pohrozil zavedením nových ciel na dovoz z EÚ už od 9. júla.

Zároveň zdôraznil, že je lepšie uzavrieť jednoduchú a rýchlu dohodu, než mesiace pokračovať v komplikovaných rokovaniach.

Spor sa týka Trumpovej agresívnej colnej politiky, ktorou sa snaží napraviť obchodné nerovnováhy a posilniť americký priemysel.

V stredu pokračovali rokovania medzi zástupcami EÚ a USA s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii.

V hre sú nielen ekonomické záujmy, ale aj širšie transatlantické vzťahy, ktoré Merz označil za krehké.

(tasr, red)

Minúta  |  

Festival s Westom: predaj vstupeniek pozastavili, umelci rušia účasť

Festival Rubicon, ktorý sa má konať 18. až 20. júla v Záhorskej Bystrici, vyvoláva čoraz viac otáznikov.

Ticketportal pozastavil predaj vstupeniek a oznámil, že čaká na oficiálne vyjadrenie organizátorov. Tí zverejnili len nejasný odkaz: "Nie vždy vyjde všetko tak, ako dúfame..."

Účasť zrušili už podľa denníka Sme aj interpreti ako Sara Rikas, Gleb, Samey či Lil Tecca. Nikto z nich však priamo neodôvodnil neúčasť kvôli kontroverznému raperovi Kanyemu Westovi.

Práve ten spustil najväčšiu vlnu odporu. Umelec je známy predovšetkým pre svoje výroky a pieseň o Hitlerovi či predaju merchu so svastikou.

V Devínskej Novej Vsi už zasadal krízový štáb, starosta Dárius Krajčír podujatie odmieta. Tvrdí, že informácie o festivale dostali len krátko pred jeho konaním a upozorňuje na riziká pre obyvateľov.

Občianski aktivisti spustili i petíciu proti vystúpeniu Westa, poukazujúc na jeho antisemitské prejavy a šírenie extrémistickej symboliky.

Kritici zároveň pripomínajú, že Bratislava by sa stala jediným európskym mestom, ktoré by takémuto umelcovi poskytlo priestor.

Organizátori tvrdia, že festival je apolitický a zameraný výlučne na kultúru. Oficiálne stanovisko s ďalšími detailmi majú organizátori zverejniť čoskoro.

(max)

Minúta  |  

Peking popiera snahy o sféru vplyvu na tichomorských ostrovoch

Čínske veľvyslanectvo na Fidži vo štvrtok poprelo, že by Peking mal záujem o vojenské základne alebo vytváranie sféry vplyvu na tichomorských ostrovoch.

Reagovalo tak na vyjadrenia fidžijského premiéra Sitiveniho Rabuku, podľa ktorého Čína takéto ambície má a ostrovné štáty v regióne sa s tým musia vyrovnávať.

Podľa vyhlásenia čínskeho veľvyslanectva sú tvrdenia o budovaní vojenských základní v Tichomorí nepravdivé.

Čína podľa vlastných slov v regióne investuje do infraštruktúry, ako sú cesty a mosty, s cieľom zlepšiť životné podmienky miestnych obyvateľov a nemá záujem o geopolitické súperenie ani o vytváranie sféry vplyvu.

Čína v posledných rokoch investovala stovky miliárd dolárov do rozvoja viacerých tichomorských štátov, čo viedlo k tomu, že niektoré z nich, ako Šalamúnove ostrovy, Kiribati či Nauru, obmedzili diplomatické vzťahy s Taiwanom v prospech Pekingu.

Dohoda medzi Šalamúnovými ostrovmi a Čínou z roku 2022 však vyvolala obavy, že Peking by mohol v budúcnosti usilovať o vojenskú prítomnosť v regióne.

Fidžijský premiér Rabuka zdôraznil, že jeho krajina spolupracuje s Čínou na rozvojových projektoch, ale odmieta akékoľvek zriadenie vojenskej základne.

Dodal, že Čína podľa neho základňu v regióne nepotrebuje.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.